1Pieseň. Žalm synov Kórachových. Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Nemoc pokoriť. Vyučujúci Hémana Ezrachitského.
1Pjesma. Psalam. Sinova Korahovih. Zborovođi. Po napjevu "Bolest". Za pjevanje. Poučna pjesma. Ezrahijca Hemana.
2Hospodine, Bože môjho spasenia, vodne i vnoci kričím pred tebou.
2Jahve, Bože moj, vapijem danju, a noću naričem pred tobom.
3Prosím, nech prijde moja modlitba pred tvoju tvár! Nakloň svoje ucho k môjmu volaniu!
3Neka dopre do tebe molitva moja, prigni uho k vapaju mome.
4Lebo moja duša sa nasýtila rôzneho zlého, a môj život sa priblížil ríši smrti.
4Jer mi je duša zasićena patnjama, moj se život bliži Podzemlju.
5Počítaný som medzi tých, ktorí sostupujú do jamy; som ako muž bez vlády.
5Broje me k onima što u grob silaze, postadoh sličan nemoćniku.
6Pohodený som medzi mŕtvych; som ako pobití, ležiaci v hrobe, na ktorých sa už viacej nerozpomenieš, a ktorí sú vyťatí od tvojej ruky.
6Među mrtvima moj je ležaj, poput ubijenih što leže u grobu kojih se više ne spominješ, od kojih si ustegao ruku.
7Položil si ma do najhlbšej jamy, do tmavých miest v hlbinách.
7Smjestio si me u jamu duboku, u tmine, u bezdan.
8Tvoja prchlivosť doľahla na mňa, a všetky tvoje vlny sa lámu na mne. Ztrápil si ma. Sélah.
8Teško me pritišće ljutnja tvoja i svim me valima svojim prekrivaš.
9Vzdialil si mojich známych odo mňa; zošklivil si im ma; som zatvorený a nemôžem vyjsť.
9Udaljio si od mene znance moje, Óučini da im gnusan budem: zatvoren sam, ne mogu izaći.
10Moje oko hynie od trápenia; volám na teba, Hospodine, každý deň; vystieram k tebe svoje ruky.
10Od nevolje oči mi gasnu: vapijem tebi, Jahve, iz dana u dan, za tobom ruke pružam.
11Či asnáď tým, ktorí pomreli, učiníš zázrak? Alebo azda mŕtvi vstanú, aby ťa chválili? Sélah.
11Zar na mrtvima činiš čudesa? Zar će sjene ustati i hvaliti tebe?
12Či sa bude rozprávať o tvojej milosti v hrobe? O tvojej pravde v zahynutí?
12Zar se u grobu pripovijeda o tvojoj dobroti? O vjernosti tvojoj u Propasti?
13Či sa bude znať tvoj zázrak vo tme alebo tvoja spravedlivosť v zemi zabudnutia?
13Zar se u tmini objavljuju čudesa tvoja i tvoja pravda u Zaboravu?
14Ale ja, Hospodine, volám k tebe pokorne o pomoc, a za rána ťa predchádza moja modlitba.
14Ipak ja vapijem tebi, Jahve, prije jutra molitvom te pretječem.
15Prečo, ó, Hospodine, zamietaš moju dušu? Prečo skrývaš predo mnou svoju tvár?
15Zašto, Jahve, odbacuješ dušu moju? Zašto sakrivaš lice od mene?
16Utrápený som a zomieram od mladosti; nesiem tvoj strach a desím sa bezradný.
16Bijedan sam i umirem već od dječaštva, klonuh noseći tvoje strahote.
17Cezo mňa sa vše valí tvoj rozpálený hnev, a tvoje hrôzy ma ničia.
17Preko mene prijeđoše vihori tvojega gnjeva, strahote me tvoje shrvaše,
18Obkľučuje ma to všetko každý deň ako voda; zo všetkých strán sa to spolu hrnie na mňa.
18okružuju me kao voda sveudilj, optječu me svi zajedno.
19Vzdialil si odo mňa priateľa a druha; moji známi sú: tma.
19Udaljio si od mene prijatelja i druga: mrak mi je znanac jedini.