¹Potom jej povedala Naoma, jej svokra: Moja dcéro, či nemám hľadať pre teba odpočinku, aby ti bolo dobre?

¹Saß jun li cutan lix Noemí quixye re lix Rut: —At incoß, lâin tincuaj xsicßbal junak âbêlom re tatcuânk saß âjun cablal chi sa saß âchßôl.

²A tak teraz či nie je Boaz naším známym príbuzným, s ktorého dievkami si bola? Hľa, veje jačmeň na humne tejto noci.

²Cßoxla. ¿Ma mâcuaß ta biß kechßalal laj Booz, lix patroneb li ixk li xatxococ cuiß chak cebada? Aßan tâxic saß xcßalebâl chiru a kßojyîn aßin re risinquil saß rix lix cebada.

³Nuž umyješ sa a pomažeš a vezmeš na seba svoje rúcho a sídeš na humno, ale sa nedaj vo znanie mužovi, dokiaľ neprestane jesť a piť.

³Bânu li cßaßru tinye âcue. Tat-atînk ut tâqßue âsununquil ban. Tâtikib âcuib chi châbil ut tatxic aran. Abanan mâcßut âcuib chiru laj Booz nak toj mâjiß narakeß chi cuaßac ut chi ucßac.

⁴Až keď si už ľahne, a budeš vedieť o mieste, na ktorom bude ležať, prijdeš a odkryješ miesto pri jeho nohách a ľahneš si, a on ti povie, čo máš robiť.

⁴Tâqßue retal chi us bar tixyocob rib chi cuârc. Nak ac yôk chi cuârc, tatxic aran. Tâcuisi li ris chi rok ut tatyoclâk aran chi rok. Chirix aßan, laj Booz tixye âcue cßaßru tâbânu, chan lix Noemí.

⁵A ona jej povedala: Urobím všetko, čo si mi riekla.

⁵Lix Rut quichakßoc ut quixye: —Tinbânu chixjunil li cßaßru xaye cue, chan.

⁶A tak sišla na humno a urobila všetko tak, ako jej rozkázala jej svokra.

⁶Ut lix Rut cô saß li naßajej li bar yôqueb cuiß chirisinquil saß rix li cebada. Ut quixbânu chixjunil li quiyeheß re xban lix Noemí.

⁷Keď sa tedy najedol Boaz a napil, a keď sa rozveselilo jeho srdce, prišiel, aby si ľahol pri konci stohu. A prišla aj ona potichu a odkryjúc miesto pri jeho nohách ľahla si.

⁷Ut nak ac xrakeß chi cuaßac ut chi ucßac, quicßojla xchßôl laj Booz. Tojoßnak quixyocob rib aran chixcßatk jun tûb li cebada ut quicuar. Mokon lix Rut quicuulac. Incßaß na-ecßan nak quirisi li ris chi rok ut quixyocob rib aran.

⁸A stalo sa o polnoci, že sa preľakol muž a prihnul sa, aby videl, a hľa, nejaká žena ležala pri jeho nohách.

⁸Tuktu kßojyîn qui-aj ru laj Booz. Quixsukßisi rib ut quisach xchßôl nak quixqßue retal nak cuan jun li ixk yocyo chi rok.

⁹A riekol: Kto si ty? A ona povedala: Som Ruť, tvoja dievka. Rozprestri krýdlo svojho plášťa na svoju dievku, lebo si výkupník.

⁹Laj Booz quixpatzß re: —¿Anihat lâat? chan. Lix Rut quichakßoc ut quixye re: —At Kâcuaß, lâin lix Rut laj cßanjel châcuu. Lâat kechßalal ut tento nak lâat tat-ilok cue. Lâin tincuaj nak tatsumlâk cuiqßuin, chan.

¹⁰Na to riekol: Požehnaná si ty Hospodinovi, moja dcéro! Teraz naposledy si dokázala ešte väčšiu zbožnosť ako tam prv, že si neišla za mládencami, ani za chudobnými ani za bohatými.

¹⁰Laj Booz quichakßoc ut quixye re: —Li Kâcuaß Dios taxak chi-osobtesînk âcue xban nak kßaxal nabal cuißchic li usilal yôcat chixbânunquil riqßuin aßin. Xru raj xasicß junak cuînk toj sâj chicuu lâin, usta biom usta nebaß. Abanan incßaß xabânu chi joßcan.

¹¹Preto teraz, moja dcéro, neboj sa, všetko, čokoľvek povieš, urobím ti, lebo všetky brány môjho ľudu vedia o tom, že si ty chrabrá žena šľachetná.

¹¹At Kanaß, matcßoxlac chirix li yôcat chixtzßâmanquil. Chixjunileb li tenamit nequeßxnau nak tîc âchßôl. Lâin tinbânu li cßaßru yôcat chixtzßâmanquil chicuu.

¹²A teraz je skutočná pravda, že som ja výkupník, ale je aj výkupník bližší odo mňa.

¹²Yâl nak lâin rechßalal lâ bêlom camenak. Abanan cuan jun chic cuînk tzßakal ajcuiß rechßalal chicuu lâin.

¹³Zostaň tu tejto noci, a bude ráno, ak ťa vykúpi, dobre, nech vykúpi; ak nebude chcieť vykúpiť ťa, vykúpim ťa ja, ako že žije Hospodin. Lež tu až do rána.

¹³Numsi li kßojyîn arin. Cuulaj tinâtinak riqßuin li cuînk aßan. Cui aßan târaj tixbânu li tenebanbil saß xbên xbânunquil, chixbânuhak. Cui ut aßan incßaß naraj, relic chi yâl ninye âcue chiru li Dios, lâin tinbânu li cßaßru nacacuaj. Tintoj li joß qßuial tento xtojbal ut tinsumlâk âcuiqßuin re nak lâin chic tin-ilok âcue. Anakcuan cuarin arin toj tâsakêuk, chan.

¹⁴A tak ležala na mieste pri jeho nohách až do rána. A potom vstala, prv ako rozoznal človek človeka, lebo riekol: Nech sa to nezvie, že tá žena prišla na humno.

¹⁴Ut lix Rut quixnumsi li kßojyîn aran chi rok laj Booz. Ut cuulajak chic nak toj mâjiß nacutanoß quicuacli lix Rut. Laj Booz incßaß quiraj nak tânaßekß nak quicuar jun li ixk saß li naßajej bar nequeßrisi cuiß rix li cebada.

¹⁵Potom riekol: Daj sem šatu, ktorá je na tebe, a drž ju. A zadržala ju. A nameral jej šesť mier jačmeňa a vyložil na ňu. Potom vošiel do mesta.

¹⁵Ut laj Booz quixye re lix Rut: —Cßam chak lâ tßicr ut hel ru, chan. Nak lix Rut quixhel lix tßicr chiru, laj Booz quixqßue li cebada saß li tßicr. Numenak na cuakib bisoc li quixqßue re. Tojoßnak quixtaksi saß xbên xtel ut lix Rut cô saß li tenamit.

¹⁶A tak prišla ku svojej svokre, ktorá jej riekla: Čo je s tebou, moja dcéro? A porozprávala jej všetko, čo jej učinil ten muž.

¹⁶Nak quicuulac cuißchic saß li rochoch, lix Noemí quixpatzß re: —¿Cßaßru xatcana cuiß, at incoß? ¿Ma us x-el li xabânu? chan. Ut lix Rut quixserakßi re chixjunil li quixye laj Booz.

¹⁷A povedala: Týchto šesť mier jačmeňa mi dal, lebo mi povedal: Neprijdi s prázdnym ku svojej svokre.

¹⁷Ut quixye ajcuiß re lix Noemí: —Xqßue cue li cuakib bisoc chi cebada aßin. Xye cue nak incßaß us cui tinsukßîk cuißchic âcuiqßuin chi mâcßaß tincßam chak, chan lix Rut.Ut lix Noemí quixye re: —Anakcuan, at incoß, koybenihak cßaß na ru tâcßulmânk. Lâin ninnau nak laj Booz incßaß tixcanab chi joßcan. Toj retal tixyîb ru chiru ajcuiß li cutan aßin, chan lix Noemí.

¹⁸A Naoma riekla: Teraz už seď, moja dcéro, dokiaľ nezvieš, ako dopadne vec, lebo človek nebude mať pokoja, ale ešte dnes dovedie vec ku koncu.

¹⁸Ut lix Noemí quixye re: —Anakcuan, at incoß, koybenihak cßaß na ru tâcßulmânk. Lâin ninnau nak laj Booz incßaß tixcanab chi joßcan. Toj retal tixyîb ru chiru ajcuiß li cutan aßin, chan lix Noemí.