¹Ja som ružou Sárona, ľaliou údolí.

¹- Ja sam cvijet šaronski, ljiljan u dolu.

²Jako ľalia medzi tŕnim, tak moja priateľka medzi dcérami.

²- Što je ljiljan među trnjem, to je prijateljica moja među djevojkama.

³Jako jabloň medzi stromami lesa, tak môj milý medzi synmi. Žiadala som si sedieť v jeho tôni a sedím, a jeho ovocie je sladké môjmu ďasnu.

³- Što je jabuka među šumskim stablima, to je dragi moj među mladićima; bila sam željna hlada njezina i sjedoh, plodovi njeni slatki su grlu mome.

⁴Voviedol ma do domu vína, a jeho vlajkou nado mnou je láska.

⁴Uveo me u odaje vina i pokrio me zastavom ljubavi.

⁵Občerstvite ma hrudami hrozna, posilnite ma jablkami, lebo som nemocná od lásky.

⁵Okrijepite me kolačima, osvježite jabukama, jer sam bolna od ljubavi.

⁶Jeho ľavica pod mojou hlavou, a jeho pravica ma objíma.

⁶Njegova mi je lijeva ruka pod glavom, a desnom me grli.

⁷Prísahou vás zaväzujem, dcéry Jeruzalema, na srny alebo jelenice poľa, aby ste neprebudily ani nebudily mojej lásky, dokiaľ by sama nechcela.

⁷- Kćeri jeruzalemske, zaklinjem vas srnama i košutama poljskim, ne budite, ne budite ljubav moju dok sama ne bude htjela!

⁸Hlas môjho milého! Hľa, tu ide! Skáče po vrchoch, poskakuje po kopcoch.

⁸Glas dragoga moga! Evo ga, dolazi, prelijeće brda, preskakuje brežuljke.

⁹Môj milý je podobný srne alebo mladému jeleňu. Hľa, tu stojí za našou stenou; nazerá cez obloky; díva sa cez mrežu.

⁹Dragi je moj kao srna, on je kao jelenče. Evo ga za našim zidom, gleda kroz prozore, zaviruje kroz rešetke.

¹⁰Môj milý sa ozval a povedal mi: Nože vstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!

¹⁰Dragi moj podiže glas i govori mi: "Ustani, dragano moja, ljepoto moja, i dođi,

¹¹Lebo hľa, zima pominula, pŕška prešla, už prešla.

¹¹jer evo, zima je već minula, kiša je prošla i nestala.

¹²Kvety sa ukazujú po zemi, prišiel čas spevu, a hlas hrdličky čuť v našej zemi.

¹²Cvijeće se po zemlji ukazuje, vrijeme pjevanja dođe i glas se grličin čuje u našem kraju.

¹³Fík už do červena farbí svoje holičky, a viniče samý kvet, vydávajú vôňu. Nože tedy povstaň, moja priateľko, moja krásna, a poď!

¹³Smokva je izbacila prve plodove, vinograd, u cvatu, miriše. Ustani, dragano moja, ljepoto moja i dođi.

¹⁴Moja holubico v rozsadlinách skaly, v skrýši príkreho svahu, ukáž mi svoju tvár; daj nech počujem tvoj hlas! Lebo tvoj hlas je sladký a tvoja tvár krásna.

¹⁴Golubice moja, u spiljama kamenim, u skrovištima vrletnim, daj da ti vidim lice i da ti čujem glas, jer glas je tvoj ugodan i lice je tvoje krasno."

¹⁵Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré kazia vinice, a naše vinice sú v kvete.

¹⁵Pohvatajte lisice, male lisice što oštećuju vinograde, naše vinograde u cvatu.

¹⁶Môj milý je môj, a ja som jeho, toho, ktorý pasie medzi ľaliami,

¹⁶Dragi moj pripada meni, a ja njemu, on pase među ljiljanima.

¹⁷dokiaľ nezavanie a neschladí sa deň, a neutečú tiene. Obídi, buďže podobný, môj milý, srne alebo mladému jeleňu na vrchoch Bétera.

¹⁷Prije nego dan izdahne i sjene se spuste, vrati se, dragi moj: budi lagan kao srna, kao lane na gori Beteru.