¹A čo do toho, o čom ste mi písali, dobre by bolo človekovi nedotýkať sa ženy.

¹Xetakla chak xpatz'bal cue chirix li sumlâc ut anakcuan tinsume lê hu. Us raj chok' re li cuînk nak mâc'a'ak rixakil.

²Ale pre smilstvá nech má každý svoju vlastnú ženu, a každá nech má svojho vlastného muža.

²Abanan us cui tâsumlâk re nak inc'a' tâmâcobk. Te'sumlâk re nak li cuînk te'cuânk rixakil chi xjûnkaleb ut li ixk te'cuânk xbêlom chi xjûnkaleb.

³Muž nech preukazuje žene povinnú dobroprajnosť a podobne aj žena mužovi.

³Tento nak li cuînk tâcuânk riq'uin li rixakil ut li ixk tâcuânk riq'uin lix bêlom jo' neque'raj chi ribileb rib.

⁴Žena nemá v moci svojho vlastného tela, ale muž; a podobne ani muž nemá v moci svojho vlastného tela, ale žena.

⁴Li ixakilbej moco a'an ta yal re sa' xbên xjunes rib; aban chic lix bêlom yal re sa' xbên. Jo'can ajcui' li bêlomej. Moco a'an ta yal re sa' xbên xjunes rib; a' ban chic li rixakil yal re sa' xbên.

⁵Neukracujte sa navzájom, iba ak čo z obapolného súhlasu na čas, aby ste stihli na pôst a na modlitbu, a zase sa vedno sídite, aby vás nepokúšal satan pre vašu nezdržanlivosť.

⁵Cui li bêlomej naraj cuânc riq'uin li rixakil, li ixakilbej inc'a' naru tixye inc'a'. Ut cui li ixakilbej naraj cuânc riq'uin lix bêlom, li bêlomej inc'a' naru tixye inc'a'. Naru te'xc'ûb chi ribileb rib nak te'x-oxlok'i rib chi ribileb rib jarubak cutan re nak te'xq'ue xch'ôleb chi tijoc. Abanan te'cuânk cui'chic mokon chi ribileb rib re nak inc'a' te'âlêk xban laj tza xban nak inc'a' te'xcuy cuânc xjuneseb.

⁶Ale to hovorím ako pripustenie a nie ako nariadenie.

⁶Lâin yal êna'leb yôquin chixq'uebal. Moco yôquin ta chixyebal êre nak tento têbânu. Lâex yal êre chanru têraj têbânu.

⁷Lebo by som chcel, aby boli všetci ľudia ako i ja sám; ale každý má svoj vlastný dar od Boha, jeden tak a druhý inak.

⁷Lâin nacuaj raj nak mâc'a'ak êrixakil jo' lâin mâc'a' cuixakil. Abanan moco juntak'êto ta chikajunilo. Li junjûnk cuan xmâtan q'uebil re xban li Dios. Jo'can nak cuan li neque'sumla xban nak jo'can naraj li Dios ut cuan li inc'a' neque'sumla ut saheb sa' xch'ôl xjuneseb xban nak jo'can naraj li Dios.

⁸A však hovorím neženatým, nevydatým a vdovám, že dobre im, keď zostanú jako i ja.

⁸Ut ninye reheb li inc'a' sumsûqueb ut reheb li xmâlca'an nak us raj chok' reheb nak te'canâk xjuneseb jo' lâin.

⁹Ale ak sa nevedia zdržať, nech sa oženia, poťažne vydajú, lebo je lepšie oženiť sa, poťažne vydať sa než horieť.

⁹Ut cui inc'a' naru neque'xcuy rib, sumlâkeb. K'axal us nak tâsumlâk junak chiru nak yôk chixrabal ru junak re nak tâcuânk riq'uin chi inc'a' sumsûqueb.

¹⁰A ženatým, poťažne vydatým, prikazujem, nie ja, ale Pán: Žena nech neodchádza od muža.

¹⁰Anakcuan tinye reheb li ac sumsûqueb nak li ixakilbej inc'a' naru tixjach rib riq'uin lix bêlom. Li chak'rab a'in mâcua' lâin xinyehoc re injunes. Q'uebil ban xban li Kâcua'.

¹¹A keby aj odišla, nech zostane nevydatá, alebo nech sa smieri s mužom. A muž nech neopúšťa ženy.

¹¹Ut cui li ixakilbej tixjach rib riq'uin lix bêlom, li ixk a'an tâcuânk xjunes ut inc'a' chic tixsic' jalan cuînk. Abanan us raj cui tixc'am cui'chic rib sa' usilal riq'uin lix bêlom. Ut jo'can ajcui' li bêlomej, inc'a' ajcui' naru tixjach rib riq'uin li rixakil.

¹²A ostatným hovorím ja, nie Pán: Ak má niektorý brat neveriacu ženu, a volí bývať s ním, nech jej neopúšťa.

¹²Lâin nacuaj xq'uebal ca'ch'inak chic lê na'leb. A'in mâcua' xyehom li Kâcua', aban lâin ninnau nak us xbânunquil. Cui junak cuînk naxpâb li Dios ut li rixakil toj mâji' napâban ut naxc'ul xch'ôl li ixk cuânc riq'uin, li cuînk a'an inc'a' naru tixcanab chi moco tixjach rib riq'uin li rixakil.

¹³A zase žena, ktorá má neveriaceho muža, a on volí bývať s ňou, nech neopúšťa muža.

¹³Ut cui junak ixk naxpâb li Dios ut lix bêlom toj mâji' napâban, ut naxc'ul xch'ôl li cuînk cuânc riq'uin, li ixk a'an inc'a' naru tixcanab chi moco tixjach rib riq'uin lix bêlom.

¹⁴Lebo neveriaci muž je posvätený ženou, a neveriaca žena je posvätená mužom, bratom. Ináče by vaše deti boly nečisté, ale teraz sú sväté.

¹⁴Us cui inc'a' te'xjach rib. Li bêlomej li toj mâji' napâban, a'an lok' chiru li Dios sa' xc'aba' li rixakil. Ut li ixakilbej li toj mâji' napâban, a'an lok' chiru li Dios sa' xc'aba' lix bêlom li napâban. Cui ta inc'a' jo'can, lix coc'al eb a'an chanchaneb raj lix coc'aleb li mâcua'eb ralal xc'ajol li Dios. Abanan cui inc'a' te'xjach rib, lix coc'aleb lok' chiru li Dios sa' xc'aba' li jun li napâban.

¹⁵Ale ak neveriaci ide ta, nech ide. V takých veciach brat alebo sestra nie je rabom, ale ku pokoju nás povolal Bôh.

¹⁵Cui li bêlomej mâcua' aj pâbanel ut inc'a' chic naraj cuânc riq'uin li rixakil xban nak aj pâbanel chic li ixk, naru te'xjach rib. Ut cui li ixakilbej mâcua' aj pâbanel ut inc'a' chic naraj cuânc riq'uin lix bêlom xban nak li cuînk aj pâbanel chic, naru ajcui' te'xjach rib. Chi jo'can tâcanâk laj pâbanel chi mâc'a' chic tâch'i'ch'i'înk re xban nak li Dios naraj nak tocuânk sa' xyâlal.

¹⁶Lebo veď čo ty vieš, ženo, či zachrániš muža? Alebo čo ty vieš, mužu, či zachrániš ženu?

¹⁶At ixakilbej, lâat inc'a' nacanau ma tâpâbânk lâ bêlom âban. Jo'can ajcui' lâat, bêlomej, inc'a' nacanau ma tâpâbânk lâ cuixakil âban.

¹⁷Každý len tak, ako mu udelil Pán, každý, jako ho povolal Bôh, tak nech chodí, robí a žije. A tak nariaďujem vo všetkých sboroch.

¹⁷Li junjûnk chicuânk jo' naraj li Dios. Us cui cuan âcuixakil nak xapâb li Cristo. Cui mâc'a' âcuixakil, us ajcui'. Tatcanâk jo' nak cuancat nak xatpâban. A'an a'in li nequebinchak'rabi cui' chixjunileb laj pâbanel yalak bar.

¹⁸Je niekto povolaný obrezaný? Nech neberie na seba neobrezanosti. Je ktosi povolaný v neobriezke, nech sa neobrezuje.

¹⁸Cui junak ac xc'ul li circuncisión nak tâpâbânk, li jun a'an inc'a' tixc'oxla xjalbal li retalil li circuncisión. Ut cui junak tâpâbânk ut toj mâji' naxc'ul li circuncisión, li jun a'an inc'a' ajcui' tento nak tixc'ul li circuncisión.

¹⁹Obriezka nie je ničím, ani neobriezka nie je ničím, ale zachovávanie prikázaní Božích.

¹⁹Li ani naxc'ul li circuncisión juntak'êt riq'uin li ani inc'a' naxc'ul xban nak li circuncisión mâc'a' xcuanquil. Li k'axal us xbânunquil, a'an xpâbanquil lix chak'rab li Dios.

²⁰Každý nech zostáva v povolaní, v ktorom je povolaný.

²⁰Jo' nak cuan junak nak quisiq'ue' ru xban li Dios, jo'can ajcui' tâcanâk.

²¹Si povolaný jako sluha? Nedbaj na to; ale ak tiež môžeš byť slobodný, radšej použi.

²¹Cui cuancat rubel xcuanquil lâ patrón nak li Dios quixsic' âcuu, matc'oxlac chirix a'an. Abanan cui naxq'ue rib nak tat-êlk rubel xcuanquil lâ patrón, naru nacat-el sa' xyâlal.

²²Lebo v Pánovi povolaný sluha je oslobodený Pánov; podobne aj povolaný slobodný je sluha Kristov.

²²Li ani cuan rubel xcuanquil lix patrón nak quisiq'ue' ru xban li Kâcua', li jun a'an libre chic cuan chiru li Dios. Ut li jun li inc'a' cuan rubel xcuanquil lix patrón nak quisiq'ue' ru, lok'bil chic xban li Cristo chi c'anjelac chiru.

²³Kúpení ste za drahú cenu. Nebuďte sluhami ľudí!

²³Jo'can ajcui' lâex. Lok'bilex chic xban li Cristo chi terto êtz'ak. Jo'can nak mêq'ue chic êrib rubel xcuanquil li inc'a' useb xna'leb. Mêq'ue êrib chi taklâc re xbânunquil li inc'a' naraj li Dios.

²⁴Každý, v čom je povolaný, bratia, v tom nech zostáva u Boha.

²⁴Ex hermân, jo' nak cuanquex nak quisiq'ue' êru xban li Dios, jo'can ajcui' texcanâk.

²⁵O pannách nemám nariadenia Pánovho, ale poviem, čo myslím, ako taký, ktorý dostal milosrdenstvo od Pána byť verným.

²⁵Lâin tinye êre li ninc'oxla chirixeb li sâj ixk ut li sâj cuînk. Usta mâcua' râtin li Kâcua', us cui tex-abînk chicuu xban nak riq'uin xnimal ruxtân li Kâcua' naxq'ue inna'leb chixyebal êre lix yâlal.

²⁶Nazdám sa tedy, že je to dobré pre terajšie ťažkosti, že je dobré človekovi, aby bol takto.

²⁶Xban li rahobtesîc cuan sa' kabên, ninc'oxla nak us cui inc'a' te'sumlâk li toj mâji' sumsûqueb.

²⁷Si priviazaný k žene? Nehľadaj rozviazania. Si rozviazaný, prostý ženy? Nehľadaj ženy.

²⁷Abanan cui sumsûquex, mêcanab lê rixakil. Ut cui inc'a' sumsûquex, us ajcui' cui inc'a' têsic' êrixakil.

²⁸Ale keby si sa oženil, nezhrešil si. A keby sa panna vydala, nezhrešila; ale takí budú mať trápenie v tele. No, ja vás šetrím.

²⁸Abanan cui texsumlâk moco mâc ta a'an. Ut jo'caneb ajcui' li sâj ixk. Moco mâc ta cui te'sumlâk. Abanan k'axal cui'chic nabal li raylal sa' xbêneb li sumsûqueb. Lâin inc'a' raj nacuaj nak têc'ul li raylal.

²⁹Ale to hovorím, bratia, že čas je krátky, aby ostatne aj tí, ktorí majú ženy, boli, jako keby ich nemali;

²⁹Ex inhermân, li bar cuan nacuaj xyebal, a'an a'in: Yôqueb chi numec' li cutan sa' junpât. Jo'can nak lâex li cuan êrixakil mâcua' ca'aj cui' lê rixakil têc'oxla. Cheq'uehak ban êch'ôl chi c'anjelac chiru li Kâcua'.

³⁰a ktorí plačú, jako čo by neplakali; a ktorí sa radujú, jako čo by sa neradovali; a ktorí kupujú, jako čo by tým nevládli;

³⁰Usta sa sa' kach'ôl, usta ra sa' kach'ôl, usta cuan kabiomal usta mâc'a', chikaq'uehak ban kach'ôl chi c'anjelac chiru li Kâcua' Dios.

³¹a ktorí používajú tento svet, ako takí, ktorí nezneužívajú. Lebo ta ide spôsob tohoto sveta.

³¹Mêq'ue êch'ôl chirix li c'a'ru cuan êre sa' li ruchich'och' a'in, xban nak chixjunil li c'a'ru cuan sa' ruchich'och' tâosok'.

³²A chcel by som, aby ste boli bez starostí. Neženatý stará sa o to, čo je Pánovo, jako by sa ľúbil Pánovi;

³²Nacuaj raj nak mâc'a' c'a'ru tâxic cui' êch'ôl. Li cuînk li mâc'a' rixakil naxq'ue xch'ôl chi c'anjelac chiru li Kâcua' Dios ut chixbânunquil li bar cuan naraj li Kâcua' Dios.

³³ale ten, kto sa oženil, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbil žene.

³³Ut li cuînk cuan rixakil tento nak tixq'ue xch'ôl chi c'anjelac re nak tâcuânk c'a'ru reheb ut tixq'ue xch'ôl chixbânunquil li naraj li rixakil re nak sahak sa' xch'ôl. Jo'can nak cuib ru lix c'a'ux xban nak naxc'oxla li Kâcua' Dios ut naxc'oxla li rixakil.

³⁴A je rozdiel aj medzi ženou a pannou. Nevydatá sa stará o to, čo je Pánovo, aby bola svätá i telom i duchom; ale tá, ktorá sa vydala, stará sa o veci sveta, jako by sa ľúbila mužovi.

³⁴Jo'can ajcui' li ixk li cuan xbêlom. Cuib ru lix c'a'ux xban nak naxc'oxla li Kâcua' Dios ut tento ajcui' nak tixc'oxla lix c'anjel sa' rochoch ut naxbânu c'a'ru naraj lix bêlom. Ut li ixk li mâc'a' xbêlom naxq'ue xch'ôl chi c'anjelac chiru li Kâcua' Dios ut naxbânu jo' naraj li Dios.

³⁵Ale to hovorím na váš vlastný užitok, nie aby som vám zahodil slučku na krk, ale aby ste sa slušne a stále pridŕžali Pána bez rozptýlenia mysle.

³⁵Moco re ta nak inc'a' texsumlâk nak ninye êre chi jo'ca'in. Re ban êtenk'anquil. Lâin nacuaj nak têbânu li us. Nacuaj nak têk'axtesi êrib chi c'anjelac chiru li Kâcua' chi anchal êch'ôl.

³⁶Ale ak niekto myslí, že neslušne robí voči svojej dcére - panne, ak by mala nevydatá prejsť svoj kvetúci vek, a jestli treba, aby sa tak stalo, nech urobí, čo chce, nehreší; nech sa vydajú.

³⁶Cui junak yucua'bej naxc'oxla nak us tâsumlâk lix rabin xban nak ac cuan xchihab, us nak tixbânu li naxc'oxla xbânunquil. Tixsumub lix rabin. Moco mâc ta cui tâsumlâk.

³⁷Ale ten, kto stojí pevný vo svojom srdci a nie je nútený, ale má moc ohľadom svojej vlastnej vôle a usúdil to vo svojom srdci, zachovať svoju pannu, dobre robí.

³⁷Li yucua'bej mâ ani naminoc ru. Naru tixbânu li naxc'oxla nak us xbânunquil. Ut cui na-ala sa' xch'ôl nak inc'a' tixsumub lix rabin, châbil ajcui' naxbânu nak inc'a' tixsumub.

³⁸A tak tedy i ten, kto vydáva svoju pannu, dobre robí, i ten, kto nevydáva, lepšie robí.

³⁸Jo'can nak li ani naxsumub lix rabin, châbil naxbânu. Ut li inc'a' naxsumub lix rabin, k'axal cui'chic us naxbânu.

³⁹Žena je viazaná zákonom, dokiaľ žije jej muž; ale keby zosnul jej muž, je slobodná a môže sa vydať, za koho chce, len nech je to v Pánovi.

³⁹Li ixk li sumsu tento nak tâcuânk riq'uin lix bêlom a' yal jo' najtil yo'yôk lix bêlom. Ut cui nacam lix bêlom a'an chic yal re ani aj iq'uin tâsumlâk. Abanan cui naraj sumlâc, tento nak riq'uin junak aj pâbanel tâsumlâk.Abanan ninc'oxla lâin nak k'axal us raj nak li xmâlca'an tâcanâk xjunes ut inc'a' chic tâsumlâk. Li na'leb a'in li xinye êre, a'an q'uebil cue xban li Santil Musik'ej.

⁴⁰Ale je blahoslavenejšia, keď zostane tak, podľa mojej mienky. A nazdám sa, že i ja mám Ducha Božieho.

⁴⁰Abanan ninc'oxla lâin nak k'axal us raj nak li xmâlca'an tâcanâk xjunes ut inc'a' chic tâsumlâk. Li na'leb a'in li xinye êre, a'an q'uebil cue xban li Santil Musik'ej.