¹A Naoma, mala známeho svojho muža, mocného muža bohatého, z čeľade Elimelechovej, ktorému bolo meno Boaz.

¹Noemi imaše rođaka po mužu, čovjeka vrlo imućna, iz porodice Elimelekove: zvao se Boaz.

²A Ruť Moábska riekla Naome: Dovoľ, prosím, žeby som išla na pole a sbierala klasy za tým, v ktorého očiach najdem milosť. A ona jej riekla: Iď moja dcéra.

²Tada Ruta Moapka reče Noemi: "Htjela bih ići u polje pabirčiti klasje za onim u koga nađem milost." Ona joj odgovori: "Hajde, kćeri moja!"

³Tak išla a prišla a sbierala na poli za žencami. A prihodilo sa jej, že prišla na čiastku poľa, ktoré patrilo Boazovi, ktorý bol z čeľade Elimelechovej.

³I ode, dođe u polje te poče pabirčiti za žeteocima. A sreća je dovede u polje koje pripadaše Boazu, iz roda Elimelekova.

⁴A hľa, Boaz prišiel z Betlehema a riekol žencom: Hospodin s vami! A oni mu povedali: Nech ťa požehná Hospodin!

⁴I gle, dođe Boaz iz Betlehema. "Jahve bio s vama!" - pozdravi on žeteoce. A oni mu odgovoriše: "Jahve te blagoslovio!"

⁵Potom riekol Boaz svojmu sluhovi, ktorý bol postavený nad žencami. Čia je táto dievčina?

⁵Boaz će nato momku koji je nadzirao žeteoce: "Čija je ona mlada žena?"

⁶A sluha, postavený nad žencami, odpovedal a riekol: Je to moábska dievčina, ktorá prišla zpät s Naomou z moábskeho kraja.

⁶A momak koji bijaše nad žeteocima odgovori: "Ono je mlada Moapka što je došla prateći Noemi s Moapskih poljana.

⁷Povedala: Dovoľ, prosím, žeby som sbierala a brala medzi snopami za žencami. A tedy prišla a stojí na nohách od samého rána až doteraz, krome že toto čosi máličko bola pobudla doma.

⁷Pitala je: 'Smijem li pabirčiti i kupiti klasje između snopova za žeteocima?' I došla je, eto, i ostala od ranog jutra sve dosad; i samo je malo ušla u kuću."

⁸A Boaz riekol Ruti: Či nepočuješ, moja dcéro? Nechoď sbierať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale tu sa drž s mojimi dievkami.

⁸Onda Boaz reče Ruti: "Čuj me, kćeri moja, ne idi pabirčiti u drugoga nego se drži mojih njiva i mojih poslenika.

⁹Nech sú tvoje oči na poli, na ktorom budú žať, a pojdeš za nimi. Lebo som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli. A keď budeš smädná, pojdeš k nádobám a napiješ sa vody, ktorej navážia sluhovia.

⁹Pazi na kojoj njivi oni žanju, pa idi za njima. A naredio sam momcima da te nitko ne dira. Kad ožedniš, idi k posudama i pij što moje sluge zahitaju."

¹⁰A ona padnúc na svoju tvár poklonila sa k zemi a riekla mu: Prečo to, že som našla milosť v tvojich očiach, aby si sa znal ku mne, keď som ja cudzozemka?

¹⁰Ona tada pade ničice, pokloni se do zemlje i reče: "Čime sam stekla toliku milost u očima tvojim da mi posvećuješ pažnju kad sam tuđinka?"

¹¹A Boaz odpovedal a riekol jej: Áno, oznámené mi je všetko, čo si konala svojej svokre po smrti svojho muža a že si opustila svojho otca a svoju mať i zem, v ktorej si sa narodila, a odišla si k ľudu, ktorého si predtým neznala.

¹¹Boaz joj odgovori: "Čuo sam što si sve učinila za svoju svekrvu poslije smrti svoga muža; kako si ostavila oca svoga, majku svoju i zavičaj svoj te došla u narod kojega do jučer ili prekjučer nisi poznavala.

¹²Hospodin nech ti odplatí tvoj skutok, a tvoja mzda nech je celá od Hospodina, Boha Izraelovho, že si prišla, aby si sa utiekla pod jeho krýdla.

¹²Neka ti Jahve plati sve što si učinila i neka ti udijeli pravu nagradu Jahve, Bog Izraelov, kad si došla da se pod krila njegova skloniš!"

¹³Na to riekla ona: Nech najdem milosť v tvojich očiach, môj pane, lebo si ma potešil a hovoril si k srdcu svojej dievky, hoci ja nie som ako niektorá z tvojich dievok.

¹³Ona preuze: "Kad bih mogla uvijek nalaziti milost u tvojim očima, gospodaru, jer si me utješio i milostivo progovorio sluškinji svojoj, ako i nisam kao jedna od tvojih sluškinja."

¹⁴A Boaz jej riekol: Keď bude čas jesť, prijdi sem a budeš jesť z môjho chleba a budeš máčať svoju skyvu v octe. A tak si sadla vedľa k žencom, a podal jej pražmy. A jedla a nasýtila sa, aj ešte nechala.

¹⁴Kad bijaše vrijeme ručku, Boaz joj reče: "Hodi ovamo, jedi ovog kruha i umoči svoj zalogaj u ocat!" Ona sjede pokraj žetelaca, a on stavi pred nju prženih zrna. Jela je i nasitila se i još joj preteče.

¹⁵A keď vstala, aby sbierala, prikázal Boaz svojim sluhom a riekol: Keby sbierala i medzi snopami, neblížte jej.

¹⁵Kad je ustala da pabirči dalje, Boaz zapovjedi svojim slugama: "I među snopljem neka ona pabirči, a vi joj nemojte zanovijetati.

¹⁶Ba ešte i naschvál jej púšťajte z hrstí a zanechávajte, aby sbierala, a nedohovárajte jej.

¹⁶Nego navlaš ispuštajte klasove iz svojih rukoveti i ostavljajte joj neka kÓupi i nemojte je koriti!"

¹⁷A tak sbierala na poli až do večera. A keď vymlátila to, čo nasbierala, bolo toho tak asi efa jačmeňa.

¹⁷I tako je pabirčila sve do večeri, pa onda ovrše ono što je napabirčila: bijaše otprilike jedna efa ječma.

¹⁸Potom to vzala a prišla do mesta, a jej svokra videla, čo nasbierala. A vyňala a dala jej to, čo zvýšila keď sa nasýtila.

¹⁸Uze ona svoje i dođe u grad, a svekrva vidje koliko je napabirčila. Tada Ruta izvadi i dade joj što joj bijaše preteklo pošto se nasitila.

¹⁹A jej svokra jej povedala: Kde si sbierala dnes a kde si robila? Nech je požehnaný ten, ktorý sa k tebe znal! A oznámila svojej svokre, u koho robila, a riekla: Meno muža, u ktorého som dnes robila, je Boaz.

¹⁹Svekrva je upita: "Gdje si pabirčila danas? Gdje si radila? Neka je blagoslovljen onaj koji je pogledao na te!" Onda ona pripovjedi svekrvi kod koga je radila i reče: "Čovjek u koga sam danas radila zove se Boaz."

²⁰A Naoma riekla svojej neveste: Nech je požehnaný Hospodinovi, ktorý neupustil od svojho milosrdenstva ani pri živých ani pri mŕtvych! A potom jej riekla Naoma: Ten muž nám je blízky, a je z našich výkupníkov s švagrovským právom.

²⁰Tada će Noemi svojoj snasi: "Neka Jahve blagoslovi onoga koji ne uskraćuje dobrote svoje ni živima ni mrtvima!" I dometnu Noemi: "Taj je čovjek naš rod; jedan od naših skrbnika."

²¹Na to riekla Ruť Moábska: Ba ešte mi aj to povedal, drž sa vraj mojich sluhov, dokiaľ nedožnú všetkého môjho žniva.

²¹Ruta Moapka pripovjedi dalje: "Još mi reče: 'Drži se mojih poslenika dokle ne požanju sve moje!'"

²²A Naoma riekla Ruti, svojej neveste: Dobre, moja dcéro, keď budeš chodiť ta von s jeho dievkami, aby sa neoborili na teba na inom poli.

²²Noemi nato reče Ruti, snasi svojoj: "Dobro je, kćeri moja, idi za njegovim poslenicima da ti ne bude neprilike na kojoj drugoj njivi."

²³A tak sa pridŕžala dievok Boazových sbierajúc klasy, kým len nepožali jačmeňa a kým nepožali i pšenice. A bývala so svojou svokrou.

²³I tako se držala poslenika Boazovih i pabirčila dokle ne požeše i ječam i pšenicu. I živjela je kod svekrve svoje.