¹Bratia, záľuba môjho srdca a prosba k Bohu za Izraela je, aby boli spasení.

¹Braćo! Želja je srca moga i molitva Bogu za njih: da se spase.

²Lebo im dávam svedoctvo, že majú horlivosť Božiu, ale nie podľa pravého poznania.

²Svjedočim doista za njih: imaju revnosti Božje, ali ne u pravom razumijevanju.

³Lebo neznajúc spravedlivosti Božej a hľadajúc postaviť svoju vlastnú spravedlivosť nepodriadili sa spravedlivosti Božej.

³Ne priznajući, doista, Božje pravednosti i tražeći uspostaviti svoju, pravednosti se Božjoj ne podložiše.

⁴Lebo koniec zákona je Kristus na spravedlivosť každému veriacemu.

⁴Jer dovršetak je Zakona Krist - na opravdanje svakomu tko vjeruje.

⁵Lebo Mojžiš píše o spravedlivosti zo zákona, že človek, ktorý by to učinil, bude tým žiť.

⁵Da, Mojsije piše o onoj pravednosti iz Zakona: Tko je vrši, naći će život u njoj.

⁶Ale spravedlivosť z viery hovorí takto: Nepovedz vo svojom srdci: Kto vystúpi hore do neba? To je sviesť Krista dolu.

⁶A pravednost iz vjere ovako veli: Nemoj reći u srcu svom: Tko će se popeti na nebo - to jest Krista svesti?

⁷Alebo: Kto sostúpi do priepasti? To je vyviesť Krista hore z mŕtvych.

⁷Ili: Tko će sići u bezdan - to jest izvesti Krista od mrtvih?

⁸Ale čo hovorí z viery spravedlivosť? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci. To jest to slovo viery, ktoré kážeme.

⁸Nego što veli? Blizu ti je Riječ, u ustima tvojim i u srcu tvome - to jest Riječ vjere koju propovijedamo.

⁹Lebo keď vyznáš Pána Ježiša svojimi ústami a uveríš vo svojom srdci, že ho Bôh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený.

⁹Jer ako ustima ispovijedaš da je Isus Gospodin, i srcem vjeruješ da ga je Bog uskrisio od mrtvih, bit ćeš spašen.

¹⁰Lebo srdcom sa verí na spravedlivosť, a ústami sa vyznáva na spasenie.

¹⁰Doista, srcem vjerovati opravdava, a ustima ispovijedati spasava.

¹¹Lebo Písmo hovorí: Nikto, kto verí v neho, nebude zahanbený.

¹¹Jer veli Pismo: Tko god u nj vjeruje, neće se postidjeti.

¹²Lebo nieto rozdielu medzi Židom a Grékom, lebo ten istý Pán je Pánom všetkých, bohatý naproti všetkým, ktorí ho vzývajú.

¹²Nema uistinu razlike između Židova i Grka jer jedan je Gospodin sviju, bogat prema svima koji ga prizivlju.

¹³Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.

¹³Jer: Tko god prizove ime Gospodnje, bit će spašen.

¹⁴Ale jako budú vzývať toho, v ktorého neuverili? A jako uveria v toho, o ktorom nepočuli? A jako počujú bez kazateľa?

¹⁴Ali kako da prizovu onoga u koga ne povjerovaše? A kako da povjeruju u onoga koga nisu čuli? Kako pak da čuju bez propovjednika?

¹⁵A zase jako budú kázať, keď nebudú poslaní? Jako je napísané: Jaké krásne sú nohy tých, ktorí zvestujú pokoj, tých, ktorí zvestujú dobré veci!

¹⁵A kako propovijedati bez poslanja? Tako je pisano: Kako li su ljupke noge onih koji donose blagovijest dobra.

¹⁶Ale nie všetci poslúchli evanjelium. Lebo Izaiáš hovorí: Pane, kto uveril našej zvesti?

¹⁶Ali nisu svi poslušali blagovijesti - evanđelja! Zaista, Izaija veli: Gospodine, tko povjerova našoj poruci?

¹⁷Tak teda viera z počutia a počutie skrze slovo Božie.

¹⁷Dakle: vjera po poruci, a poruka riječju Kristovom.

¹⁸Ale hovorím: Či ozaj nepočuli? Áno: Ich zvuk sa rozniesol po celej zemi a ich slová do končín obydlenej zeme.

¹⁸Nego pitam: Zar nisu čuli? Dapače! Po svoj zemlji razliježe se jeka, riječi njihove sve do nakraj svijeta.

¹⁹Ale hovorím: Či ozaj nepoznal Izrael? Prvý hovorí Mojžiš: Ja vás pohnem k žiarlivosti pri národe, ktorý nie je národom; pri nerozumnom národe vás popudím k hnevu.

¹⁹Onda pitam: Zar Izrael nije shvatio? Najprije Mojsije veli: Ja ću vas na ljubomor izazvati pukom ništavnim, razdražit ću vas glupim nekim narodom.

²⁰A Izaiáš sa odvažuje a hovorí: Najdený som od tých, ktorí ma nehľadali, zjavený som tým, ktorí sa po mne nepýtali.

²⁰Izaija pak hrabro veli: Nađoše me koji me ne tražahu, objavih se onima koji me ne pitahu.

²¹Ale o Izraelovi hovorí: Celý deň som vystieral svoje ruky k ľudu neposlušnému a protirečiacemu.

²¹A Izraelu veli: Cio dan pružah ruku narodu nepokornom i buntovnom.