1A Šalamún, syn Dávidov, sa posilnil nad svojím kráľovstvom, a Hospodin, jeho Bôh, bol s ním a zveličil ho vysoko.
1Lix cuanquil laj Salomón, li ralal laj David, quixakabâc saß xnaßaj ut kßaxal cuißchic quiniman xucuanquil xban nak li Kâcuaß lix Dios cuan riqßuin.
2A vtedy riekol Šalamún celému Izraelovi, veliteľom tisícov a stov a sudcom a všetkým kniežatám celého Izraela, hlavám otcov, aby išli do Gibeona.
2Laj Salomón quixtakla xchßutubanquileb chixjunileb laj Israel. Queßxchßutub ribeb li nequeßtaklan saß xbêneb li junjûnk chßûtal chi soldado, ut eb laj rakol âtin, joß eb ajcuiß li nequeßtaklan saß xbêneb laj Israel, ut eb li nequeßjolomin reheb li junjûnk cabal.
3A tak išli, Šalamún i celé shromaždenie s ním, na výšinu, ktorá bola v Gibeone; lebo tam bol stán shromaždenia Božieho, ktorý bol učinil Mojžiš, služobník Hospodinov, na púšti.
3Ut laj Salomón rochbeneb chixjunileb li queßxchßutub ribeb queßcôeb Gabaón saß li naßajej li najt xteram xban nak aran cuan lix tabernáculo li Dios li quixyîb saß li chaki chßochß laj Moisés laj cßanjel chiru li Dios.
4Ale truhlu Božiu bol dopravil Dávid z Kirjat-jearima hore na miesto, ktoré jej bol pripravil, on Dávid, lebo jej bol roztiahol stán v Jeruzaleme.
4Abanan lix Lokßlaj Câx li Kâcuaß cuan Jerusalén saß li muhebâl li quixyîb laj David nak quixcßam chak li Lokßlaj Câx toj Quiriat-jearim.
5Avšak medený oltár, ktorý bol urobil Becaleel, syn Úriho, syna Húrovho, bol tam pred príbytkom Hospodinovým. A Šalamún ho vyhľadával i shromaždenie.
5Ut li artal yîbanbil riqßuin bronce cuan aran Gabaón chiru lix tabernáculo li Kâcuaß. Aßan li artal li quixyîb laj Bezaleel, li ralal laj Uri. Laj Uri, aßan li ralal laj Hur. Aran cô laj Salomón rochbeneb li tenamit chixpatzßbal chiru li Dios cßaßru us tixbânu.
6A Šalamún tam obetoval pred Hospodinom na medenom oltári, ktorý patril stánu shromaždenia, a obetoval na ňom tisíc zápalných obetí.
6Laj Salomón cô chiru li artal yîbanbil riqßuin bronce, li cuan chiru lix tabernáculo li Kâcuaß. Ut aran quixmayeja jun mil li xul saß li artal.
7Tej noci sa ukázal Bôh Šalamúnovi a riekol mu: Žiadaj si, čo ti mám dať!
7Saß li kßojyîn aßan li Dios quixcßutbesi rib chiru laj Salomón ut quixye re: —Tzßâma li cßaßru tâcuaj ut lâin tinqßue âcue, chan.
8Na to povedal Šalamún Bohu: Ty si učinil Dávidovi, môjmu otcovi, veľkú milosť a tiež i mňa si učinil kráľom namiesto neho.
8Ut laj Salomón quixye re li Dios: —Junelic cacuuxtâna ru laj David lin yucuaß. Ut lâat catxakaban cue chokß rey chokß rêkaj.
9Teraz tedy, Hospodine, Bože, nech stojí verne tvoje slovo u Dávida, môjho otca, lebo ty si ma učinil kráľom nad ľudom, ktorého je tak mnoho, jako je prachu na zemi.
9Joßcan ut, at Kâcuaß, at inDios, chabânu joß cayechißi re laj David inyucuaß. Lâat catxakaban cue chokß rey saß xbên jun tenamit kßaxal nim. Chanchaneb li poks xban nak kßaxal nabaleb.
10Preto teraz mi daj múdrosť a vedomosť, aby som vedel vychádzať pred týmto ľudom a vchádzať, lebo ktože by mohol súdiť tento tvoj ľud, tak veliký?!
10Nintzßâma châcuu nak tâqßue taxak innaßleb re nak tinnau taklânc saß xbêneb. ¿Ani ta biß târûk tâtaklânk saß xbêneb lâ tenamit xban nak kßaxal nabaleb? chan laj Salomón.
11Vtedy riekol Bôh Šalamúnovi: Preto, že to bolo v tvojom srdci, a že si nežiadal bohatstva pokladov ani slávy ani duše tých, ktorí ťa nenávidia, ani si nežiadal dlhého veku, ale že si si žiadal múdrosť a vedomosť, aby si mohol súdiť môj ľud, nad ktorým som ťa učinil kráľom,
11Li Kâcuaß quirabi lix tij laj Salomón ut quixye re: —Us li xatzßâma chicuu. Lâat incßaß xatzßâma nak tinnajtobresi rok lâ yußam, chi moco xatzßâma lâ biomal, chi moco lâ lokßal. Chi moco xatzßâma chicuu nak teßcâmk li xicß nequeßiloc âcue. Xatzßâma ban chicuu nak tinqßue ânaßleb re nak tânau taklânc saß xyâlal saß xbêneb lin tenamit li xatinxakab cuiß chokß rey.
12nuž daná ti je múdrosť a vedomosť, k čomu ti dám ešte i bohatstvo i poklady i slávu, jako toho nemali kráľovia, ktorí boli pred tebou, ani nebude mať niktorý tak mnoho po tebe.
12Lâ naßleb li xatzßâma tinqßue âcue. Ut tinqßue ajcuiß âbiomal ut tinqßue âlokßal. Mâ jun rey tâcuânk joß lâat, chi moco junxil, chi moco mokon, chan li Kâcuaß.
13Potom prišiel Šalamún zo svojej cesty na výšinu, ktorá bola v Gibeone, zpred stánu shromaždenia do Jeruzalema a kraľoval nad Izraelom.
13Tojoßnak laj Salomón qui-el Gabaón saß li naßajej li najt xteram li cuan cuiß lix tabernáculo li Kâcuaß ut cô Jerusalén. Ut aran quitaklan saß xbêneb laj Israel.
14A Šalamún nashromaždil vozov a jazdcov, takže mal tisíc štyristo vozov a dvanásť tisíc jazdcov, a umiestil ich v mestách vozov a u kráľa v Jeruzaleme.
14Laj Salomón quixchßutubeb lix carruajes ut eb lix soldados li nequeßxic chirix cacuây. Cuanqueb jun mil riqßuin câhib ciento lix carruajes ut cablaju mil li cuînk li nequeßxic chirix cacuây. Cuan li quixcßameb saß li tenamit li quixyîb re xxocbaleb lix carruaje ut cuan queßcana Jerusalén cuan cuiß li rey.
15A kráľ nahromadil striebra a zlata v Jeruzaleme jako kamenia a cedrového dreva nahromadil ako sykomôr, ktorých rastie na rovine množstvo.
15Nak cuan chokß rey laj Salomón nabal li plata ut li oro quixchßutub aran Jerusalén. Chanchan chic xqßuial li pec. Joßcan ajcuiß li châbil cheß chacalteß. Kßaxal cuißchic nabal cuan. Chanchan li cheß higo li cuan saß li naßajej Sefela.
16Kone dovádzali Šalamúnovi z Egypta, a hromada kupcov kráľových brala odtiaľ hromadu koní za peniaze.
16Li jun chßûtaleb lix môs laj Salomón nequeßxic aran Egipto chixlokßbal chak li cacuây ut li châbil tßicr chokß re li rey Salomón.Nequeßchal nequeßxic aran Egipto chi lokßoc. Nequeßxlokß li carruaje aran Egipto chi cuakib ciento chi tumin plata. Ut li cacuây nequeßxlokß chi jun ciento riqßuin mero ciento. Joßcan nequeßxlokß cuiß eb aßan. Ut eb lix reyeb laj heteo ut eb li rey re Siria nequeßxlokß li cacuây ut li carruaje riqßuineb aßan.
17A tak privážali hore a vyvážali z Egypta voz za šesťsto šeklov striebra a koňa za stopäťdesiat a tak vodili odtiaľ svojou rukou, jako sprostredkovatelia, pre všetkých kráľov Hetejov a pre kráľov Sýrie.
17Nequeßchal nequeßxic aran Egipto chi lokßoc. Nequeßxlokß li carruaje aran Egipto chi cuakib ciento chi tumin plata. Ut li cacuây nequeßxlokß chi jun ciento riqßuin mero ciento. Joßcan nequeßxlokß cuiß eb aßan. Ut eb lix reyeb laj heteo ut eb li rey re Siria nequeßxlokß li cacuây ut li carruaje riqßuineb aßan.