¹A bol nejaký muž z Ramataim-cofíma, s vrchu Efraimovho, ktorému bolo meno Elkána, syn Jerocháma, syna Elihu-va, syna Tochu-va, syna Cúfovho, Efraťan.

¹Quicuan jun li cuînk aj Elcana xcßabaß saß li tenamit Ramá, li cuan saß xnaßajeb li ralal xcßajol laj Efraín, li tzûl ru. Laj Elcana, aßan li ralal laj Jeroham. Lix yucuaß laj Jeroham, aßan laj Eliú. Ut laj Eliú, aßan li ralal laj Tohu ut laj Tohu, aßan li ralal laj Zuf xcomoneb li ralal xcßajol laj Efraín.

²Ten mal dve ženy; jednej bolo meno Anna, a meno druhej bolo Peninna. Peninna mala deti, ale Anna nemala detí.

²Laj Elcana quicuan cuib li rixakil. Li jun, xAna xcßabaß ut li jun chic xPenina xcßabaß. Lix Penina cuan xcocßal, abanan lix Ana mâcßaß xcocßal.

³Človek chodieval z roka na rok zo svojho mesta hore klaňať sa a obetovať Hospodinovi Zástupov bitnú obeť v Síle, kde boli dvaja synovia Éliho, Chofni a Pinchas, kňazmi Hospodinovi.

³Laj Elcana rajlal chihab naxic Silo chi lokßonînc ut chixqßuebal lix mayej chiru li nimajcual Dios. Aran Silo cuan laj Elí laj tij rochbeneb li cuib chi ralal, laj Ofni ut laj Finees. Aßan aj tijeb ajcuiß chiru li Dios.

⁴A bývalo vše toho dňa, keď obetoval Elkána bitnú obeť, že dal Peninne, svojej žene, i všetkým jej synom i jej dcéram diely.

⁴Nak nacuulac xkßehil laj Elcana naxqßue lix mayej chiru li Dios. Ut naxqßue ajcuiß re lix Penina li rixakil li joß qßuial li natzßak. Ut naxqßue ajcuiß reheb li ralal xcßajol.

⁵Ale Anne dal dvojnásobný diel, lebo Annu miloval. Lež Hospodin bol zavrel jej život.

⁵Naxqßue ajcuiß re lix Ana, abanan sicßbil ru li naxqßue re xban nak kßaxal naxra, usta li Dios incßaß quixqßue chi qßuirisînc.

⁶A jej protivnica ju veľmi popudzovala, aby ju rozrušovala, pretože Hospodin bol zavrel je život.

⁶Joßcan nak lix Penina li xcab rixakil naxchßißchßißi lix Ana ut naxqßue xrahil xchßôl rajlal xban nak li Dios incßaß quixqßue chi qßuirisînc.

⁷Tak robieval Elkána každého roku, kedykoľvek išla hore do domu Hospodinovho, a tamtá ju vždy tak popudzovala, a ona plakávala a nejedávala.

⁷Rajlal chihab nak nequeßxic chi lokßonînc saß li rochoch li Dios, lix Penina rajlal naxqßue chi rahocß xchßôl lix Ana. Joßcan nak lix Ana nayâbac ut incßaß chic nacuaßac xban xrahil xchßôl.

⁸A Elkána jej muž, jej povedal: Anna, prečo plačeš? A prečo neješ? A prečo je smutné tvoje srdce? Či nie som ti ja lepší ako desať synov?

⁸Ut laj Elcana lix bêlom lix Ana quixye re: —¿Cßaßut nak nacatyâbac? Ut, ¿cßaßut nak incßaß chic nacatcuaßac? ¿Cßaßut nak junelic ra âchßôl? ¿Ma incßaß ta biß kßaxal us nak cuanquin lâin chiru lajêbak chi cocßal? chan re.

⁹A Anna vstala, keď boli jedli v Síle a keď boli pili. A Éli, kňaz, sedel na stolici pri podvojach chrámu Hospodinovho.

⁹Nak cuan lix Ana aran Silo, cô saß rochoch li Dios nak ac xrakeß chi tzacânc. Ut laj Elí laj tij chunchu chire li oquebâl saß jun li tem.

¹⁰A ona bola rozžialenej duše a modlila sa Hospodinovi a plakala veľmi.

¹⁰Lix Ana qui-oc chi tijoc chiru li Kâcuaß chi ra saß xchßôl ut cßajoß nak quiyâbac.

¹¹A sľúbila sľub a riekla: Hospodine Zástupov, ak pohliadnuť pohliadneš na trápenie svojej dievky a rozpomenieš sa na mňa a nezabudneš na svoju dievku, ale dáš svojej dievke plod mužského pohlavia, dám ho Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni svojho života, a britva nevstúpi na jeho hlavu.

¹¹Quitijoc chiru li Dios ut quixye: —At nimajcual Dios, chacuil taxak xtokßobâl cuu xban nak cßajoß xrahil saß inchßôl. Chinjulticokß taxak âcue ut incßaß taxak tâsachk saß âchßôl. Tâqßue taxak junak incßulaßal têlom ut lâin tinkßaxtesi ajcuiß âcue chalen nak tâyoßlâk toj chirix lix camic ut incßaß tâbesmânk li rismal xjolom, chan.

¹²A stalo sa, keď sa len dlho modlila pred Hospodinom, že Éli pozoroval na jej ústa.

¹²Najt quitijoc chiru li nimajcual Dios ut laj Elí yô chixqßuebal retal lix tzßûmal re lix Ana nak yô chi tijoc.

¹³Ale Anna hovorila vo svojom srdci; iba jej rty sa pohybovaly, a jej hlasu nebolo počuť. Preto myslel o nej Éli, že je opilá.

¹³Nak lix Ana yô chi tijoc, caßaj cuiß lix tzßûmal re na-ecßan ut laj Elí incßaß narabi li cßaßru yô chixyebal. Joßcan nak laj Elí quixcßoxla nak tâcalâk.

¹⁴A Éli jej povedal: Dokedyže budeš opilá? Vytriezvej zo svojho vína!

¹⁴Ut quixye re: —¿Jokße tâcanab calâc? Mâcuucß chic li vino, chan.

¹⁵Ale Anna odpovedala a riekla: Nie som ja opilá, môj pane; som žena utrápeného ducha a vína ani nijakého opojného nápoja som nepila, ale vylievam svoju dušu pred Hospodinom.

¹⁵Ut lix Ana quixye re: —Lâin incßaß yôquin chi ucßac, at Kâcuaß. Incßaß nincala. Yôquin ban xyotßbal inchßôl chiru li Kâcuaß xban nak cßajoß li raylal nincßul.

¹⁶Nepovažuj svojej dievky za dcéru beliála, lebo z mnohého svojho úpenia a z veľkého svojho zármutku som hovorila až doteraz.

¹⁶Mâcßoxla nak lâin jun ixk incßaß us innaßleb. Lâin yôquin chi tijoc chiru li Dios xban nak cßajoß li raylal li yôquin chixcßulbal, chan.

¹⁷Na to odpovedal Éli a riekol: Idi v pokoji, a Bôh Izraelov nech ti dá to, čo si prosila od neho.

¹⁷Ut laj Elí quixye re lix Ana: —Ayu chi cßojcßo âchßôl. Ut aß taxak li Dios li nequeßxlokßoni laj Israel chi qßuehoc âcue li cßaßru xatzßâma chiru, chan.

¹⁸A riekla: Nech najde tvoja dievka milosť v tvojich očiach. A žena išla svojou cestou a najedla sa, a jej tvár nebola viacej smutná.

¹⁸Lix Ana quixchakßrabi laj Elí ut quixye re: —Kßaxal us raj nak tincßul ta li xintzßâma joß xaye, chan. Ut chirix aßan lix Ana quisukßi saß li naßajej li yô cuiß chi hilânc ut quicuaßac. Ut chalen aßan, incßaß chic quirahoß saß xchßôl.

¹⁹Potom vstali skoro ráno a poklonili sa pred Hospodinom a navrátiac sa prišli do svojho domu do Rámy. A Elkána poznal Annu, svoju ženu, a Hospodin sa rozpomenul na ňu.

¹⁹Joß cuulajak chic queßcuacli toj ekßela ut côeb chixlokßoninquil li Dios. Ut chirix aßan queßsukßi saß li rochocheb aran Ramá. Ut laj Elcana quicuan riqßuin lix Ana li rixakil ut quicana chi yaj aj ixk. Joßcaßin nak li Dios quixsume lix tij lix Ana.

²⁰A stalo sa, keď tomu prišiel čas, že Anna počala a porodila syna a nazvala jeho meno Samuel, lebo riekla: Od Hospodina som ho vyprosila.

²⁰Quicuulac xkßehil nak quiyoßla lix cßulaßal lix Ana. Ut aj Samuel quixqßue chokß xcßabaß xban nak li cßulaßal aßan tzßâmanbil chiru li Dios.

²¹A človek Elkána zase odišiel hore i s celým svojím domom obetovať Hospodinovi každoročnú obeť bitnú a splniť svoj sľub.

²¹Ut laj Elcana cô cuißchic Silo chixqßuebal lix mayej chiru li Kâcuaß rochbeneb li ralal xcßajol joß naxbânu rajlal chihab. Quixbânu li cßaßru quixyechißi re li Dios.

²²Ale Anna neišla hore, lebo riekla svojmu mužovi: Až bude odstavený chlapec, zavediem ho ta, a ukáže sa pred tvárou Hospodinovou a bude tam bývať až na veky.

²²Abanan lix Ana incßaß cô chirixeb. Joßcan nak quixye re lix bêlom: —Lâin incßaß tinxic. Toj tinmakß xtuß lin cßulaßal, tojoßnak tinxic chixkßaxtesinquil re li Kâcuaß. Ut aran tâcanâk chi junaj cua, chan re.

²³A Elkána, jej muž, jej povedal: Učiň to, čo je dobré v tvojich očiach; zostaň, až ho odstavíš, len nech Hospodin postaví, a tak splní svoje slovo. A tak zostala žena a kojila svojho syna, dokiaľ ho neodstavila.

²³Laj Elcana quixye re lix Ana: —Bânu joß nacacßoxla nak us xbânunquil. Canâkat toj tâmakß xtuß li cßulaßal. Ut aß taxak li Dios chitenkßânk âcue chixbânunquil li cßaßru xayechißi re li Dios, chan. Ut lix Ana quicana saß rochoch ut quixqßuiresi li cßulaßal toj quixmakß xtuß.

²⁴Potom, keď ho odstavila, odviedla ho so sebou hore i s tromi juncami nesúc jednu efu bielej múky jemnej a nádobu vína a doviedla ho do domu Hospodinovho do Síla, a chlapča bolo ešte malé.

²⁴Ut nak ac xmakß xtuß li cßulaßal, quixcßam saß rochoch li Dios aran Silo, usta toj caßchßin. Quixcßam ajcuiß oxib cuacax toj sâjeb, jun chacach li cßaj ut jun cuc vino.

²⁵A zabili junca a doviedli chlapca k Élimu.

²⁵Queßxcamsi li cuacax ut queßxcßam li cßulaßal chiru laj Elí.

²⁶A ona riekla: Pohliadni na mňa, môj pane! Jako že žije tvoja duša, môj pane, ja som tá žena, ktorá som stála tu s tebou modliac sa Hospodinovi.

²⁶Ut lix Ana quixye re laj Elí: —At kâcuaß, relic chi yâl nak lâin li ixk li quincßulun chi tijoc arin chiru li nimajcual Dios nak chunchûcat chire li oquebâl.

²⁷Za tohoto chlapca som sa modlila, a Hospodin mi dal to, čo som si prosila od neho.

²⁷Lâin quintzßâma chiru li Dios nak tixqßue junak lin cßulaßal. Ut aßan xqßue cue li cßulaßal aßin.Joßcan nak xinchal chixkßaxtesinquil chiru li nimajcual Dios li cßulaßal aßin re tâcßanjelak chiru joß najtil tâcuânk saß ruchichßochß, chan. Ut queßxlokßoni li Dios.

²⁸Preto ho i ja oddávam Hospodinovi, aby bol jeho po všetky dni, čo bude žiť; je vyprosený pre Hospodina. A poklonili sa tam Hospodinovi.

²⁸Joßcan nak xinchal chixkßaxtesinquil chiru li nimajcual Dios li cßulaßal aßin re tâcßanjelak chiru joß najtil tâcuânk saß ruchichßochß, chan. Ut queßxlokßoni li Dios.