¹A Naoma, mala známeho svojho muža, mocného muža bohatého, z čeľade Elimelechovej, ktorému bolo meno Boaz.

¹Cuan jun li cuînk rechßalal lix bêlom lix Noemí. Li cuînk aßan biom ut cuan xcuanquil. Aj Booz xcßabaß.

²A Ruť Moábska riekla Naome: Dovoľ, prosím, žeby som išla na pole a sbierala klasy za tým, v ktorého očiach najdem milosť. A ona jej riekla: Iď moja dcéra.

²Saß jun li cutan lix Rut quixye re lix Noemí: —Tincuaj raj xic chixxocbal caßchßinak li cebada li natßaneß chiruheb laj xocol cebada. Lâin tinxocok chirixeb li ani teßcßuluk cue saß xyâlal, chan. Ut lix Noemí quichakßoc ut quixye: —Us. Ayu, at incoß.—

³Tak išla a prišla a sbierala na poli za žencami. A prihodilo sa jej, že prišla na čiastku poľa, ktoré patrilo Boazovi, ktorý bol z čeľade Elimelechovej.

³Ut lix Rut cô saß li naßajej yôqueb cuiß chi sicßoc cebada. Incßaß naxnau nak laj êchal re li chßochß, aßan laj Booz li rechßalal laj Elimelec li quicam aran Moab.

⁴A hľa, Boaz prišiel z Betlehema a riekol žencom: Hospodin s vami! A oni mu povedali: Nech ťa požehná Hospodin!

⁴Saß li hônal aßan laj Booz quicßulun chak Belén ut quixqßue xsahil xchßôleb laj sicßol cebada ut quixye reheb: —Li Kâcuaß taxak chicuânk êriqßuin, chan. Ut eb aßan queßchakßoc ut queßxye re: —Li Kâcuaß taxak chi-osobtesînk âcue lâat, chanqueb.

⁵Potom riekol Boaz svojmu sluhovi, ktorý bol postavený nad žencami. Čia je táto dievčina?

⁵Laj Booz quixpatzß re li na-iloc re li cßanjel: —¿Ani li ixk aßan? chan.

⁶A sluha, postavený nad žencami, odpovedal a riekol: Je to moábska dievčina, ktorá prišla zpät s Naomou z moábskeho kraja.

⁶Li môs li na-iloc re li cßanjel quichakßoc ut quixye re: —Li ixk aßan aj Moab. Aßan li quichal chirix lix Noemí nak quisukßi chak saß li naßajej Moab.

⁷Povedala: Dovoľ, prosím, žeby som sbierala a brala medzi snopami za žencami. A tedy prišla a stojí na nohách od samého rána až doteraz, krome že toto čosi máličko bola pobudla doma.

⁷Aßan xtzßâma chicuu nak tincanab re tixxoc caßchßinak xcebada chirixeb laj sicßol cebada. Cau yô chi cßanjelac chalen nak xtiquib ekßela toj chalen anakcuan. Junpât ajcuiß xhilan, chan re laj Booz.

⁸A Boaz riekol Ruti: Či nepočuješ, moja dcéro? Nechoď sbierať na iné pole ani neodchádzaj odtiaľto, ale tu sa drž s mojimi dievkami.

⁸Ut laj Booz quixye re lix Rut: —At Kanaß, abi li cßaßru tinye âcue. Mâ bar chic tatxic chixsicßbal âcebada; caßaj cuiß arin. Arin tatcuânk rochbeneb lin môs ixk.

⁹Nech sú tvoje oči na poli, na ktorom budú žať, a pojdeš za nimi. Lebo som prikázal sluhom, aby sa ťa nedotkli. A keď budeš smädná, pojdeš k nádobám a napiješ sa vody, ktorej navážia sluhovia.

⁹Chaqßue retal li naßajej bar ac xeßsicßoc cuiß. Aran tatxic lâat chixsicßbal âcue. Ac xinye reheb lin môs nak incßaß tateßxchßißchßißi. Ut cui nachakic âcue, tatxic bar cuanqueb cuiß li cuc ut chacuucß âcue li haß li ac xeßrisi chak lin môs, chan laj Booz re lix Rut.

¹⁰A ona padnúc na svoju tvár poklonila sa k zemi a riekla mu: Prečo to, že som našla milosť v tvojich očiach, aby si sa znal ku mne, keď som ja cudzozemka?

¹⁰Lix Rut quixxulub lix jolom ut quixcuikßib rib chiru ut quixye re: —Kâcuaß, lâin mâcuaßin aj arin. Jalan lin tenamit. ¿Cßaßut nak nacacuil xtokßobâl cuu? chan.

¹¹A Boaz odpovedal a riekol jej: Áno, oznámené mi je všetko, čo si konala svojej svokre po smrti svojho muža a že si opustila svojho otca a svoju mať i zem, v ktorej si sa narodila, a odišla si k ľudu, ktorého si predtým neznala.

¹¹Quichakßoc laj Booz ut quixye re: —Ac cuabiom resil nak kßaxal châbilat riqßuin lix Noemí chalen nak xcam lâ bêlom. Xacanabeb chak lâ naß âyucuaß ut xacanab chak lâ tenamit ut xatchal arin chi cuânc saß xyânkeb li tenamit li incßaß ânauhom ruheb junxil.

¹²Hospodin nech ti odplatí tvoj skutok, a tvoja mzda nech je celá od Hospodina, Boha Izraelovho, že si prišla, aby si sa utiekla pod jeho krýdla.

¹²Aß taxak li Kâcuaß chi-osobtesînk âcue. Aß taxak li Kâcuaß, lix Dioseb laj Israel, chikßajcâmûnk âcue riqßuin li yôcat chixbânunquil. Rubel rok rukß aßan xakßaxtesi âcuib ut xacßojob âchßôl riqßuin, chan.

¹³Na to riekla ona: Nech najdem milosť v tvojich očiach, môj pane, lebo si ma potešil a hovoril si k srdcu svojej dievky, hoci ja nie som ako niektorá z tvojich dievok.

¹³Lix Rut quichakßoc ut quixye re: —Kßaxal châbilat, at Kâcuaß. Saß xyâlal xat-âtinac cuiqßuin ut xacßojob inchßôl. Xacuil xtokßobâl cuu usta lâin moco incßulub ta xban nak lâin mâcuaßin jun xcomoneb lâ môs ixk, chan.

¹⁴A Boaz jej riekol: Keď bude čas jesť, prijdi sem a budeš jesť z môjho chleba a budeš máčať svoju skyvu v octe. A tak si sadla vedľa k žencom, a podal jej pražmy. A jedla a nasýtila sa, aj ešte nechala.

¹⁴Nak quicuulac x-ôril li cuaßac, laj Booz quixbok lix Rut ut quixye re: —Quim arin chi cuaßac, chan re. Cueß li cua. Cuaßin. Tzßa lâ cua saß li vinagre li cuan saß li secß aßin, chan. Ut lix Rut quichunla chixcßatkeb laj sicßol cebada ut laj Booz quixqßue lix tzacaêmk. Lix Rut quicuaßac toj retal quicßojla xchßôl ut toj cuan relaß lix tzacaêmk li quicana.

¹⁵A keď vstala, aby sbierala, prikázal Boaz svojim sluhom a riekol: Keby sbierala i medzi snopami, neblížte jej.

¹⁵Ut chirix aßan qui-oc cuißchic lix Rut chixxocbal xcebada. Ut laj Booz quixye reheb lix môs: —Canabomak li ixk aßan chixxocbal caßchßinak re saß xyânkeb li ac bacßbo chi jôb ut mâcßaß têye re, re nak incßaß tâxutânâk.

¹⁶Ba ešte i naschvál jej púšťajte z hrstí a zanechávajte, aby sbierala, a nedohovárajte jej.

¹⁶Checanabak jûnk jôbak aran re nak aßan tixxoc ut mâcßaß têye re, chan laj Booz.

¹⁷A tak sbierala na poli až do večera. A keď vymlátila to, čo nasbierala, bolo toho tak asi efa jačmeňa.

¹⁷Ac ecuu chic chi us nak quixcanab xxocbal lix cebada lix Rut. Tojoßnak quixten ru li joß qßuial quixxoc. Ut numenak na caßcßâl libra li ru li cebada quixxoc.

¹⁸Potom to vzala a prišla do mesta, a jej svokra videla, čo nasbierala. A vyňala a dala jej to, čo zvýšila keď sa nasýtila.

¹⁸Quixcßam li joß qßuial quixxoc ut cô saß rochoch lix Noemí. Lix Noemí quixqßue retal li joß qßuial quixxoc. Ut lix Rut quixqßue ajcuiß re li relaß lix tzacaêmk li quixxoc.

¹⁹A jej svokra jej povedala: Kde si sbierala dnes a kde si robila? Nech je požehnaný ten, ktorý sa k tebe znal! A oznámila svojej svokre, u koho robila, a riekla: Meno muža, u ktorého som dnes robila, je Boaz.

¹⁹Ut lix Noemí quixpatzß re: —¿Bar xatcuulac chixsicßbal lâ cebada anakcuan? Kßaxal nabal xacßam chak. Osobtesinbil taxak li ani x-iloc chak xtokßobâl âcuu, chan. Ut lix Rut quixserakßi re lix Noemí ani aj iqßuin quicuulac chixsicßbal lix cebada. Quixye re: —Laj êchal re li chßochß li xincuulac cuiß chixsicßbal incebada, aßan aj Booz xcßabaß, chan.

²⁰A Naoma riekla svojej neveste: Nech je požehnaný Hospodinovi, ktorý neupustil od svojho milosrdenstva ani pri živých ani pri mŕtvych! A potom jej riekla Naoma: Ten muž nám je blízky, a je z našich výkupníkov s švagrovským právom.

²⁰Lix Noemí quixye re li ralib: —Aß taxak li Kâcuaß chi-osobtesînk re li cuînk aßan. Li Kâcuaß quiruxtâna ku joß quixbânu junxil riqßuineb li queßcam. Tento saß xbên li cuînk aßan katenkßanquil xban nak aßan kechßalal, chan lix Noemí.

²¹Na to riekla Ruť Moábska: Ba ešte mi aj to povedal, drž sa vraj mojich sluhov, dokiaľ nedožnú všetkého môjho žniva.

²¹Ut quixye ajcuiß lix Rut re lix Noemí: —Li cuînk aßan xye cue nak toj târûk tinxoc incebada aran saß xyânkeb lix môs ixk toj tâosokß xsicßbal ru li cebada, chan.

²²A Naoma riekla Ruti, svojej neveste: Dobre, moja dcéro, keď budeš chodiť ta von s jeho dievkami, aby sa neoborili na teba na inom poli.

²²Ut lix Noemí quixye re li ralib: —Us ajcuiß, at incoß, cui tatxic aran chixxocbal lâ cebada rochbeneb lix môs ixk. Incßaß tatxic saß jalan naßajej re nak incßaß tateßxchßißchßißi, chan.Joßcan nak lix Rut quixxoc lix cebada saß xyânkeb lix môs ixk laj Booz toj retal quirakeß xxocbal ru li trigo ut li cebada. Ut lix Rut aran quicuan riqßuin lix Noemí.

²³A tak sa pridŕžala dievok Boazových sbierajúc klasy, kým len nepožali jačmeňa a kým nepožali i pšenice. A bývala so svojou svokrou.

²³Joßcan nak lix Rut quixxoc lix cebada saß xyânkeb lix môs ixk laj Booz toj retal quirakeß xxocbal ru li trigo ut li cebada. Ut lix Rut aran quicuan riqßuin lix Noemí.