1Ale kráľ Šalamún miloval cudzie ženy mnohé i dcéru faraonovu, Moábky, Ammonky, Edomänky, Sidončanky, Hetejky,
1Usta ac cuan lix rabin laj faraón chokß rixakil laj Salomón, abanan toj cuanqueb cuißchic nabaleb li ixk jalaneb xtenamit quixraheb. Ut quixcßameb chokß rixakil. Eb li ixk aßan, jalan jalânk xtenamiteb. Aßaneb laj Moab, laj Amón, laj Edom, laj Sidón ut eb laj hetea.
2ženy to z národov, o ktorých zapovedal Hospodin synom Izraelovým: Nevojdete k nim, a oni nevojdú k vám, lebo by istotne naklonili vaše srdce, aby ste išli za ich bohmi, a k tým priľnul Šalamún láskou.
2Aßan eb li tenamit li quixye li Dios reheb laj Israel nak incßaß târûk teßxcßam chokß rixakileb xban nak eb li tenamit aßan nequeßxlokßoni li jalanil dios. Quixye li Dios chi joßcan xban nak ac naxnau nak cui teßxcßam chokß rixakileb eb li ixk aßan, teßoc chixlokßoninquil lix dioseb aßan. Abanan laj Salomón quixcßameb chokß rixakil eb li ixk aßan.
3A mal žien kňažní sedemsto a ženín tristo, a jeho ženy naklonily jeho srdce.
3Laj Salomón quisumla riqßuin cuukub ciento li ixk xrabineb rey. Ut quicuan ajcuiß riqßuin oxib ciento chic li ixk mâcuaß tzßakal rixakil. Ut saß xcßabaßeb li ixk aßan, laj Salomón quixcanab xlokßoninquil li Dios.
4A stalo sa v čase staroby Šalamúnovej, že jeho ženy naklonily jeho srdce, aby išiel za inými bohmi, takže jeho srdce nebolo celé pri Hospodinovi, jeho Bohu, jako bolo srdce Dávida, jeho otca.
4Nak ac tîx chic laj Salomón quijala xcßaßux xbaneb li rixakil ut qui-oc chixlokßoninquil li jalanil dios. Ut incßaß yô chixbânunquil li tîquilal chi anchal xchßôl chiru li Kâcuaß joß quixbânu laj David lix yucuaß.
5Ale Šalamún išiel za Astartou, bohyňou Sidoncov, a za Molochom, ohavnosťou Ammoncov.
5Laj Salomón quixlokßoni lix dioseb laj Sidón, lix Astoret xcßabaß. Ut quixlokßoni ajcuiß laj Milcom lix dioseb laj Amón, ut kßaxal yibru queßxbânu nak queßxlokßoni aßan.
6A tak robil Šalamún to, čo je zlé v očiach Hospodinových, a nenasledoval cele Hospodina jako Dávid, jeho otec.
6Laj Salomón quixbânu li incßaß us chiru li Kâcuaß xban nak incßaß quixpâb li Kâcuaß chi anchal xchßôl joß quixbânu laj David lix yucuaß.
7Vtedy vystavil Šalamún výšinu Chámošovi, ohavnosti Moábov, na vrchu, ktorý je naproti Jeruzalemu, a Molochovi, ohavnosti synov Ammonových.
7Ut laj Salomón quixtakla xyîbanquil lix naßajeb li jalanil dios Quemos ut Moloc saß li tzûl li cuan jun pacßal li tenamit Jerusalén bar na-el cuiß li sakße. Laj Quemos, aßan lix dioseb laj Moab. Ut laj Moloc aßan lix dioseb laj Amón, li kßaxal yibru nequeßxbânu nak nequeßxlokßoniheb.
8A tak urobil všetkým svojim ženám cudzozemkám, ktoré kadily a obetovali svojim bohom.
8Joßcan quixbânu laj Salomón reheb chixjunileb li rixakil, li jalan xtenamiteb. Quixyîb li naßajej re teßxcßat li pom ut teßmayejak chiruheb lix dioseb.
9Preto sa rozhneval Hospodin na Šalamúna, že sa odklonilo jeho srdce od Hospodina, Boha Izraelovho, ktorý sa mu bol ukázal dva razy.
9Cßajoß nak quijoskßoß li Kâcuaß Dios saß xbên laj Salomón xban nak quixcanab xlokßoninquil li Dios li nequeßxlokßoni laj Israel, li quixcßutbesi rib chiru caß sut.
10A prikázal mu o tej veci, aby neodišiel za inými bohmi. Ale neostríhal toho, čo mu prikázal Hospodin.
10Li Dios quixye re nak incßaß tixlokßoni jalanil dios. Abanan laj Salomón quixkßet li râtin li Dios.
11Preto riekol Hospodin Šalamúnovi: Preto, že sa toto stalo u teba, a neostríhal si mojej smluvy a mojich ustanovení, ktoré som ti prikázal, tedy vedz, že istotne odtrhnem od teba kráľovstvo a dám ho tvojmu služobníkovi.
11Li Kâcuaß Dios quixye re laj Salomón: —Xban nak incßaß xabânu li cßaßru xinye âcue saß lin contrato ut xakßet lin chakßrab, joßcan nak lâin tincuisi lâ cuanquil ut tinqßue re li yô chi cßanjelac châcuu.
12Avšak za tvojich dní neučiním toho pre Dávida tvojho otca; z ruky tvojho syna ho odtrhnem.
12Abanan saß xcßabaß laj David lâ yucuaß incßaß tinmakß châcuu lâ cuanquil nak toj yoßyôkat. Tinbânu ban nak lâ cualal tâoc saß xcuanquil.
13Len priam celého kráľovstva neodtrhnem; jedno pokolenie dám tvojmu synovi pre Dávida, svojho služobníka, a pre Jeruzalem, ktorý som si vyvolil.
13Lâ cualal incßaß chic tâtaklânk saß xbêneb chixjunileb li tenamit. Jun têpeb ajcuiß li ralal xcßajol laj Israel li tincanab rubel xcuanquil. Tinbânu chi joßcaßin xban nak ninra laj David laj cßanjel chicuu ut xban nak ninra li tenamit Jerusalén li sicßbil ru inban, chan li Kâcuaß.
14A Hospodin vzbudil Šalamúnovi satana, protivníka, Hadada Edomského, zo semena kráľovského, ktorý bol kedysi v Edomsku.
14Li Dios quixqßue jun li cuînk re nak xicß târil laj Salomón. Li cuînk aßan aj Hadad xcßabaß xcomoneb li ralal xcßajol lix reyeb laj Edom.
15Bolo sa totiž stalo, keď bol Dávid zamestnaný vojnou s Edomom, keď bol Joáb, veliteľ vojska, odišiel hore pochovať pobitých a pobil všetko mužského pohlavia v Edomsku,
15Xicß quiril laj Salomón xban nak junxil laj David quinumta saß xbêneb laj Edom. Ut laj Joab, li nataklan saß xbêneb lix soldados, queßcôeb chixmukbaleb li camenak. Nak cuanqueb aran quilajeßxcamsi chixjunileb li cuînk li cuanqueb Edom.
16lebo tam bol šesť mesiacov Joáb i celý Izrael, dokiaľ nevyhubil všetkých mužského pohlavia v Edomsku,
16Quicana aran cuakib po laj Joab rochbeneb chixjunileb laj Israel toj retal queßxsach ruheb chixjunileb li cuînk li cuanqueb Edom.
17že utiekol Hadad, on i niektorí mužovia edomskí zo služobníkov jeho otca s ním, aby odišli do Egypta. A Hadad bol vtedy malý chlapec.
17Abanan laj Hadad, li sâj al, quiêlelic ut cô Egipto rochbeneb cuib oxib laj Edom li queßcßanjelac chiru lix yucuaß.
18Tedy vstali z Madianska a prišli do Fárana a pojmúc so sebou niekoľko mužov z Fárana prišli do Egypta k faraonovi, egyptskému kráľovi, ktorý mu dal dom a zaopatril ho stravou a dal mu i zem.
18Queßel saß li naßajej Madián ut queßcôeb Parán. Aran queßxjunaji ribeb riqßuineb li cuanqueb Parán ut queßcôeb Egipto. Laj faraón quixqßue lix chßochß laj Hadad. Ut quixqßue ajcuiß li rochoch ut lix tzacaêmkeb.
19A Hadad našiel veľkú milosť v očiach faraonových, a dal mu za ženu sestru svojej ženy, sestru kráľovnej Tachpenesi.
19Laj faraón quisahoß xchßôl riqßuin laj Hadad. Joßcan nak quixsumub riqßuin li rîtzßin lix Tahpenes, li rixakil.
20A sestra Tachpenesi mu porodila Genubbata, jeho syna, a Tachpenes ho odchovala v dome faraonovom. A tak bol Genubbat v dome faraonovom medzi synmi faraonovými.
20Li rîtzßin li reina Tahpenes quicuan jun lix cßulaßal riqßuin laj Hadad. Aj Genubat xcßabaß li cßulaßal. Ut lix Tahpenes quixqßuiresi saß li palacio rochbeneb li ralal laj faraón.
21A keď počul Hadad v Egypte, že Dávid leží so svojimi otcami, a že zomrel Joáb, veliteľ vojska, povedal Hadad faraonovi: Prepusti ma, aby som išiel do svojej zeme.
21Nak cuan Egipto, laj Hadad quirabi resil nak ac camenak chic li rey David, joß ajcuiß laj Joab li nataklan saß xbêneb lix soldado. Joßcan nak laj Hadad quixye re laj faraón: —Qßue inlesêns re nak naru tinsukßîk saß lin tenamit, chan.
22A faraon mu riekol: Čoho sa ti nedostáva u mňa, že hľa, chceš ísť do svojej zeme? A on riekol: Ničoho, avšak ma len prepusti!
22Quixye laj faraón: —¿Cßaßut nak tâcuaj xic? ¿Ma pâlt cßaßru âcue cuiqßuin? chan. Laj Hadad quixye re: —Mâcßaß napaltoß chicuu. Caßaj cuiß nacuaj nak tinâcanab chi xic saß lin tenamit, chan.
23A Bôh mu vzbudil aj iného protivníka, Rezóna, syna Eljadovho, ktorý bol utiekol od Hadadezera, kráľa Cóby, svojho pána.
23Li Dios quixbânu nak laj Rezón, li ralal laj Eliada, quijoskßoß riqßuin laj Salomón ut xicß chic tâilekß xban. Laj Rezón, aßan li quiêlelic chiru laj Hadad-ezer lix reyeb laj Soba.
24Ten shromaždil k sebe mužov a stal sa vodcom čaty, keď ich zabíjal Dávid. A odíduc do Damašku bývali v ňom a kraľovali v Damašku.
24Laj Rezón, aßan li nacßamoc be chiruheb jun chßûtal li cuînk incßaß useb xnaßleb. (Aßin quicßulman junxil nak laj David ac xsach ruheb li tenamit Soba.) Laj Rezón ut eb li rochben queßcôeb chi cuânc aran Damasco. Ut laj Rezón qui-oc chokß xreyeb laj Damasco, li cuan saß xcuênt Siria.
25A bol protivníkom Izraelovi po všetky dni Šalamúnove, a to pri všetkom tom zlom, ktoré popáchal Hadad, a mal Izraela v ošklivosti a kraľoval nad Sýriou.
25Laj Rezón quicuan ajcuiß chokß xreyeb laj Siria. Ut xicß quirileb laj Israel joß najtil quicuan chokß rey laj Salomón. Laj Hadad, aßan jun chic li cuînk xicß na-iloc reheb laj Israel.
26A Jeroboám, syn Nebátov, Efraťan z Cerédy, - jeho matke bolo meno Cerua; a bola to žena vdova - služobník Šalamúnov, pozdvihol ruku na kráľa.
26Joßcan ajcuiß laj Jeroboam, li ralal laj Nebat, quixkßetkßeti rib chiru li rey Salomón nak yô chi cßanjelac chiru. Laj Jeroboam, aßan xcomoneb li ralal xcßajol laj Efraín. Sereda lix tenamit. Lix naß, aßan xmâlcaßan, Zerúa xcßabaß.
27A to bola príčina, pre ktorú pozdvihol ruku na kráľa. Šalamún staväl Millo; zavrel medzeru mesta Dávida, svojho otca.
27Aßan aßin lix yâlal nak quijoskßoß saß xbên li rey l aj Jeroboam: Li rey Salomón yô chixyîbanquil li cab Milo joß ajcuiß li tzßac li sutsu cuiß lix tenamit laj David lix yucuaß.
28A ten istý muž Jeroboám bol človek udatný a mocný. Preto, keď videl Šalamún mládenca, že robí prácu, jako treba, ustanovil ho nad všetkou ťažkou robotou domu Jozefovho.
28Li rey Salomón quixqßue retal nak laj Jeroboam, aßan jun sâj cuînk cuan xnaßleb ut cau natrabajic. Joßcan nak quixxakab laj Jeroboam chi taklânc saß xbêneb li môs li yôqueb chi cßanjelac saß xyânkeb li ralal xcßajol laj José.
29A stalo sa v tom čase, keď vyšiel Jeroboám z Jeruzalema, že ho našiel Achiáš Silonský, prorok, na ceste, ktorý bol zahalený do nového rúcha, a boli len sami dvaja na poli.
29Saß jun cutan laj Jeroboam qui-el chak Jerusalén ut quicßuleß saß be xban li profeta Ahías, Silo xtenamit. Laj Ahías lanlo chak saß jun li tßicr toj acß. Xjuneseb nak queßxcßul ribeb saß cßalebâl.
30A Achiáš pochytil nové rúcho, ktoré mal na sebe, a roztrhal ho na dvanásť kusov
30Li profeta Ahías quirisi li aqßuil tßicr li lanlo cuiß ut quixpej. Cablaju pedâs quirisi nak quixpej.
31a riekol Jeroboámovi: Vezmi si desať kusov, lebo takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Hľa, roztrhnem kráľovstvo a vytrhnem ho z ruky Šalamúnovej a dám tebe desať pokolení.
31Ut quixye re laj Jeroboam: —Xoc chokß âcue li lajêb pedâs xban nak li Kâcuaß, lix Dioseb laj Israel, naxye âcue, “Lâin tinmakß chiru laj Salomón lix cuanquilal ut lâat chic tatinqßue chi taklânc saß xbêneb li lajêb xtêpal li ralal xcßajol laj Israel.
32A toto jedno pokolenie bude jemu pre môjho služobníka Dávida a pre Jeruzalem, mesto, ktoré som si vyvolil zo všetkých pokolení Izraelových.
32Jun têpeb ajcuiß li ralal xcßajol laj Israel tincanab rubel xcuanquil. Tinbânu chi joßcaßin xban nak ninra laj David laj cßanjel chicuu ut xban nak ninra li tenamit Jerusalén li sicßbil ru inban saß xyânkeb chixjunil li tenamit, chan li Kâcuaß.
33Pretože ma opustili a klaňali sa Astarte, bohyni Sidoncov, a Chámošovi, boku Moábov, a Molochovi, bohu synov Ammonových, a nechodili po mojich cestách, aby boli činili to, čo je spravedlivé v mojich očiach, a zachovávali moje ustanovenia a činili moje súdy, jako Dávid, jeho otec.
33Tinjach ruheb lin tenamit xban nak eb laj Israel quineßxtzßektâna ut queßxlokßoniheb li jalanil dios, lix Astoret lix dioseb laj Sidón, laj Quemos lix dioseb laj Moab, ut laj Moloc lix dioseb laj Amón. Incßaß queßxbânu li cßaßru quinye reheb chi moco queßcuan saß tîquilal chicuu. Incßaß queßxbânu li cßaßru quinye saß lin contrato ut saß lin chakßrab, joß quixbânu laj David lix yucuaß laj Salomón.
34No, nevezmem celého kráľovstva z jeho ruky, lebo ho postavím za knieža po všetky dni jeho života pre Dávida, svojho služobníka, ktorého som si vyvolil, ktorý ostríhal moje prikázania a moje ustanovenia.
34Abanan, lâin incßaß tinmakß chiru laj Salomón lix cuanquil. Tâcuânk ban xcuanquil joß najtil yoßyôk. Tinbânu chi joßcan saß xcßabaß laj David laj cßanjel chicuu, li quinsicß ru lâin. Aßan junelic quixbânu li cßaßru quinye saß lin contrato joß ajcuiß saß lin chakßrab.
35Ale vezme kráľovstvo z ruku jeho syna a dám ho tebe, desať pokolení.
35Tinmakß chiru li ralal laj Salomón lix cuanquilal, ut lâat chic tatinqßue chi taklânc saß xbêneb li lajêb xtêpal li ralal xcßajol laj Israel.
36Jeho synovi dám jedno pokolenie, aby bola zachovaná svieca Dávidovi, môjmu služobníkovi, po všetky dni predo mnou v Jeruzaleme, v meste, ktoré som si vyvolil nato, aby som ta položil svoje meno.
36Li ralal laj Salomón tinxakab chi taklânc saß xbên jun têp li ralal xcßajol laj Israel re nak junelic cuânk junak reheb li ralal xcßajol laj David li tâoc chokß rey aran Jerusalén, li tenamit li sicßbil ru inban li tineßxlokßoni cuiß.
37A vezmem teba, a budeš kraľovať nad všetkým, čo si bude žiadať tvoja duša, a budeš kráľom nad Izraelom.
37At Jeroboam, anakcuan lâat tatinxakab chi taklânc saß xbêneb laj Israel. Ut lâat naru nacattaklan saß xbên chixjunil joß tâcuaj lâat.
38A stane sa, ak budeš poslúchať všetko, čo ti prikážem, a budeš chodiť po mojich cestách a budeš činiť to, čo je spravedlivé v mojich očiach, ostríhajúc moje ustanovenia a moje prikázania, ako činil Dávid, môj služobník, že budem s tebou a vybudujem ti stály dom, ako som vybudoval Dávidovi, a dám ti Izraela
38Cui lâat tâbânu li cßaßru tatintakla cuiß, ut cui tatcuânk saß tîquilal chicuu, ut cui tâbânu li cßaßru naxye lin chakßrab joß quixbânu laj David laj cßanjel chicuu, lâin cuânkin âcuiqßuin. Ut tinxakab saß xnaßaj lâ cuanquilal, lâat joß eb ajcuiß lâ cualal âcßajol, joß nak quinxakab xcuanquil laj David.
39a potrápim semeno Dávidovo pre tú vec, avšak nebudem ho trápiť po všetky dni.
39Lâin tebinqßue chi cßuluc raylal li ralal xcßajol laj David xban li mâc quixbânu laj Salomón. Abanan moco chi junaj cua ta,” chan li Kâcuaß.—
40A Šalamún hľadal zabiť Jeroboáma. Preto vstal Jeroboám a utiekol do Egypta k Šišakovi, egyptskému kráľovi, a bol v Egypte až do smrti Šalamúnovej.
40Joßcan nak laj Salomón quiraj xcamsinquil laj Jeroboam. Abanan laj Jeroboam quiêlelic ut cô Egipto riqßuin li rey Sisac. Ut aran quicana toj quicam laj Salomón.
41A ostatné deje Šalamúnove a všetko, čo robil, a jeho múdrosť, či nie sú napísané v knihe dejov Šalamúnových?
41Chixjunil li cßaßru quixbânu li rey Salomón, joß ajcuiß lix naßleb, tzßîbanbil saß li hu Crónicas, li tzßîbanbil cuiß retalil li quilajxbânu laj Salomón nak cuan chokß rey.
42A dní, ktoré kraľoval Šalamún v Jeruzaleme nad celým Izraelom, bolo štyridsať rokov.
42Laj Salomón quicuan chokß rey caßcßâl chihab aran Jerusalén ut quitaklan saß xbêneb chixjunileb laj Israel.Laj Salomón quicam ut quimukeß saß lix tenamit laj David lix yucuaß, li queßmukeß cuiß lix xeßtônil yucuaß. Ut laj Roboam, li ralal, aßan chic li qui-oc chokß rey chokß rêkaj.
43A tak ľahol Šalamún a ležal so svojimi otcami a pochovaný bol v meste Dávida, svojho otca. A kraľoval Rechabeám, jeho syn, miesto neho.
43Laj Salomón quicam ut quimukeß saß lix tenamit laj David lix yucuaß, li queßmukeß cuiß lix xeßtônil yucuaß. Ut laj Roboam, li ralal, aßan chic li qui-oc chokß rey chokß rêkaj.