1Vyučujúci žalm od Étana Ezrachitského.
1Poučna pjesma. Ezrahijca Etana.
2Na veky budem spievať o rôznej milosti Hospodinovej; od pokolenia do pokolenia budem oznamovať tvoju pravdu svojimi ústami, Pane!
2O ljubavi Jahvinoj pjevat ću dovijeka, kroza sva koljena vjernost ću tvoju naviještati.
3Lebo som povedal: Milosť sa bude budovať na veky. A čo do nebies, na nich upevníš svoju pravdu, jako si povedal:
3Ti reče: "Zavijeke je sazdana ljubav moja!" U nebu utemelji vjernost svoju:
4Učinil som smluvu so svojím vyvoleným; prisahal som Dávidovi, svojmu služobníkovi:
4"Savez sklopih s izabranikom svojim, zakleh se Davidu, sluzi svome:
5Na veky upevním tvoje semä a vybudujem tvoj trón, aby stál od pokolenia do pokolenia. Sélah.
5tvoje potomstvo održat ću dovijeka, za sva koljena sazdat ću prijestolje tvoje."
6A preto budú nebesia oslavovať tvoj zázrak, Hospodine, ovšem tvoju pravdu v shromaždení svätých.
6Nebesa veličaju čudesa tvoja, Jahve, i tvoju vjernost u zboru svetih.
7Lebo kto na nebi môže sa prirovnať Hospodinovi?! Kto je podobný Hospodinovi medzi synmi silných bohov?!
7TÓa tko je u oblacima ravan Jahvi, tko li je Jahvi sličan među sinovima Božjim?
8Bôh je náramne strašný v rade svätých a hrozný nad všetkých vôkol neho.
8Bog je strahovit u zboru svetih, velik i strašan svima oko sebe.
9Hospodine, Bože Zástupov! kto je ako ty, mocný Hospode? A čo jako tvoja pravda, ktorá je vôkol teba?
9Jahve, Bože nad Vojskama, tko je kao ti? Silan si, Jahve, i vjernost te okružuje.
10Ty panuješ nad dutím mora; keď sa dvíhajú jeho vlny, ty ich krotíš.
10Ti zapovijedaš bučnome moru, obuzdavaš silu valova njegovih;
11Ty si rozdrtil Rahaba jako zabitého; ramenom svojej sily si rozptýlil svojich nepriateľov.
11ti sasječe Rahaba i zgazi, snažnom mišicom rasu dušmane svoje.
12Tvoje sú nebesia, a ovšem je tvoja i celá zem, okruh sveta a jeho náplň; ty si ich založil.
12Tvoja su nebesa i tvoja je zemlja, zemljin krug ti si sazdao i sve što je na njemu;
13Ty si stvoril sever i juh. Tábor a Hermon plesajú v tvojom mene.
13sjever i jug ti si stvorio, Tabor i Hermon kliču imenu tvojemu.
14Ty máš rameno s hrdinskou silou; mocná je tvoja ruka; vyvýšená je tvoja pravica.
14Tvoja je mišica snažna, ruka čvrsta, desnica dignuta.
15Spravedlivosť a súd je postaťou tvojho trónu; milosť a pravda predchádzajú tvoju tvár.
15Pravda i Pravednost temelj su prijestolja tvoga, Ljubav i Istina koračaju pred tobom.
16Blahoslavený ľud, ktorý ti vie radostne pokrikovať, Hospodine, tí, ktorí chodia vo svetle tvojej tvári!
16Blago narodu vičnu svetom klicanju, on hodi u sjaju lica tvojega, Jahve,
17Plesať budú v tvojom mene každého dňa a vyvýšia sa tvojou spravedlivosťou.
17u tvom se imenu raduje svagda i tvojom se pravdom ponosi.
18Lebo ty si ozdobou ich sily a svojou dobrotivosťou povýšiš náš roh.
18Jer ti si ures moći njegove, po tvojoj milosti raste snaga naša.
19Lebo náš štít je Hospodinov a Svätého Izraelovho náš kráľ.
19Jer Jahve je štit naš, Svetac Izraelov kralj je naš.
20Vtedy si hovoril svojim svätým vo videní a riekol si: Položil som pomoc na hrdinského muža; vyvýšil som vybraného z ľudu.
20Nekoć si u viđenju govorio pobožnima svojim: "Junaku stavih krunu na glavu, izabranika iz naroda izdigoh;
21Našiel som Dávida, svojho služobníka; pomazal som ho svojím svätým olejom,
21nađoh Davida, slugu svoga, svetim ga svojim uljem pomazah,
22s ktorým bude stále moja ruka, a ovšem i moje rameno ho bude posilňovať.
22da ruka moja svagda ostane s njime i moja mišica da ga krijepi.
23Neoklame ho nepriateľ, ani ho nebude trápiť syn nešľachetníka.
23Neće ga nadmudriti dušmanin, niti oboriti sin bezakonja.
24Rozdrtím pred ním jeho protivníkov a tých, ktorí ho nenávidia, porazím.
24Razbit ću pred njim protivnike njegove, pogubit ću mrzitelje njegove.
25A moja pravda a moja milosť bude s ním, a v mojom mene sa vyvýši jeho roh.
25Vjernost moja i dobrota bit će s njime i u mome imenu rast će mu snaga.
26Položím jeho ruku na more a jeho pravicu na rieky.
26Pružit ću njegovu ruku nad more, do Rijeke desnicu njegovu.
27On volajúc ma povie: Ty si môj Otec, môj silný Bôh a skala môjho spasenia.
27On će me zvati: 'Oče moj! Bože moj i hridi spasa mojega.'
28A zase ja ho urobím prvorodeným, najvyšším z kráľov zeme.
28A ja ću ga prvorođencem učiniti, najvišim među kraljevima svijeta.
29Na veky mu zachovám svoju milosť, a moja smluva mu bude stáť verná.
29Njemu ću sačuvati dovijeka naklonost svoju i Savez svoj vjeran.
30A učiním to, že jeho semä bude trvať na večnosť a jeho trón ako dní nebies.
30Njegovo ću potomstvo učiniti vječnim i prijestolje mu kao dan nebeski.
31Ak by jeho synovia opustili môj zákon a nechodili v mojich súdoch,
31Ako li mu sinovi Zakon moj ostave i ne budu hodili po naredbama mojim,
32ak by poškvrnili moje ustanovenia a neostríhali mojich prikázaní,
32ako li prestupe odredbe moje i ne budu čuvali zapovijedi mojih;
33vtedy navštívim ich prestúpenie prútom a údermi ich neprávosť;
33šibom ću kazniti nedjelo njihovo, udarcima ljutim krivicu njihovu,
34ale svojej milosti neodnímem od neho ani neoklamem vo svojej pravde.
34ali mu naklonosti svoje oduzeti neću niti ću prekršiti vjernosti svoje.
35Nepoškvrním svojej smluvy a toho, čo raz vyšlo cez moje rty, nezmením.
35Neću povrijediti Saveza svojega i neću poreći obećanja svoga.
36Raz som prisahal na svoju svätosť, že neoklamem Dávida.
36Jednom se zakleh svetošću svojom: Davida prevariti neću:
37Jeho semeno bude trvať na veky a jeho trón predo mnou jako slnce.
37potomstvo će njegovo ostati dovijeka, prijestolje njegovo preda mnom kao sunce,
38Jako mesiac bude pevne stáť na veky a jako svedok na oblohe verný. Sélah.
38ostat će dovijeka kao mjesec, vjerni svjedok na nebu."
39Ale ty si ho zavrhol a opovrhol si ním a rozhneval si sa na svojho pomazaného.
39A sada ti ga odbi i odbaci, silno se razgnjevi na pomazanika svoga.
40Zavrhol si smluvu so svojím služobníkom; poškvrnil si jeho korunu hodiac ju na zem.
40Prezre Savez sa slugom svojim i krunu njegovu do zemlje ponizi.
41Rozboril si všetky jeho ohrady; jeho pevnosti si obrátil na rumy.
41Razvali sve zidine njegove, njegove utvrde u ruševine baci.
42Olupujú ho všetci, ktorí idú tade cestou; je potupou svojim súsedom.
42Pljačkaju ga svi što naiđu, na ruglo je susjedima svojim.
43Vyvýšil si pravicu jeho protivníkov; dal si to, aby sa radovali všetci jeho nepriatelia.
43Podiže desnicu dušmana njegovih i obradova protivnike njegove.
44Áno, odvrátil si ostrie jeho meča a nedal si mu obstáť v boji.
44Otupi oštricu mača njegova, u boju mu ne pomože.
45Učinil si prietrž jeho lesku a jeho trón si vrhol na zem.
45Njegovu sjaju kraj učini, njegovo prijestolje na zemlju obori.
46Ukrátil si dni jeho mladosti; odial si ho hanbou. Sélah.
46Skratio si dane mladosti njegove, sramotom ga pokrio.
47Až do kedy, Hospodine? Či sa len na veky budeš skrývať? Či navždy bude horieť tvoja prchlivosť ako oheň?
47TÓa dokle ćeš, Jahve? Zar ćeš se uvijek skrivati? Hoće li gnjev tvoj k'o oganj gorjeti?
48Rozpomeň sa na mňa! Lebo veď čože je ľudský vek?! Na ktorú márnosť si stvoril všetkých synov človeka?
48Sjeti se kako je kratak život moj, kako si ljude prolazne stvorio!
49Kde ktorý človek by žil a neuvidel smrti, ktorý by vytrhol svoju dušu z ruky šeola?! Sélah.
49Tko živ smrti vidjeti neće? Tko će od ruke Podzemlja dušu sačuvati?
50Kde je tvoja drievna rôzna milosť, Pane, ktorú si prisahal Dávidovi vo svojej pravde?
50Gdje li je, Jahve, tvoja dobrota iskonska kojom se Davidu zakle na vjernost svoju?
51Rozpomeň sa, Pane, na potupu svojich služobníkov, ktorú nosím vo svojom lone od všetkých veľkých národov,
51Sjeti se, Jahve, sramote slugu svojih: u srcu nosim svu mržnju pogana
52ako potupujú tvoji nepriatelia, Hospodine, ako potupujú šľapaje tvojho pomazaného.
52s kojom nasrću dušmani tvoji, Jahve, s kojom nasrću na korake pomazanika tvoga.
53Nech je požehnaný Hospodin na veky. Ameň, ameň.
53Blagoslovljen Jahve dovijeka! Tako neka bude. Amen!