1K tebe, Hospodine, sa utiekam. Nech sa nemusím hanbiť na veky!
1Tebi si, Jahve, utječem, ne daj da se ikada postidim!
2Vytrhni ma vo svojej spravedlivosti a vysloboď ma! Nakloň svoje ucho ku mne a zachráň ma!
2U pravdi me svojoj spasi i izbavi, prikloni uho k meni i spasi me!
3Buď mi skalou obydlia, kam by som vždycky vošiel. Rozkázal si zachrániť ma, lebo mojou skalou a mojou pevnosťou si ty.
3Budi mi hrid utočišta i čvrsta utvrda spasenja: jer ti si stijena i utvrda moja.
4Môj Bože, vysloboď ma z ruky bezbožníka, z hrsti prevrátenca a zlostníka!
4Bože moj, istrgni me iz ruke zlotvora, iz šake silnika i tlačitelja:
5Lebo ty si mojím očakávaním, Pane, Hospodine, mojou nádejou od mojej mladosti.
5jer ti si, o Gospode, ufanje moje, Jahve, uzdanje od moje mladosti!
6Na teba sa spolieham od narodenia; ty si ten, ktorý si ma odlúčil od života mojej matky. V tebe je moja chvála neprestajne.
6Na te se oslanjam od utrobe; ti si mi zaštitnik od majčina krila: u te se svagda uzdam.
7Som ako zázrak mnohým. Ale ty si mojím silným útočišťom.
7Mnogima postadoh čudo, jer ti si mi bio silna pomoć.
8Nech sú moje ústa naplnené tvojou chválou, každý deň tvojou nádherou.
8Usta mi bijahu puna tvoje hvale, slaviše te svaki dan!
9Neodvrhni ma v čase staroby; neopusti ma, keď zhynie moja sila.
9Ne zabaci me u starosti: kad mi malakšu sile, ne zapusti me!
10Lebo moji nepriatelia hovorili proti mne zlé, a tí, ktorí strežú moju dušu, sa spolu radili.
10Jer govore o meni moji dušmani, i koji me vrebaju složno se svjetuju:
11a hovorili: Bôh ho opustil; hoňte a chyťte ho, lebo niet toho, kto by ho vytrhnul.
11"Bog ga je napustio; progonite ga i uhvatite jer nema tko da ga spasi!"
12Bože nevzdiaľuj sa odo mňa! Môj Bože, ponáhľaj sa mi na pomoc!
12O Bože, ne stoj daleko od mene, Bože moj, pohitaj mi u pomoć!
13Nech sa hanbia a zhynú, ktorí útočia na moju dušu! Nech sa pokryjú hanbou a studom ako rúchom tí, ktorí hľadajú moje zlé.
13Neka se postide i propadnu koji traže moj život; nek' se sramotom i stidom pokriju koji mi žele nesreću!
14Ale ja budem vždycky čakať a budem pridávať ku všetkej tvojej chvále chválu.
14A ja ću se uvijek uzdati, iz dana u dan hvaleć' te sve više.
15Moje ústa budú rozprávať tvoju spravedlivosť, každého dňa tvoje spasenie, lebo neznám tomu počtu.
15Ustima ću naviještati pravednost tvoju, povazdan pomoć tvoju: jer im ne znam broja.
16Prijdem v hrdinskej sile Pána Hospodina; budem pripomínať tvoju spravedlivosť, len teba samého.
16Kazivat ću silu Jahvinu, Gospode, slavit ću samo tvoju pravednost.
17Bože, učil si ma od mojej mladosti, a až doteraz zvestujem tvoje divy.
17Bože, ti mi bijaše učitelj od mladosti moje, i sve do sada naviještam čudesa tvoja.
18A tak až do staroby a do šedín, ó, Bože, ma neopusti, dokiaľ neoznámim svojmu pokoleniu tvojho ramena a každému, ktoré prijde, tvojej hrdinskej sily.
18Ni u starosti, kad posijedim, Bože, ne zapusti me, da kazujem mišicu tvoju naraštaju novom i svima budućima silu tvoju,
19A tvoja spravedlivosť, ó, Bože, sahá až na výsosť. Ktože je rovný tebe, Bože, ktorý činíš také veľké veci?!
19i pravednost tvoju, Bože, koja seže do neba, kojom učini velika djela. Bože, tko je kao ti!
20Ty, ktorý si nám bol dal vidieť mnohé a veľké súženia a zlé veci, zase nás oživíš a zase nás vyvedieš z priepastí zeme.
20Trpljenja mnoga i velika bacio si na me: ali ti ćeš me opet oživiti i opet me podići iz dubine zemlje.
21Rozmnožíš moju veľkosť a obrátiac sa potešíš ma.
21Povećaj dostojanstvo moje i opet me utješi:
22A ja ťa tiež budem chváliť na harfe, tvoju pravdu, môj Bože! Budem ti spievať žalmy pri citare, Svätý Izraelov!
22A ja ću uz harfu slaviti tvoju vjernost, o Bože, svirat ću ti u citaru, Sveče Izraelov!
23Moje rty budú plesať, lebo ti budem spievať žalmy, i moja duša, ktorú si vykúpil.
23Moje će usne klicati pjevajuć' tebi i moja duša koju si spasio.
24I môj jazyk bude každý deň rozprávať o tvojej spravedlivosti, lebo sa budú hanbiť, lebo rumenieť budú tí, ktorí hľadajú moje zlé.
24I moj će jezik svagda slaviti pravdu tvoju, jer su postiđeni i posramljeni oni što traže moju nesreću.