1Modlitba Mojžiša, muža Božieho. Pane, ty si nám bol príbytkom z pokolenia na pokolenie.
1Molitva. Mojsija, sluge Božjega. Jahve, ti nam bijaše okrilje od koljena do koljena.
2Prv ako boly splodené vrchy, a prv ako si roditeľsky sformoval zem a okruh sveta, od veku na vek si ty silný Bôh!
2Prije nego se rodiše bregovi, prije nego postade kopno i krug zemaljski, od vijeka do vijeka, Bože, ti jesi!
3Pôsobíš to, aby sa smrteľný človek biedny navrátil až do prachu, a hovoríš: Navráťte sa, synovia človeka!
3Smrtnike u prah vraćaš i veliš: "Vratite se, sinovi ljudski!"
4Lebo tisíc rokov je v tvojich očiach ako včerajší deň, keď pominul, a jako stráž vnoci.
4Jer je tisuću godina u očima tvojim k'o jučerašnji dan koji je minuo i kao straža noćna.
5Splavuješ ich ako povodeň; sú jako sen; za rána sú jako tráva, ktorá mizne.
5Razgoniš ih k'o jutarnji san, kao trava su što se zeleni:
6Toho istého rána, ktorého kvitne, sa mení; večer ju zotnú, a uschne.
6jutrom cvate i sva se zeleni, a uvečer - već se suši i vene.
7Lebo hynie od tvojho hnevu a sme predesení tvojou prchlivosťou.
7Zaista, izjeda nas tvoja srdžba i zbunjuje ljutina tvoja.
8Položil si naše neprávosti pred seba, naše tajnosti do svetla svojej tvári.
8Naše si grijehe stavio pred svoje oči, naše potajne grijehe na svjetlost lica svojega.
9Lebo všetky naše dni idú ta pre tvoj búrlivý hnev; končíme svoje roky jako reč.
9Jer svi naši dani prođoše u gnjevu tvojemu, kao uzdah dovršismo godine svoje.
10Dní našich rokov je v tom sedemdesiat rokov, a keď je niekto silnejšieho prirodzenia, trvá osemdesiat rokov, a to ich najlepšie, na čo býva človek hrdý, je únavná práca a márnosť; lebo sa rýchle pominie, a my ta zaletíme.
10Zbroj naše dobi sedamdeset je godina, ako smo snažni, i osamdeset; a većina od njih muka je i ništavost: jer prolaze brzo i mi letimo odavle.
11Ale kto zná silu tvojho hnevu, a že jaká je tvoja bázeň, taký je aj tvoj búrlivý hnev?
11Tko će mjeriti žestinu gnjeva tvojega, tko proniknuti srdžbu tvoju?
12Nauč nás tak počítať naše dni, aby sme uvodili múdrosť do srdca.
12Nauči nas dane naše brojiti, da steknemo mudro srce.
13Navráť sa, Hospodine! Až dokedy? - A zľutuj sa nad svojimi služobníkmi!
13Vrati se k nama, Jahve! TÓa dokle ćeš? Milostiv budi slugama svojim!
14Nasýť nás hneď ráno svojou milosťou, a budeme plesať a radovať sa po všetky svoje dni.
14Jutrom nas nasiti smilovanjem svojim, da kličemo i da se veselimo u sve dane!
15Obveseľ nás podľa dní, v ktorých si nás trápil, podľa rokov, v ktorých sme videli zlé.
15Obraduj nas za dane kad si nas šibao, za ljeta kad smo stradali!
16Nech sa vidí pri tvojich služobníkoch tvoje dielo a tvoja sláva nad ich synmi!
16Neka se na slugama tvojim pokaže djelo tvoje i tvoja slava na djeci njihovoj!
17Nech je ľúbeznosť Pána, našeho Boha, nad nami, a upevni dielo našich rúk u nás! Prosíme, upevni dielo našich rúk!
17Dobrota Jahve, Boga našega, nek' bude nad nama daj da nam uspije djelo naših ruku, djelo ruku naših nek' uspije.