1A Boaz odišiel hore do brány a sadol si tam. A hľa, práve išiel tade výkupník, o ktorom hovoril Boaz, a riekol mu: Ty, ten a ten, nože sa uchýľ sem a sadni si tuto. A uchýlil sa a sadol si.
1Ut laj Booz cô ut quicßojla saß li oquebâl re li tenamit bar cßaynakeb cuiß chixchßutubanquil ribeb li cristian. Saß ajcuiß li hônal aßan quinumeß li rechßalal, ut laj Booz quixbok riqßuin ut quixye re: —Quim arin. Chunlan chincßatk, chan. Ut li rechßalal quicßojla chixcßatk.
2A Boaz vzal desiatich mužov zo starších mesta a povedal: Sadnite tu! A sadli.
2Tojoßnak laj Booz quixbokeb chak lajêb li nequeßcßamoc be saß li tenamit ut quixtzßâma ajcuiß chiruheb nak teßcßojlâk aran. Ut eb aßan queßcßojla.
3Potom riekol výkupníkovi: Čiastku poľa, ktorá patrila nášmu bratovi Elimelechovi, predala Naoma, ktorá sa navrátila z moábskeho kraja.
3Ut nak ac chunchûqueb chixjunileb, laj Booz quixye re li rechßalal: —Lix Noemí li quisukßi chak Moab târaj tixcßayi lix chßochß laj Elimelec li kechßalal li quicam chak Moab.
4A ja som povedal, že ti to oznámim a poviem: Kúp si pred sediacimi tu a pred staršími môjho ľudu. Ak vykúpiš, vykúp. A jestli nevykúpiš, oznám mi, aby som vedel, lebo krome teba nieto nikoho, kto by vykúpil, a ja idem po tebe. A povedal: Ja vykúpim.
4Lâin xincßoxla nak tento tinye âcue. Cui tâcuaj xlokßbal li chßochß aßan, tâye cue chiruheb chixjunileb li cßojcßôqueb arin ut chiruheb li nequeßcßamoc be saß li tenamit. Cui lâat tâcuaj tâlokß li chßochß, lokß. Cui ut incßaß nacacuaj xlokßbal, tâye cue, re nak tinnau, xban nak caßaj cuiß lâat ut lâin li rechßalal li camenak. Caßaj cuiß lâo li târûk tolokßok re li chßochß aßan, chan. Ut li rechßalal quixye re: —Lâin tinlokß li chßochß aßan, chan.
5A Boaz riekol: Toho dňa, ktorého kúpiš pole z ruky Naomy, kúpiš aj od Ruti Moábskej, ženy zomrelého, aby si vzbudil meno zomrelému na jeho dedičstve.
5Ut laj Booz quixye cuißchic re: —Cui tâlokß li chßochß chiru lix Noemí, tento ajcuiß nak tatsumlâk riqßuin lix Rut li xmâlcaßan aj Moab re nak cuânk ajcuiß saß xcßabaß li camenak li chßochß aßan, chan laj Booz.
6Vtedy povedal výkupník: Nemôžem vykúpiť pre seba, aby som nezahubil svojho dedičstva. Vykúp si ty moje výkupné, lebo ja by som ho nemohol vykúpiť.
6Nak quirabi aßan li rechßalal quichakßoc ut quixye re: —Lâin incßaß naru tinlokß li chßochß aßan. Lâin incßaß nacuaj tâcuânk chßaßajquilal mokon riqßuineb li cualal incßajol. Cui lâat tâcuaj xlokßbal, lokß xban nak lâin incßaß târûk tinlokß, chan.
7A to bol spôsob predtým v Izraelovi pri výkupe alebo pri zámene postaviť pevne každú takú vec, že človek vyzul svoju obuv a dal svojmu blížnemu, a to bolo svedoctvom v Izraelovi.
7Saß eb li cutan aßan, eb laj Israel cßaynakeb chixbânunquil li contrato chi joßcaßin: Li ani incßaß târaj xlokßbal junak cßaßak re ru tenebanbil saß xbên xlokßbal, tento nak li jun aßan târisi lix xâb ut tixqßue re li ani tâlokßok re. Aßan retalil nak incßaß chic naru tixpatzß mokon.
8A tak povedal výkupník Boazovi: Kúp si! A vyzul svoju obuv.
8Joßcan nak li cuînk quirisi lix xâb ut quixqßue re laj Booz ut quixye re: —Lokß lâat li chßochß. Lâin incßaß tinlokß, chan.
9Vtedy riekol Boaz starším a všetkému ľudu: Vy ste svedkami dnes, že som kúpil všetko, čo patrilo Elimelechovi i všetko, čo patrilo Kiljonovi i Machlónovi, z ruky Naomy.
9Ut laj Booz quixye reheb laj cßamol be saß li tenamit joßqueb ajcuiß chixjunileb li chßutchßûqueb aran: —Lâex xerabi ut xeril anakcuan nak lâin tinlokßok re chiru lix Noemí chixjunil li cßaßru reheb laj Elimelec, laj Quelión joß ajcuiß laj Mahlón.
10I Ruť Moábsku, ženu Machlónovu, nadobudol som si za ženu, aby som vzbudil meno zomrelého na jeho dedičstve, a aby nebolo vyhladené meno zomrelého zpomedzi jeho bratov a z brány jeho miesta. Vy ste svedkami dnes.
10Ut xban nak tinlokß li chßochß, tinsumlâk ajcuiß riqßuin lix Rut laj Moab li quicuan chokß rixakil laj Mahlón re nak tâcuânk ralal xcßajol saß xcßabaß li camenak. Ut lix cßabaßeb li camenak incßaß tâsachk saß xchßôleb lix comon chi moco tâsachk saß xchßôleb li cuanqueb saß li tenamit aßin. Lâex xerabi ut xeril li xkabânu anakcuan, chan laj Booz.
11Na to riekol všetok ľud, ktorý bol v bráne, i starší: Svedkami. Hospodin nech dá, aby žena, ktorá prijde do tvojho domu, bola jako Rácheľ a jako Lea, ktoré dve vzbudovaly dom Izraelov! A počínaj si zmužile v Efrate a nadobudni slávneho mena v Betleheme.
11Eb laj cßamol be ut chixjunileb li cuanqueb aran queßxye: —Lâo xkil ut xkanau. Ut aß taxak li Kâcuaß chiqßuehok re li ixk aßan chi cuânc saß lâ cuochoch chi châbil. Chicuânk taxak joß nak queßcuan chak lix Raquel ut lix Lea, li kaxeß katônal chikajunilo lâo aj Israel. Ut lâatak taxak jun cuînk kßaxal nim âcuanquil ut kßaxal naßnôk taxak âcuu arin Belén Efrata.
12A nech stane sa tvoj dom ako dom Péreca, ktorého porodila Támar Júdovi, zo semena, ktoré ti dá Hospodin od tejto mladice.
12Aß taxak li Kâcuaß chiqßuehok nabalak êralal êcßajol. Kßaxal taxak nabalakeb joß li ralal xcßajol laj Fares, li ralal laj Judá li quicuan riqßuin lix Tamar, chanqueb re laj Booz.
13A tak si vzal Boaz Ruť, a bola jeho ženou, a vošiel k nej. A Hospodin jej dal tehotenstvo, a porodila syna.
13Laj Booz quixcßam lix Rut chokß rixakil. Li Dios qui-osobtesin re ut quicana chi yaj aj ixk. Quicuan jun lix cßulaßaleb chßina têlom.
14Vtedy riekly ženy Naome: Požehnaný Hospodin, ktorý nedopustil, aby si dnes nemala výkupníka! A nech je slávne jeho meno v Izraelovi!
14Ut eb li ixk queßxye re lix Noemí: —Lokßoninbil taxak li Kâcuaß li xqßuehoc âcue jun âcui. Naßnôk taxak ru lâ cui saß li katenamit Israel.
15A bude ti na to, aby občerstvoval tvoju dušu a aby ťa zaopatroval v tvojej starobe, lebo tvoja nevesta, ktorá ťa miluje a ktorá ti je lepšia ako sedem synov, ho porodila.
15Ut aßan taxak tâcßojobânk âchßôl ut tixqßue xcacuil âchßôl saß âtîxilal. Lâ cualib, li kßaxal narahoc âcue, xqßuehoc âcue lâ cui. Lâ cualib, aßan li kßaxal lokß châcuu chiru cuukub chi cocßal, chanqueb re lix Noemí.
16A Naoma vezmúc dieťa položila ho do svojho lona a bola mu pestúnkou.
16Ut lix Noemí quixcßul li cßulaßal ut quixkßalu ut aßan quiqßuiresin re.
17A súsedy mu daly meno a riekly: Syn sa narodil Naome! A nazvaly jeho meno Obéd. On je otec Izaiho, otca Dávidovho.
17Ut eb li rech cabal queßril aßan ut queßxye: —Xyoßla jun xcßulaßal lix Noemí, chanqueb. Ut aj Obed queßxqßue chokß xcßabaß li cßulaßal. Laj Obed, aßan lix yucuaß laj Isaí. Ut laj Isaí, aßan lix yucuaß laj David.
18A toto sú rody Pérecove: Pérec splodil Checróna,
18Aßaneb aßin li ralal xcßajoleb laj Fares: Laj Fares, aßan lix yucuaß laj Hezrón.
19Checrón splodil Ráma, a Rám splodil Amminadába,
19Laj Hezrón, aßan lix yucuaß laj Ram; ut laj Ram, aßan lix yucuaß laj Aminadab.
20Amminadáb splodil Nachšóna, a Nachšón splodil Salmu,
20Laj Aminadab, aßan lix yucuaß laj Naasón; ut laj Naasón, aßan lix yucuaß laj Salmón.
21Salmón splodil Boaza, a Boaz splodil Obéda
21Laj Salmón, aßan lix yucuaß laj Booz. Ut laj Booz, aßan lix yucuaß laj Obed.Laj Obed, aßan lix yucuaß laj Isaí; ut laj Isaí, aßan lix yucuaß li rey David.
22a Obéd splodil Izaiho, a Izai splodil Dávida.
22Laj Obed, aßan lix yucuaß laj Isaí; ut laj Isaí, aßan lix yucuaß li rey David.