1Potom povedal kráľ Dávid celému shromaždeniu: Šalamún, môj syn, ktorého si vyvolil Bôh jediného, je ešte len chlapec a útly, a dielo je veľké; lebo to nemá byť palác pre človeka, ale pre Hospodina Boha.
1Chirix aßan li rey David quiâtinac riqßuineb chixjunileb li chßutchßûqueb aran. Quixye reheb: —Laj Salomón li cualal, li sicßbil ru xban li Dios, aßan toj sâj ut li cßanjel kßaxal nim xban nak li templo li tixyîb moco re cuînk ta. Re ban li nimajcual Dios.
2A ja som celou svojou silou pripravoval pre dom svojho Boha zlato na zlaté nádoby a striebro na strieborné, meď na medené, železo na železné a drevo na drevené, onychinové kamene a kamene na vrúbenie i karbunkulové kamene a kamene rozličných farieb i všelijaké drahé kamene a mramorové kamene na množstvo.
2Lâin xinyal inkße chixchßutubanquil chixjunil li tâcßanjelak re xyîbanquil lix templo li Dios. Xinchßutub li oro re li cßaßak re ru li tâyîbâk riqßuin oro, ut xinchßutub li plata re li tâyîbâk riqßuin plata ut li bronce re li tâyîbâk riqßuin bronce. Xinchßutub li hierro re li tâyîbâk riqßuin hierro ut li cheß re li tâyîbâk riqßuin cheß. Xinchßutub ajcuiß li châbil pec ónice ut li pec li terto xtzßak, joß ajcuiß li kßeki pec ut li pec jalan jalânk xbonol. Ut cuan ajcuiß nabal li châbil pec mármol.
3A ešte krome toho, pretože mám záľubu v dome svojho Boha, a keďže mám vlastného zlata a striebra, dal som i nad to pre dom svojho Boha, nad všetko to, čo som pripravil pre dom svätyne,
3Usta ac xchßutla chixjunil li cßaßak re ru aßin, lâin tinqßue lin oro ut lin plata li xocxo inban, xban nak kßaxal cuan jun inrahom saß xbên lix templo li Kâcuaß lin Dios.
4tri tisíce hrivien zlata zo zlata z Ofíru a sedem tisíc hrivien prečisteného striebra na potiahnutie stien svätých domov,
4Tinqßue cuib mil riqßuin cuib ciento quintal li tzßakal oro ut ôb mil riqßuin oxcßâl quintal li tzßakal plata li ac isinbil xtzßajnil. Aßan li tâcßanjelak re xletzbal chiru li tzßac saß eb li cab.
5zlata na zlaté veci a striebra na strieborné a na všelijaké dielo, ktoré má byť vytvorené rukou remeselníkov. A kto je ešte ochotný naplniť svoju ruku dnes pre Hospodina?
5Li oro ut li plata, aßan tâcßanjelak chiruheb li teßcßanjelak riqßuin li oro ut li plata. ¿Ma cuan saß êyânk lâex na-ala saß xchßôl xqßuebal xmayej re xyîbanquil lix templo li Dios? chan laj David.
6A tak boli ochotné kniežatá otcov a kniežatá pokolení Izraelových i velitelia tisícov a stov i čo do úradníkov nad dielom kráľovým.
6Ut eb li nequeßcßamoc be saß xyânkeb li junjûnk xtêpaleb laj Israel, joß eb ajcuiß li nequeßtaklan saß xbêneb li soldado, ut eb li nequeßtaklan saß xbên li cßaßru re li rey, queßxqßue xmayejeb joß qui-ala saß xchßôleb.
7A dali pre službu domu Božieho päť tisíc hrivien zlata a desať tisíc zlatých daríkov v peňazoch, desať tisíc hrivien striebra, osemnásť tisíc hrivien medi a sto tisíc hrivien železa.
7Aßin xqßuial li queßxqßue re xyîbanquil li templo: Oxib mil riqßuin cuakxakib ciento quintal riqßuin lajêb roxcßâl quintal li oro, ut lajêb mil chi tumin oro. Queßxqßue ajcuiß cuukub mil quintal riqßuin cuib ciento riqßuin oxcßâl quintal li plata, ut oxlaju mil quintal riqßuin cuib ciento quintal li kßan chßîchß bronce, ut queßxqßue ajcuiß cablaju xcâcßâl mil quintal riqßuin cuakib ciento quintal li cauhil chßîchß hierro.
8A čo sa u ktorého našlo drahého kamenia, dali do pokladu domu Hospodinovho oddajúc to do ruky Geršonovca Jechiela.
8Ut eb li cuan tertôquil pec riqßuineb queßxqßue re tâqßuehekß saß li naßajej li naxocman cuiß li terto xtzßak re li templo. Laj Jehiel, ralal laj Gersón, aßan li na-iloc re li terto xtzßak.
9Vtedy sa radoval ľud, že tak ochotne obetovali, lebo celým srdcom obetovali Hospodinovi ochotne. Aj sám kráľ Dávid sa radoval veľkou radosťou.
9Cßajoß nak queßsahoß xchßôleb li cristian xban nak chi anchaleb xchßôl queßxqßue re li Kâcuaß li joß qßuial qui-ala saß xchßôleb.
10Preto dobrorečil Dávid Hospodinovi pred očami celého shromaždenia. A Dávid riekol: Požehnaný si ty, Hospodine, Bože Izraela, nášho otca, od vekov až na veky!
10Joßcan ajcuiß li rey David. Cßajoß nak quisahoß saß xchßôl. Ut quixlokßoni li Kâcuaß Dios chiruheb chixjunileb li chßutchßûqueb aran ut quixye: —Lokßoninbilat taxak, at nimajcual Dios. Lâat lix Dios laj Israel li kaxeßtônil yucuaß chalen chak junxil ut toj chalen anakcuan.
11Tvoja je, ó, Hospodine, velebnosť i hrdinská moc i sláva i víťazstvo i veličenstvo, áno všetko na nebi i na zemi. Tvoje je, ó, Hospodine, kráľovstvo, a ty si vyvýšený všetkému za hlavu.
11At Kâcuaß, âcue lâat li cuanquilal, li lokßal ut li lokßonîc. Âcßulub nak tâqßuehekß âlokßal ut tânimâk âcuu. Chixjunil li cßaßru cuan, âcue lâat, joß li cuan saß choxa, joß ajcuiß li cuan saß ruchichßochß. Âcue lâat li cuanquilal. Lâat li kßaxal nim âcuanquil saß xbên chixjunil.
12A bohatstvo a sláva prichodí zpred tvojej tvári, a ty panuješ nad všetkým, a v tvojej ruke je sila i udatnosť, a v tvojej ruke je zveličiť a posilniť, koho len chceš.
12Lâat nacatqßuehoc re li biomal ut li lokßal. Lâat yal âcue saß xbên chixjunil. Saß âcuukß cuan li cacuilal ut li cuanquilal. Lâat nacatqßuehoc re li junjûnk lix cacuilal ut lix cuanquilal.
13A tak teraz, ó, náš Bože, ďakujeme ti a chválime meno tvojej slávy.
13Joßcan ut nak lâo nakanima âcuu ut nakaqßue xlokßal lâ santil cßabaß, at Kâcuaß, at kaDios.
14Lebo veď kto som ja, a kto je môj ľud, aby sme mali toľko moci obetovať tak ochotne jako toto?! Lebo od teba je to všetko, a vezmúc z tvojej ruky dali sme tebe.
14¿Chanru nak lâin tinqßue cßaßru âcue? Ut, ¿chanru nak eb lin tenamit teßxqßue li na-ala saß xchßôleb xqßuebal âcue? Lâo mâcßaß cuan ke. Chixjunil li nakaqßue âcue, lâat ajcuiß xatqßuehoc ke.
15Lebo sme cudzincami pred tebou a pohostínmi, jako boli aj všetci naši otcovia. Naše dni sú jako tieň na zemi, a nieto nádeje trvať.
15Lâo chanchano li jalaneb xtenamit châcuu xban nak lâo yal numelo joß eb li kaxeßtônil yucuaß. Li kayußam arin saß ruchichßochß saß junpât tâosokß.
16Hospodine, náš Bože, všetko toto veľké množstvo, ktoré sme pripravili, aby sme ti vystavili dom pre meno tvojej svätosti, je z tvojej ruky, a tvoje je všetko.
16At Kâcuaß, at kaDios, chixjunil li xkachßutub re takayîb lâ templo re xlokßoninquil lâ santil cßabaß, lâat xatqßuehoc ke. Lâat aj êchal re chixjunil.
17A ja viem, môj Bože, že ty zpytuješ srdce a máš záľubu v úprimnosti, preto, čo sa mňa týka, v úprimnosti svojho srdca obetoval som ochotne všetko toto. A teraz vidím s radosťou i tvoj ľud, ktorý sa tu nachodí, že ti ochotne obetoval.
17At inDios, lâin ninnau nak lâat nacanau li cßaßru nanumeß saß li kacßaßux. Nacuulac châcuu li tîquilal. Joßcan nak lâin chi anchal inchßôl xinqßue âcue chixjunil aßin. Ut anakcuan xinqßue retal nak chi saheb saß xchßôleb chixjunileb lâ tenamit li chßutchßûqueb arin xeßxqßue âcue lix mayejeb.
18Hospodine, Bože Abrahámov, Izákov a Izraelov, Bože našich otcov, zachovaj toto na veky za útvar myšlienok srdca svojho ľudu a ustav ich srdce, aby vždy stálo pevne k tebe.
18At nimajcual Dios, lâat lix Dioseb laj Abraham, laj Isaac, ut laj Israel li kaxeßtônil yucuaß. Chatenkßaheb lâ tenamit re nak junelic taxak cuânk saß xchßôleb li naßleb aßin ut tîcakeb xchßôl châcuu.
19A Šalamúnovi, môjmu synovi, daj úprimné srdce nedelené, aby ostríhal tvoje prikázania, tvoje svedoctvá a tvoje ustanovenia a aby činil to všetko a aby vystavil palác, ktorý som pripravil.-
19Nintzßâma châcuu nak tâtenkßa laj Salomón li cualal. Tîcak taxak xchßôl re nak tixbânu li cßaßru naxye saß lâ chakßrab. Tixbânu taxak chixjunil li cßanjel ut tixyîb taxak lâ templo li ac xincauresi chixjunil li cßaßak re ru re xyîbanquil, chan laj David.
20Potom riekol Dávid celému shromaždeniu: Nože dobrorečte Hospodinovi, svojmu Bohu! A dobrorečili celé shromaždenie Hospodinovi, Bohu svojich otcov, a skloniac hlavy poklonili sa Hospodinovi i kráľovi.
20Chirix aßan laj David quixye reheb chixjunileb li tenamit li chßutchßûqueb aran: —Lokßonihomak li Kâcuaß li kaDios, chan. Ut chixjunileb queßxlokßoni li Kâcuaß, lix Dioseb lix xeßtônil yucuaß. Queßxcuikßib ribeb saß chßochß chiru li Kâcuaß ut chiru ajcuiß li rey.
21A obetovali Hospodinovi bitné obeti a obetovali Hospodinovi zápalné obeti na druhý deň, tisíc juncov, tisíc baranov, tisíc oviec a ich liate obeti a iných obetí bitných množstvo pre celého Izraela.
21Cuulajak chic queßmayejac chiru li Kâcuaß ut queßxcßat lix mayejeb. Queßxmayeja jun mil li toro, jun mil li carner, ut jun mil li carner li toj sâjeb. Ut queßxmayeja ajcuiß li vino. Queßxmayeja nabal lix mayej saß xcßabaßeb chixjunileb laj Israel.
22A tak jedli a pili pred Hospodinom toho dňa s veľkou radosťou a učinili Šalamúna, syna Dávidovho, po druhý raz kráľom a pomazali Hospodinovi za vojvodu a Cádoka za kňaza.
22Queßcuaßac ut queßucßac chiru li Kâcuaß saß li cutan aßan chi kßaxal sa saß xchßôleb. Ut queßxxakab cuißchic xcaß sut laj Salomón li ralal laj David chokß xreyeb. Ut chiru li Kâcuaß queßxqßue li aceite saß xjolom re xxakabanquil chokß rey ut queßxxakab laj Sadoc chokß aj tij.
23Tak dosadol Šalamún na trón Hospodinov, aby bol kráľom namiesto Dávida, svojho otca, a šťastne sa mu vodilo, a poslúchal ho celý Izrael.
23Ut laj Salomón qui-oc chokß rey saß xbêneb lix tenamit li Dios chokß rêkaj laj David lix yucuaß. Us na-el chiru chixjunil li naxbânu. Ut chixjunileb laj Israel queßxbânu li cßaßru quixye laj Salomón.
24A všetky kniežatá a všetci hrdinovia aj všetci synovia kráľa Dávida poddali sa kráľovi Šalamúnovi.
24Chixjunileb li cuanqueb xcuanquil joß eb ajcuiß li cauheb rib chi pletic ut chixjunileb li ralal laj David queßxqßue xlokßal li rey Salomón.
25A Hospodin zveličil Šalamúna vysoko pred očami celého Izraela a dal na neho slávu kráľovstva, jakej nebolo na niktorom kráľovi pred ním, ktorý bol nad Izraelom.
25Ut li Kâcuaß quixnimobresi xcuanquil laj Salomón chiruheb chixjunileb laj Israel. Mâ jun chic rey quicuan nak toj mâjiß na-oc saß xcuanquil laj Salomón quiqßueheß xlokßal joß laj Salomón.
26A Dávid, syn Izaiho, kraľoval nad celým Izraelom.
26Laj David li ralal laj Isaí quicuan chokß xreyeb li tenamit Israel.
27A dní, ktoré kraľoval nad Izraelom, bolo štyridsať rokov; v Hebrone kraľoval sedem rokov a v Jeruzaleme kraľoval tridsaťtri rokov.
27Caßcßâl chihab quicuan chokß xreyeb laj Israel. Cuukub chihab quicuan saß xcuanquil aran Hebrón. Ut oxlaju xcaßcßâl chihab quicuan saß xcuanquil aran Jerusalén.
28A zomrel v dobrej starobe, sýty dní, bohatstva a slávy, a kraľoval Šalamún, jeho syn, miesto neho.
28Ac tîx chic chi us laj David nak quicam. Najt rok lix yußam ut cuan xlokßal ut xbiomal. Ut aß chic laj Salomón li ralal, aßan li qui-oc chokß xreyeb laj Israel chokß rêkaj laj David.
29A deje kráľa Dávida, prvé i posledné, tie hľa, sú napísané v dejinách vidiaceho Samuela a v dejinách proroka Nátana a v dejinách videnia vidiaceho Gáda,
29Chixjunil li quilajxbânu laj David, chalen saß xticlajic nak qui-oc chokß rey ut toj nak quixrak lix cßanjel tzßîbanbil retal saß lix hu li profeta Samuel ut tzßîbanbil ajcuiß retalil saß eb lix hu li profeta Natán ut li profeta Gad.Tzßîbanbil retalil chanru nak quitaklan ut chanru lix cuanquil li rey David. Ut tzßîbanbil ajcuiß retalil li cßaßru quixcßul aßan joß eb ajcuiß laj Israel. Ut tzßîbanbil retalil li cßaßru queßxcßul eb li jalan tenamit.
30s celým jeho kraľovaním i s celou jeho hrdinskou silou jako i s časmi s ich radosťou i žalosťou, ktoré prešli cez neho i cez Izraela i cez všetky kráľovstvá tých zemí.
30Tzßîbanbil retalil chanru nak quitaklan ut chanru lix cuanquil li rey David. Ut tzßîbanbil ajcuiß retalil li cßaßru quixcßul aßan joß eb ajcuiß laj Israel. Ut tzßîbanbil retalil li cßaßru queßxcßul eb li jalan tenamit.