¹Pravdu hovorím v Kristu, neluhám, pri čom mi svedčí aj moje svedomie v Svätom Duchu,

¹Istinu govorim u Kristu, ne lažem; susvjedok mi je savjest moja u Duhu Svetom:

²že mám veliký zármutok a neprestajnú bolesť vo svojom srdci.

²silna mi je tuga i neprekidna bol u srcu.

³Lebo by som si prial ja sám byť anatema a odlúčený od Krista za svojich bratov, za svojich príbuzných podľa tela,

³Da, htio bih ja sam proklet biti, odvojen od Krista, za braću svoju, sunarodnjake svoje po tijelu.

⁴ktorí sú Izraeliti, ktorých je synovstvo i sláva i smluvy i zákonodarstvo i svätoslužba i zasľúbenia,

⁴Oni su Izraelci, njihovo je posinstvo, i Slava, i Savezi, i zakonodavstvo, i bogoštovlje, i obećanja;

⁵ktorých sú otcovia a tí, z ktorých pošiel Kristus podľa tela, ktorý je nado všetkým, Bôh, požehnaný na veky. Ameň.

⁵njihovi su i oci, od njih je, po tijelu, i Krist, koji je iznad svega, Bog blagoslovljen u vjekove. Amen.

⁶No, nie že by bolo zmarené slovo Božie. Lebo nie všetci, ktorí sú z Izraela, sú Izraelom,

⁶Ali ne kao da se izjalovila riječ Božja. Jer nisu Izrael svi koji potječu od Izraela;

⁷ani preto, že sú semä Abrahámovo, nie sú všetci deťmi, ale: V Izákovi sa ti bude volať semä,

⁷i nisu svi djeca Abrahamova zato što su njegovo potomstvo, nego po Izaku će ti se nazivati potomstvo;

⁸to jest, nie deti tela sú deťmi Božími, ale deti zasľúbenia počítajú sa za semä.

⁸to jest: djeca tijela nisu i djeca Božja, nego - djeca obećanja računaju se u potomstvo.

⁹Lebo slovo zasľúbenia je toto: O tomto čase prijdem, a Sára bude mať syna.

⁹Evo doista riječi obećanja: U ovo ću doba doći i Sara će imati sina.

¹⁰A nie len to, ale aj Rebeka počala z jedného, z Izáka, nášho otca.

¹⁰Ali ne samo to! I Rebeka je s jednim, s Izakom, ocem našim, zanijela.

¹¹Lebo ešte keď sa neboli narodili ani neboli vykonali ničoho dobrého alebo zlého - aby zostávalo preduloženie Božie podľa vyvolenia, nie zo skutkov, ale z toho, ktorý povoláva -

¹¹Pa kad još blizanci ne bijahu rođeni niti učiniše što dobro ili zlo - da bi trajnom ostala odluka Božja o izabranju:

¹²ešte vtedy jej bolo povedané, že väčší bude slúžiť menšiemu.

¹²ne po djelima, nego po onome tko poziva - rečeno joj je: Stariji će služiti mlađemu,

¹³Jako je napísané: Jakoba som miloval a Ezava som nenávidel.

¹³kako je pisano: Jakova sam zavolio, a Ezav mi omrznu.

¹⁴Čo tedy povieme? Či nie je nespravedlivosť u Boha? To nech sa nestane!

¹⁴Što ćemo dakle reći? Možda da u Boga ima nepravde? Nipošto!

¹⁵Lebo hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem.

¹⁵Ta Mojsiju veli: Smilovat ću se komu hoću da se smilujem; sažalit ću se nad kim hoću da se sažalim.

¹⁶Tak tedy nie je to vecou toho, kto chce, ani toho, kto beží, ale vecou Boha, ktorý sa zmilováva.

¹⁶Nije dakle do onoga koji hoće ni do onoga koji trči, nego do Boga koji se smiluje.

¹⁷Lebo Písmo hovorí faraonovi: Práve nato som ťa vzbudil, aby som na tebe ukázal svoju moc, a aby sa rozhlasovalo moje meno po celej zemi.

¹⁷Jer Pismo veli faraonu: Zato te upravo podigoh da na tebi pokažem svoju moć i da se razglasi ime moje po svoj zemlji.

¹⁸Tak tedy nad kým sa chce zmilovať, nad tým sa zmilováva, a koho chce zatvrdiť, toho zatvrdzuje.

¹⁸Tako dakle: smiluje se komu hoće, a otvrdnjuje koga hoće.

¹⁹Ale povieš mi tedy: A prečože potom karhá? Lebo veď kto kedy sa sprotivil jeho vôli, keď je tomu tak?

¹⁹Da, reći ćeš mi: Što se onda još tuži? Ta tko se to volji njegovoj odupro?

²⁰Nuž tedy, ó, človeče, ktože si ty, že odhováraš Bohu?! Či azda povie útvor tomu, kto ho utvoril: Prečo si ma tak učinil?

²⁰Čovječe, tko si ti zapravo da se pravdaš s Bogom? Zar da djelo rekne tvorcu: "Što si me ovakvim načinio?"

²¹Alebo či nemá hrnčiar práva a moci nad hlinou, aby z toho istého blata učinil jednu nádobu na česť a druhú na nečesť?

²¹Ili zar lončar nema vlasti nad glinom da od istoga tijesta načini posudu sad časnu, sad nečasnu.

²²A čo, ak Bôh chcúc ukázať svoj hnev a oznámiť to, čo je jemu možné, znášal vo veľkej zhovievavosti nádoby hnevu, pripravené na záhubu,

²²A što ako je Bog, hoteći očitovati gnjev i obznaniti svoju moć u silnoj strpljivosti podnosio posude gnjeva, dozrele za propast,

²³a aby oznámil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, ktoré vopred prihotovil na slávu? -

²³da obznani bogatstvo slave svoje na posudama milosrđa, koje unaprijed pripravi za slavu,

²⁴Ktorých aj povolal, nás, nie len zo Židov, ale aj z pohanov.

²⁴na nama koje pozva ne samo između Židova nego i između pogana?

²⁵Ako aj v Hozeášovi hovorí: Nazoviem nie môj ľud svojím ľudom, a nie milovanú milovanou,

²⁵Tako i u Hošeji veli: Ne-narod moj prozvat ću narodom mojim i Neljubljenu ljubljenom.

²⁶a bude, že na mieste, kde im bolo povedané: Vy nie ste mojím ľudom, že tam budú nazvaní synmi živého Boha.

²⁶Na mjestu gdje im je rečeno: Vi niste moj narod prozvat će se sinovi Boga živoga.

²⁷A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby bol počet synov Izraelových ako piesok mora, len zostatok bude spasený.

²⁷Izaija pak proglasuje o Izraelu: Zaista, sinova će Izraelovih brojem biti kao pijeska morskog - Ostatak će se spasiti;

²⁸Lebo zkazu, a rýchlu, vykoná v spravedlivosti; lebo záhubu, rýchlu, učiní Pán na zemi.

²⁸jer riječ će ispuniti i uskoro izvršiti Gospodin na zemlji.

²⁹A tak ako predpovedal Izaiáš: Keby nám Pán Zástupov nebol zanechal semä, boli by sme jako Sodoma a Gomore by sme boli podobní.

²⁹Tako je Izaija i prorekao: Da nam Gospodin nad Vojskama ne ostavi sjeme, ko Sodoma bismo bili i Gomori nalik.

³⁰Čo tedy povieme? Že pohania, ktorí sa nehnali za spravedlivosťou, dosiahli spravedlivosť, ale spravedlivosť z viery.

³⁰Što ćemo dakle reći? Da pogani koji nisu tražili pravednosti stekoše pravednost, pravednost po vjeri.

³¹A Izrael ženúc sa za zákonom spravedlivosti k zákonu spravedlivosti nedospel.

³¹Izrael pak koji je tražio neki zakon pravednosti, nije do zakona dopro.

³²Prečo? Preto, že nie z viery, ale jako zo skutkov zákona ho hľadali. Narazili na kameň úrazu,

³²Zašto? Jer nije tražio po vjeri, nego kao po djelima. Spotakoše se o kamen spoticanja,

³³jako je napísané: Hľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a nikto, kto verí naň, nebude zahanbený.

³³kao što je pisano: Evo postavljam na Sionu kamen spoticanja i stijenu posrtanja. Ali tko u nj vjeruje, neće se postidjeti.