1Vyučujúci. Azafov. Môj ľude, nože počuj môj zákon! Nakloňte svoje ucho k rečiam mojich úst.
1Poučna pjesma. Asafova. Poslušaj, narode moj, moju nauku, prikloni uho riječima usta mojih!
2Otvorím svoje ústa v podobenstve; budem rozprávať záhadné veci, tajné od pradávna.
2Otvorit ću svoja usta na pouku, iznijet ću tajne iz vremena davnih.
3To, čo sme počuli a čo sme poznali, a čo nám naši otcovia rozprávali.
3Ono što čusmo i saznasmo, što nam kazivahu oci,
4Nezatajíme toho pred ich synmi rozprávajúc budúcemu pokoleniu chvály Hospodinove, jeho silu a jeho divy, ktoré činil.
4nećemo kriti djeci njihovoj, predat ćemo budućem koljenu: slavu Jahvinu i silu njegovu i djela čudesna što ih učini.
5Postavil svedoctvo v Jakobovi a zákon položil v Izraelovi, o ktorých veciach prikázal našim otcom, aby ich oznámili svojim synom,
5Svjedočanstvo podiže on u Jakovu, Zakon postavi u Izraelu, da ono što naredi ocima našim oni djeci svojoj objave,
6aby poznali budúce pokolenie, synovia, ktorí sa narodia, aby aj tí povstali a rozprávali to svojim synom,
6da sazna budući naraštaj, i sinovi koji će se roditi da djeci svojoj kazuju
7aby složili svoju nádej v Bohu a nezabudli na skutky silného Boha, ale aby ostríhali jeho prikázania,
7da u Boga ufanje svoje stave i ne zaborave djela Božjih, već da vrše zapovijedi njegove,
8a aby neboli jako ich otcovia, pokolenie odpadlícke a spurné, pokolenie, ktoré neupravilo svojho srdca poslúchať Hospodina a ktorého duch nebol verný voči silnému Bohu.
8kako ne bi bili, kao oci njihovi, naraštaj buntovan, prkosan - naraštaj srcem nestalan i duhom Bogu nevjeran.
9Synovia Efraimovi, ozbrojenci, strelci z luku, obrátili sa zpät v deň boja.
9Sinovi Efrajimovi, ratnici s lukom, u dan bitke okrenuše leđa.
10Nezachovali smluvy Božej a vzpečovali sa chodiť v jeho zákone.
10Saveza s Bogom ne održaše i ne htjedoše hoditi po Zakonu njegovu.
11Zabudli na jeho činy a na jeho divy, ktoré im ukázal.
11Zaboraviše na djela njegova, na čudesa koja im pokaza.
12Pred ich otcami činil zázraky, v Egyptskej zemi, na poli Coana.
12Pred njihovim ocima činio je znakove u Egiptu, u Soanskom polju.
13Rozdelil more a previedol ich a postavil vody jako nejakú hromadu.
13On more razdijeli i njih prevede, vode kao nasip uzdiže.
14Viedol ich vodne v oblaku a každej noci vo svetle ohňa.
14Danju ih vodio oblakom, a svu noć ognjem blistavim.
15Roztrhol skaly na púšti a napájal ich hojne jako z nejakých hlbín.
15U pustinji hrid prolomi i napoji ih obilno kao iz bezdana.
16Vyviedol potoky zo skaly a učinil to, aby tiekly vody jako rieky.
16Iz stijene izbi potoke te izvede vode k'o velike rijeke.
17A zase len hrešili proti nemu, aby popudzovali Najvyššieho na vypráhlej púšti.
17A oni jednako griješiše, prkosiše Višnjem u pustinji.
18A pokúšali silného Boha vo svojom srdci žiadajúc pokrm, po chuti svojej duše;
18Boga su kušali u srcima svojim ištuć' jela svojoj pohlepnosti.
19Hovorili proti Bohu a vraveli: Či bude môcť silný Bôh pripraviť stôl na púšti?
19Prigovarali su Bogu i pitali: "Može li Gospod stol u pustinji prostrti?
20Hľa, uderil skalu, a tiekly vody, a lialy sa potoky. - Či bude môcť dať i chlieb? Či vystanoví svojmu ľudu mäso?
20Eno, udari u hrid, i voda poteče i provreše potoci: a može li dati i kruha, i mesa pružiti svome narodu?"
21Preto počujúc to Hospodin rozhneval sa, a oheň sa zapálil proti Jakobovi, a tiež i hnev vystúpil proti Izraelovi;
21Kad to začu Jahve, gnjevom usplamtje: oganj se raspali protiv Jakova, srdžba se razjari protiv Izraela,
22pretože neverili Bohu a nenadejali sa na jeho spasenie,
22jer ne vjerovaše Bogu niti se u njegovu pomoć uzdaše.
23hoci bol rozkázal oblakom shora a otvoril dvere nebies
23Pa ozgo naredi oblaku i otvori brane nebeske,
24a dal, aby na nich pršala manna, aby jedli, a dal im nebeské zbožie.
24k'o kišu prosu na njih mÓanu da jedu i nahrani ih kruhom nebeskim.
25Chlieb mocných jedol obyčajný človek; poslal im potravy do sýtosti.
25Čovjek blagovaše kruh Jakih; on im dade hrane do sitosti.
26Dal, aby vial východný vietor na nebi, a svojou mocou hnal poludniak
26Probudi na nebu vjetar istočni i svojom silom južnjak dovede.
27a dal to, aby na nich pršalo mäso jako prach a okrýdlení vtáci jako piesok morí.
27Prosu na njih mesa k'o prašine i ptice krilatice k'o pijeska morskoga.
28Spustil ich doprostred jeho tábora, všade vôkol jeho príbytkov.
28Padoše usred njihova tabora i oko šatora njihovih.
29A tak jedli a nadmier sa nasýtili, a doniesol im, čo si žiadali.
29Jeli su i nasitili se, želju njihovu on im ispuni.
30Ale ešte sa neboli utiahli od ukájania svojej žiadosti, a kým ešte bol ich pokrm v ich ústach,
30Još nisu svoju utažili pohlepu i jelo im još bješe u ustima,
31vystúpil hnev Boží proti nim a pobil mnohých zpomedzi ich tučných a vybraných Izraelových zohnul k zemi.
31kad se srdžba Božja na njih raspali: pokosi smrću prvake njihove i mladiće pobi Izraelove.
32Pri tom pri všetkom ešte vždy hrešili a neverili jeho divom.
32Uza sve to griješiše dalje i ne vjerovaše u čudesna djela njegova.
33A tak ukončieval ich dni v márnosti a ich roky v desivom strachu.
33I skonča im dane jednim dahom i njihova ljeta naglim svršetkom.
34A zase, keď ich pobíjal, a hľadali ho a navrátiac sa hľadali silného Boha skoro za svitu
34Kad ih ubijaše, tražiše ga i opet pitahu za Boga;
35a keď sa rozpomínali, že Bôh je ich skalou a silný Bôh najvyšší ich vykupiteľom,
35spominjahu se da je Bog hridina njihova i Svevišnji njihov otkupitelj.
36hoci ho klamali svojimi ústy a luhali mu svojím jazykom,
36Ali ga opet ustima svojim varahu i jezikom svojim lagahu njemu.
37a ich srdce nebolo úprimné pred ním, ani neboli verní v jeho smluve,
37Njihovo srce s njime ne bijaše, nit' bijahu vjerni Savezu njegovu.
38on súc milosrdný odpúšťal ich neprávosti a nezahubil a mnoho ráz odvrátil svoj hnev a nezobudil všetkej svojej prchlivosti.
38A on im milosrdno grijeh praštao i nije ih posmicao; često je gnjev svoj susprezao da ne plane svom jarošću.
39Pamätal, že sú telo, vietor, ktorý ta ide a nevráti sa.
39Spominjao se da su pÓut i dah koji odlazi i ne vraća se više.
40Koľko ráz ho dráždili na púšti, pôsobili mu bolesť na pustine!
40Koliko mu prkosiše u pustinji i žalostiše ga u samotnom kraju!
41A znova a znova pokúšali silného Boha a Svätému Izraelovmu vymeriavali hranice.
41Sve nanovo iskušavahu Boga i vrijeđahu Sveca Izraelova
42Nepamätali na jeho ruku, na deň, ktorého ich vyslobodil zo súženia,
42ne spominjuć' se ruke njegove ni dana kad ih od dušmana izbavi,
43ako činil v Egypte svoje znamenia a svoje čudesá na poli Coana.
43ni znakova njegovih u Egiptu, ni čudesnih djela u polju Soanskom.
44A obrátil ich rieky na krv aj potoky, takže nemohli piť.
44U krv im pretvori rijeke i potoke, da ne piju.
45Poslal na nich smesicu, žižaly, ktorá ich žrala, a žaby, ktoré ich hubily.
45Posla na njih obade da ih žderu i žabe da ih more.
46A dal ich úrodu chrústom a ich únavnú prácu koníkom.
46I predade skakavcu žetvu njihovu, i plod muke njihove žderaču.
47Zbil ich vinič hrádom a ich sykomory ľadom.
47Vinograde im tučom udari, a mrazom smokvike njihove.
48Vydal ich hovädá hrádu na pospas a ich dobytok bleskom hromu.
48I predade grÓadu njihova goveda i munjama stada njihova.
49Poslal na nich páľu svojeho hnevu, prchlivosť, zúrivosť a súženie pustiac na nich zlých anjelov.
49Obori na njih svu žestinu gnjeva svog, jarost, bijes i nevolju: posla na njih anđele nesreće.
50Spravil svojemu hnevu cestu, neušetril ich duše od smrti a ich statok vydal napospas moru.
50I put gnjevu svojem otvori: ne poštedje im život od smrti, životinje im izruči pošasti.
51A pobil všetko prvorodené v Egypte, prvotiny sily v stánoch Chámových.
51Pobi u Egiptu sve prvorođeno, prvence u šatorju Hamovu.
52A dal to, aby sa rušal jeho ľud ako stádo oviec, a viedol ich ako stádo po púšti.
52I povede narod svoj kao ovce i vođaše ih kao stado kroz pustinju.
53Vodili ich v bezpečnosti, a nestrachovali sa, ale ich nepriateľov pokrylo more.
53Pouzdano ih je vodio te se nisu bojali, a more je prekrilo dušmane njihove.
54A tak ich doviedol k hranici svojej svätosti, k tomu vrchu, ktorý si dobyla jeho pravica.
54U Svetu zemlju svoju on ih odvede, na bregove što mu ih osvoji desnica.
55Vyhnal národy zpred ich tvári a dajúc losovať vymeral im dedičstvo povrazom a dal, aby v ich stánoch bývaly pokolenia Izraelove.
55Pred njima istjera pogane, konopom im podijeli baštinu, pod šatorjem njihovim naseli plemena izraelska.
56Ale oni pokúšali a dráždili Boha, Najvyššieho, a neostríhali jeho svedoctiev,
56A oni iskušavali i gnjevili Boga Višnjega i nisu držali zapovijedi njegovih.
57ale sa obrátili zpät a robili neverne jako ich otcovia; zvrhli sa jako klamné lučište.
57Otpadoše, iznevjeriše se k'o oci njihovi, k'o luk nepouzdan oni zatajiše.
58A popudzovali ho svojimi výšinami a svojimi rytinami ho roznecovali k žiarlivosti.
58Na gnjev ga nagnaše svojim uzvišicama, na ljubomor navedoše kumirima svojim.
59Počul to Bôh a rozhneval sa a veľmi si zošklivil Izraela.
59Bog vidje i gnjevom planu, odbaci posve Izraela.
60A opustil príbytok v Síle zavrhnúc ho, stán, v ktorom býval medzi ľuďmi.
60I napusti boravište svoje u Šilu, Šator u kojem prebivaše s ljudima.
61A ta dal svoju silu do zajatia a svoju okrasu do ruky protivníka.
61Preda u ropstvo snagu svoju i svoju diku u ruke dušmanske.
62Vydal svoj ľud pod meč a rozhneval sa na svoje dedičstvo.
62Narod svoj prepusti maču, raspali se na svoju baštinu.
63Jeho mládencov požral oheň, a jeho panny neboly chválené.
63Mladiće njihove oganj proguta, ne udaše se djevice njihove.
64Jeho kňazi padli od meča, a jeho vdovy neplakaly.
64Svećenici njihovi padoše od mača, ne zaplakaše Óudove njihove.
65Potom sa prebudil Pán ako zo sna, jako hrdina, ktorý veselo vykrikuje od vína,
65Tad se k'o oda sna trgnu Gospodin, k'o ratnik vinom savladan.
66a zbil svojich protivníkov v tyle; dal im za údel večnú potupu.
66Udari otraga dušmane svoje, sramotu im vječitu zadade.
67Opovrhol stánom Jozefovým a nevyvolil pokolenia Efraimovho,
67On odbaci šator Josipov i Efrajimovo pleme ne odabra,
68ale vyvolil pokolenie Júdovo, vrch Sion, ktorý miluje.
68već odabra pleme Judino i goru Sion koja mu omilje.
69A vystavil svoju svätyňu jako hrdé miesta vysoké, jako zem, ktorú založil tak, aby trvala na veky.
69Sagradi Svetište k'o nebo visoko, k'o zemlju utemelji ga dovijeka.
70A vyvolil si Dávida, svojho služobníka, a vzal ho od ovčích chlievov,
70Izabra Davida, slugu svojega, uze ga od torova ovčjih;
71odtiaľ ako chodil za brezými ovcami, a zaviedol ho, aby pásol Jakoba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo.
71odvede ga od ovaca dojilica da pase Jakova, narod njegov, Izraela, baštinu njegovu.
72A pásol ich v celej úprimnosti svojho srdca a vodil ich so zvláštnou opatrnosťou svojich rúk.
72I pasao ih je srcem čestitim i brižljivim rukama vodio.