1Náčelníkovi speváckeho sboru na neginót. Vyučujúci žalm Dávidov.
1Zborovođi. Uza žičana glazbala. Poučna pjesma. Davidova.
2Počuj, ó, Bože, moju modlitbu a neskrývaj sa pred mojou pokornou prosbou.
2Počuj mi, Bože, molitvu, ne krij se molbi mojoj:
3Pozoruj na mňa a ohlás sa mi, lebo chodím sem-ta vo svojom úpení a vzdychám
3obazri se na me i usliši me! Mučim se u svojoj tjeskobi,
4pre krik nepriateľa, pre útlak bezbožníka, pretože ma zahrnujú neprávosťou a vo vzteku útočia na mňa.
4zbuni me vika dušmanska i tlačenje grešničko. Navališe na me nesrećom, bijesno me progone.
5Moje srdce sa chveje vo mne, a strachy smrti pripadly na mňa;
5Srce mi je ustreptalo i strah me samrtni spopade.
6Bázeň prišla na mňa a taký strach, že sa trasiem, a hrôza ma pokryla.
6Užas me i trepet hvata, groza me obuze.
7A povedal som: Ó, keby som mal krýdla jako holubica! Zaletel by som ďaleko a býval by som na pokoji.
7Zavapih: "O, da su mi krila golubinja, odletio bih da otpočinem!
8Hľa, ďaleko by som ušiel a bol by som na pustine. Sélah.
8Daleko, daleko bih letio, u pustinji se nastanio;
9Ponáhľal by som sa utiecť pred víchrom, pred búrkou.
9brzo bih si potražio sklonište od bijesne oluje i vihora."
10Zahub, ó, Pane, zmiatni ich jazyk, lebo som videl násilie a rozbroj v meste.
10Smeti ih, Gospode, podvoji im jezike, jer nasilje i svađu vidim u gradu;
11Vodne i vnoci chodia okolo neho na jeho múroch, a vnútri v ňom je neprávosť a trápenie.
11danju i noću zidinama kruže; bezakonja su i nevolje u njemu.
12Zkaza je v ňom, a útisk a lesť neustupuje z jeho ulice.
12Usred njega zasjede, s ulica mu nepravda i podlost ne odlaze.
13Lebo ma nepotupuje nejaký nepriateľ, lebo to by som zniesol, ani sa nepozdvihol proti mne niektorý môj nenávistník, lebo by som sa bol skryl pred ním,
13Da me pogrdio dušmanin, bio bih podnio; da se digao na me koji me mrzi, pred njim bih se sakrio.
14ale ty, biedny človeče, rovný mne samému, môj druh a môj známy,
14Ali ti, ti si to bio, meni jednak, prijatelj moj, moj pouzdanik
15s ktorým sme sa mile spolu radievali, do domu Božieho sme chodievali v rušnom zástupe.
15s kojim sam slatko drugovao i složno hodismo u Domu Božjemu.
16Nech uderí na nich smrť, čo sa nenazdajú, aby živí sostúpili do pekla, pretože je všelijaká nešľachetnosť v ich príbytku, v ich srdci.
16Smrt neka ih zaskoči, živi nek' siđu u Podzemlje jer im je pakost u stanu i srcu.
17Ale ja volám na Boha, a Hospodin ma zachráni.
17A ja ću Boga prizvati, i Jahve će me spasiti.
18Večer i ráno i na poludnie sa budem úpenlivo modliť a pokorne a nástojne volať, a vyslyší môj hlas.
18Večerom, jutrom i o podne tužan ću jecati, i on će čuti vapaj moj.
19Vykúpi moju dušu, aby bola v pokoji, a zachráni ju pred útokom, namiereným proti mne, lebo vo väčšine sú so mnou.
19Dat će mi mira od onih koji me progone: jer mnogi su protiv mene.
20Počuje silný Bôh a poníži ich, ten, ktorý tróni od pradávna, sélah, pretože niet u nich zmeny, a neboja sa Boha.
20Bog će čuti i njih poniziti, Onaj koji kraljuje odvijeka, jer se ne popravljaju, Boga se ne boje.
21Vystrel svoje ruky na tých, ktorí s ním žili v pokoji; zrušil svoju smluvu.
21Podižu ruke na prijatelje, savez svoj oskvrnjuju.
22Hladká bola smotana jeho úst, a jeho srdce bolo hotové k útoku; slová boly jemnejšie nad olej, a v skutku boly jako vytasené meče.
22Usta su im glađa od maslaca, a srce ratoborno; riječi blaže od ulja, a oni - isukani mačevi.
23Uvrhni na Hospodina svoje bremä, a on ťa bude opatrovať. Nedopustí na veky, aby sa pohnul spravedlivý.
23Povjeri Jahvi svu svoju brigu, i on će te pokrijepiti: neće dati da ikada posrne pravednik.
24Ale ty, Bože, spôsobíš to, aby sostúpili do jamy zkazy, krvaví ľudia a ľstiví, ktorí nedožijú polovice svojich dní; ale ja sa budem nadejať na teba.
24A njih ti, o Bože, strmoglavi u jamu grobnu! Krvoloci i varalice ni polovicu dana neće doživjeti! A ja se u tebe uzdam!