¹A Rechabeám odišiel do Sichema, lebo do Sichema bol prišiel celý Izrael, aby ho učinili kráľom.

¹Cô laj Roboam Siquem xban nak aran côeb chixjunileb laj Israel re teßxxakab chokß rey.

²A stalo sa, keď počul Jeroboám, syn Nebátov, o smrti Šalamúnovej súc ešte v Egypte, kam bol utiekol pred kráľom Šalamúnom, že Jeroboám zostal v Egypte.

²Laj Jeroboam, li ralal laj Nabat, cuan chak Egipto nak quirabi resil xban nak aran cô nak quiêlelic chiru li rey Salomón.

³Ale poslali po neho a povolali ho. A tak prišiel Jeroboám i celé shromaždenie Izraelovo, a hovorili Rechabeámovi a riekli:

³Queßxtakla xbokbal laj Jeroboam. Ut aßan quichal ut chixjunileb laj Israel queßâtinac riqßuin laj Roboam ut queßxye re:

⁴Tvoj otec urobil tvrdým a ťažkým naše jarmo, a tak teraz ty ho poľahči a ujmi z tvrdej služby svojho otca a s nášho ťažkého jarma, ktoré vložil na nás, a budeme ti slúžiť.

⁴—Lâ yucuaß kßaxal cau xtaklan saß kabên. Abanan lâat naru tattaklânk chi kßun caßchßinak saß kabên re nak târûk tohilânk caßchßinak riqßuin li cacuil cßanjel quixqßue saß kabên lâ yucuaß. Cui tâbânu chi joßcan, lâo tocßanjelak châcuu, chanqueb.

⁵A on im povedal: Odídite a dočkajte ešte tri dni a potom sa navráťte ku mne. A tak odišiel ľud.

⁵Ut laj Roboam quixye reheb li tenamit: —Sukßinkex anakcuan ut chiru oxib cutan texchâlk cuißchic cuiqßuin, chan. Ut eb li tenamit queßcôeb.

⁶Vtedy sa radil kráľ Rechabeám so starcami, ktorí stávali pred Šalamúnom, jeho otcom, kým žil, a povedal: Ako vy radíte, jakú dať odpoveď tomuto ľudu?

⁶Ut li rey Roboam quixpatzß xnaßleb riqßuineb li chêquel cuînk li queßcßanjelac riqßuin lix yucuaß nak toj yoßyo. Quixpatzß reheb: —¿Cßaßru us tinsumeheb cuiß li tenamit? chan.

⁷A hovorili mu a riekli: Ak ty dnes budeš služobníkom tomuto ľudu a poslúžiš im a odpovieš im a budeš im hovoriť dobré slová, budú ti služobníkmi po všetky dni.

⁷Ut eb li chêquel cuînk queßxye: —Cui lâat tattaklânk saß xbêneb li tenamit saß xyâlal, ut cui tâcuâtinaheb riqßuin kßunil âtin, eb aßan junelic teßcßanjelak châcuu, chanqueb.

⁸Ale opustil radu starcov, ktorú mu dali, a radil sa s mládencami, ktorí rástli s ním a ktorí stáli pred ním.

⁸Abanan laj Roboam incßaß quixbânu li cßaßru quiyeheß re xbaneb li chêquel cuînk. Cô ban riqßuineb li sâj cuînk li xeßqßui rochben, li nequeßcßanjelac chiru.

⁹A povedal im: Čo vy radíte, čo máme odpovedať tomuto ľudu, ktorí mi hovorili a riekli: Poľahči nám a ujmi z jarma, ktoré vložil na nás tvoj otec.

⁹Ut quixye reheb: —¿Cßaßru nequeye lâex? ¿Chanru nak tebinsume li tenamit aßin, li yôqueb chixyebal cue nak tincuisi li cacuil trabaj li quiqßueheß saß xbêneb xban lin yucuaß? chan.

¹⁰A mládenci, ktorí rástli s ním, mu hovorili a riekli: Takto povieš tomu ľudu, ktorí ti hovorili a riekli: Tvoj otec učinil ťažkým naše jarmo, ale ty poľahči a ujmi z našeho jarma, tedy takto im budeš hovoriť: Môj malíček je tlstejší, ako boly bedrá môjho otca.

¹⁰Eb li sâj cuînk li queßqßui rochben queßxye re laj Roboam: —Joßcaßin tâsumeheb cuiß li tenamit li yôqueb chixtzßâmanquil châcuu nak incßaß cau tattaklânk saß xbêneb. Lâat tâye reheb, “Cui lin yucuaß cau xtaklan saß êbên, lâin kßaxal cuißchic cau tintaklânk saß êbên.

¹¹A tak teraz, môj otec vraj naložil na vás ťažké jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi.

¹¹Cui lin yucuaß xqßue li cacuil trabaj saß êbên, lâin kßaxal cuißchic cau li trabaj tinqßue. Lin yucuaß xexsacß chi tzßûm, abanan lâin texinsacß riqßuin li tzßûm li cuan chßîchß saß rußuj,” chaßkat reheb.—

¹²Nuž prišiel Jeroboám i všetok ľud k Rechabeámovi tretieho dňa, jako hovoril kráľ povediac: Navráťte sa ku mne tretieho dňa.

¹²Saß rox li cutan eb li tenamit rochben laj Jeroboam queßchal riqßuin li rey Roboam xban nak joßcan quiyeheß reheb xban li rey.

¹³A kráľ odpovedal ľudu tvrde a opustiac radu starcov, ktorú mu dali,

¹³Li rey Roboam cau quirâtinaheb li tenamit ut incßaß quixbânu li cßaßru quiyeheß re xbaneb li chêquel cuînk.

¹⁴hovoril im podľa rady detí-mládencov a povedal: Môj otec učinil ťažkým vaše jarmo, ale ja ešte pridám na vaše jarmo; môj otec vás trestal bičíkmi, ale ja vás budem trestať uzlovatými bičmi.

¹⁴Li rey quixye reheb li tenamit li cßaßru queßxye li sâj cuînk. Quixye reheb: —Lin yucuaß cau quitaklan saß êbên. Ut lâin kßaxal cuißchic cau tintaklânk saß êbên. Aßan riqßuin tzßûm quexrahobtesi. Abanan lâin riqßuin li tzßûm cuan chßîchß saß rußuj texinrahobtesi, chan.

¹⁵A neposlúchol a nepovolil kráľ ľudu, lebo to bol obrat od Hospodina, aby postavil svoje slovo, ktoré hovoril Hospodin skrze Achiáša Silonského Jeroboámovi, synovi Nebátovmu.

¹⁵Li rey incßaß quixbânu li queßxtzßâma li tenamit xban nak ac joßcan chak saß xchßôl li Dios. Ut re ajcuiß nak tâtzßaklok ru li cßaßru quiyeheß re laj Jeroboam, li ralal laj Nabat xban li profeta Ahías Silo xtenamit nak quixye re li cßaßru quixye li Dios.

¹⁶Keď videl celý Izrael, že ho nevyslyšal kráľ, takto odpovedal ľud kráľovi a riekol: Akýže máme podiel v Dávidovi? Ani nemáme dedičstva v synovi Izaiho! Do svojich stánov, Izraelu! Teraz už opatri svoj dom, Dávide! A tak odišiel Izrael do svojich stánov.

¹⁶Eb li tenamit queßril nak incßaß quirabi li rey li queßxtzßâma chiru. Eb aßan queßxye re: —¿Cßaßru takara lâo riqßuineb li ralal xcßajol laj David? Lâo mâcßaß junak cßaßak re ru teßxqßue ke. Joßcan nak lâo takil kib kajunes. Ut lâat taklan saß xbêneb li ralal xcßajol laj David, chanqueb. Ut eb aßan queßsukßi saß lix naßajeb.

¹⁷Ale čo do synov Izraelových, ktorí bývali v mestách Júdových, nad tými kraľoval Rechabeám.

¹⁷Joßcan nak laj Roboam quitaklan saß xbêneb laj Israel li cuanqueb aran Judá.

¹⁸A keď potom poslal kráľ Rechabeám Adoráma, ktorý bol nad daňami, celý Izrael ho uhádzal kamením, aj zomrel. A kráľ Rechabeám sobral všetku silu, aby vysadol na voz a utiekol do Jeruzalema.

¹⁸Li rey Roboam quixtakla laj Adoram, li xakabanbil chi taklânc saß xbêneb li qßuebileb chi cßanjelac chi cau. Abanan laj Adoram quicamsîc chi pec xbaneb laj Israel. Tojoßnak laj Roboam quiêlelic. Qui-oc saß xcarruaje ut cô Jerusalén.

¹⁹Tak tedy sa vzbúril Izrael proti domu Dávidovmu a odpadol od neho, a je tak až do tohoto dňa.

¹⁹Joßcaßin nak queßrisi ribeb laj Israel rubel xcuanquil li ralal xcßajol laj David toj chalen anakcuan.

²⁰A stalo sa, keď počul celý Izrael, že sa navrátil Jeroboám, poslali k nemu a povolali ho do shromaždenia a učinili ho kráľom nad celým Izraelom. Nebolo nikoho, kto by bol išiel za domom Dávidovým krome samotného pokolenia Júdovho.

²⁰Nak eb laj Israel queßrabi nak quisukßi chak laj Jeroboam, queßxchßutub ribeb. Queßxbok riqßuineb laj Jeroboam ut queßxxakab chokß xreyeb. Caßaj cuiß eb laj Judá queßcana rubel xcuanquil laj Roboam, li ri laj David.

²¹Keď potom prišiel Rechabeám do Jeruzalema, shromaždil všetok dom Júdov i pokolenie Benjaminovo, sto osemdesiat tisíc vybraných mužov vojenných, aby bojovali proti domu Izraelovmu nato, aby prinavrátili kráľovstvo Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu.

²¹Nak laj Roboam quicuulac Jerusalén quixchßutubeb chixjunileb laj Judá joß eb ajcuiß li ralal xcßajol laj Benjamín. Cuanqueb jun ciento mil riqßuin câcßâl mil chi cuînk li quixchßutubeb re teßxic chi pletic riqßuineb laj Israel, li rech tenamitil. Ut re ajcuiß nak teßsukßîk cuißchic rubel xcuanquil laj Roboam li ralal laj Salomón.

²²Ale stalo sa slovo Božie k Šemaiášovi, mužovi Božiemu, povediac:

²²Abanan li Dios quiâtinac riqßuin laj Semaías laj cßanjel chiru, ut quixye re:

²³Povedz Rechabeámovi, synovi Šalamúnovmu, judskému kráľovi, a celému domu Júdovmu i Benjamínovi aj ostatku ľudu a riekni:

²³—Tat-âtinak riqßuin laj Roboam li ralal laj Salomón, li cuan chokß rey aran Judá, ut riqßuineb li ralal xcßajol laj Judá ut eb li ralal xcßajol laj Benjamín ut chixjunileb li tenamit li cuanqueb aran.

²⁴Takto hovorí Hospodin: Nechoďte hore ani nebojujte proti svojim bratom, synom Izraelovým! Navráťte sa každý do svojho domu, lebo odo mňa sa stala tá vec. A poslúchli slovo Hospodinovo a vrátili sa, aby odišli podľa slova Hospodinovho.

²⁴Tâye reheb, “Joßcaßin xye li Kâcuaß. Mexxic chi pletic riqßuineb laj Israel lê rech tenamitil. Sukßinkex ban saß lê rochoch chêjunilex xban nak lâin xinbânun re li cßaßru quicßulman,” chan li Dios. Ut eb aßan queßxbânu li quixye li Kâcuaß. Queßsukßi saß rochocheb joß quiyeheß reheb xban li Dios.

²⁵Potom vystavil Jeroboám Sichem na vrchu Efraimovom a býval v ňom. A vyjdúc odtiaľ vystavil Penuel.

²⁵Ut laj Jeroboam quixtakla xyîbanquil chi châbil li tenamit Siquem li cuan saß li tzûl aran Efraín ut quicana chi cuânc aran. Ut quixyîb ajcuiß chi châbil li tenamit Penuel.

²⁶Ale potom si povedal Jeroboám vo svojom srdci: Teraz sa navráti kráľovstvo k domu Dávidovmu.

²⁶Quixye saß xchßôl laj Jeroboam: —Anakcuan mâre li tenamit teßraj sukßîc rubel xcuanquil li ralal xcßajol laj David.

²⁷Ak bude tento ľud chodiť hore obetovať obeti v dome Hospodinovom v Jeruzaleme, obráti sa srdce tohoto ľudu k svojmu pánovi, k Rechabeámovi, judskému kráľovi, a zabijú ma a navrátia sa k Rechabeámovi, judskému kráľovi.

²⁷Cui yôkeb chi xic chi mayejac chiru li Kâcuaß saß li templo aran Jerusalén, mâre teßxcßam cuißchic ribeb saß usilal riqßuin laj Roboam li cuan chokß rey aran Judá. Ut tineßxcamsi lâin ut teßxxakab cuißchic laj Roboam chokß xreyeb, chan saß xchßôl laj Jeroboam.

²⁸A kráľ poradiac sa spravil dvoje zlatých teliat a povedal im, ľuďom: Už ste sa dosť nachodili hore do Jeruzalema! Tu hľa, tvoji bohovia, Izraelu, ktorí ťa vyviedli hore z Egyptskej zeme!

²⁸Joßcan nak laj Jeroboam quixpatzß xnaßleb riqßuin laj qßuehol naßleb ut quixbânu joß queßxye. Quixqßue chi yîbâc cuib li cuacax oro ut quixye reheb li tenamit: —Lâex aj Israel, nabal sut ac xexcuulac chak Jerusalén chi lokßonînc. Joßcan nak anakcuan arin chic texlokßonînk. Arin cuan lê dios. Aßaneb aßin li xeßisin chak êre saß li naßajej Egipto, chan laj Jeroboam reheb.

²⁹A postavil jedno v Bét-ele a druhé dal do Dána.

²⁹Quixyîb xnaßaj jun li cuacax oro aran Bet-el ut li jun chic quixyîb xnaßaj aran Dan.

³⁰Ale tá vec bola na hriech. A tak chodil ľud pred to jedno až do Dána.

³⁰Ut riqßuin aßan eb laj Israel queßmâcob xban nak queßcôeb aran Bet-el ut aran Dan chi lokßonînc.

³¹A spravil dom výšin a narobil kňazov z najposlednejších z ľudu, ktorí neboli zo synov Léviho.

³¹Laj Jeroboam quixyîb rochocheb li yîbanbil dios saß eb li naßajej najt xteram. Ut saß xyânkeb li tenamit quixsiqßueb ru li quixxakab chokß aj tij li mâcuaßeb ralal xcßajol laj Leví.

³²A Jeroboám spravil i sviatok ôsmeho mesiaca, pätnásteho dňa toho mesiaca, jako je sviatok, ktorý sa svätí v Judsku, a obetoval zápalnú obeť na oltári. Tak urobil v Bét-ele obetujúc teľatám, ktoré spravil. A postavil v Bét-ele kňazov výšin, ktoré spravil.

³²Ut quixye nak saß li oßlaju xbe li cuakxak li po teßxbânu jun li nimla ninkße. Chanchan li ninkße li nequeßxbânu aran Judá. Ut quimayejac chiru li artal aran Bet-el chiru li cuacax oro li quixqßue chi yîbâc. Ut quixxakab eb ajcuiß aj tij re teßcßanjelak saß eb li naßajej li najt xteram li quixyîb.Joßcan ut nak laj Jeroboam quixbânu li ninkße reheb laj Israel saß li oßlaju xbe lix cuakxak li po joß quixcßoxla xjunes. Cô aran Bet-el ut quimayejac saß li artal li quixyîb ut quixcßat li pom.

³³A tedy obetoval na oltári, ktorý spravil v Bét-ele, pätnásteho dňa ôsmeho mesiaca, toho mesiaca, ktorý si sám vymyslel. A tak spravil sviatok synom Izraelovým a vystúpil nad oltár, aby kadil.

³³Joßcan ut nak laj Jeroboam quixbânu li ninkße reheb laj Israel saß li oßlaju xbe lix cuakxak li po joß quixcßoxla xjunes. Cô aran Bet-el ut quimayejac saß li artal li quixyîb ut quixcßat li pom.