1Potom vyšiel hore Nachaš Ammonský a položil sa táborom proti Jabeš-gileádu. A všetci mužovia Jabeša povedali Nachašovi: Učiň s nami smluvu, a budeme ti slúžiť.
1Laj Nahas, lix reyeb laj Amón, quixcauresiheb lix soldado ut queßcôeb Jabes re Galaad re teßpletik riqßuineb. Eb li cuînk li cuanqueb Jabes re Galaad queßxye re: —Bânu jun li contrato kiqßuin ut lâo takacanab kib rubel âcuanquil, chanqueb.
2Ale Nachaš Ammonský im povedal: Takým spôsobom učiním s vami smluvu, keď vám každému vykolem pravé oko a urobím to na pohanenie celého Izraela.
2Ut laj Nahas quixye reheb: —Lâin tinbânu jun li contrato êriqßuin. Abanan tento nak chêjûnkalex tinêcanab chirisinquil li xnakß êru li cuan saß lê nim, re nak tincßut êxutân lâex aj Israel, chan.
3Vtedy mu riekli starší Jabeša: Daj nám sedem dní času, aby sme mohli rozoslať poslov do všetkých krajov Izraelových; ak nebude nikoho, kto by nás zachránil, vyjdeme von k tebe.
3Eb li nequeßtaklan aran Jabes queßxye re: —Oybenihomak cuukubak cutan re nak takataklaheb li katakl riqßuineb chixjunileb laj Israel. Cui mâ ani nachal chi coloc ke, lâo takakßaxtesi kib rubel êcuanquil, chanqueb.
4A keď prišli poslovia do Gibee Saulovej, hovorili tie slová v uši ľudu. Tu všetci ľudia pozdvihli svoj hlas a plakali.
4Eb li takl queßcuulac aran Gabaa saß lix tenamit laj Saúl ut queßxye reheb li cßaßru teßxbânu eb laj Amón. Nak queßrabi li resil aßan, queßrahoß xchßôleb ut queßoc chi yâbac chixjunileb li tenamit.
5A hľa, Saul prichádzal idúc za volmi s poľa. A Saul povedal: Čo je tomu ľudu, že plače? A porozprávali mu slová mužov z Jabeša.
5Laj Saúl yô chak chi sukßîc saß cßalebâl rochben lix bôyx. Quixye: —¿Cßaßru xeßxcßul li tenamit nak yôqueb chi yâbac? chan. Ut queßxye re li cßaßru queßxye li takl li queßchal chak Jabes.
6Vtedy prišiel Duch Boží na Saula, keď počul tie slová, a veľmi sa rozhneval.
6Laj Saúl quirecßa nak lix musikß li Dios quichal saß xbên ut cßajoß nak quijoskßoß nak quirabi li queßxye li takl.
7Potom vzal pár volov, rozsekal ich na kusy, rozposlal do všetkých krajov Izraelových po posloch a povedal: Kto by nevyšiel von za Saulom a Samuelom, nech sa tak stane jeho volom! A strach Hospodinov padol na ľud, a vyšli všetci jako jeden muž.
7Quixchap cuib li bôyx ut quixsetiheb. Quixtakla li tib saß chixjunileb li tenamit Israel. Quixtakla xyebal reheb: —Joßcaßin takabânu reheb lix bôyxeb li incßaß teßoquênk chixtenkßanquil chi pletic laj Saúl ut laj Samuel, chan. Cßajoß nak queßxucuac eb laj Israel. Chi junajeb xchßôleb queßxchßutub ribeb re teßxic chi pletic.
8A spočítal ich v Bezeku. A bolo synov Izraelových tristo tisíc a mužov Júdových tridsať tisíc.
8Laj Saúl quixchßutubeb li cuînk aran Bezec ut queßajlâc. Cuanqueb oxib ciento mil chi cuînk aj Israel ut cuanqueb ajcuiß lajêb xcaßcßâl mil chi cuînk aj Judá.
9Vtedy povedali poslom, ktorí boli prišli: Takto poviete mužom Jabeš-gileáda: Zajtra budete mať pomoc, keď bude najlepšie hriať slnce. A tak prišli poslovia. A keď to oznámili mužom Jabeša, radovali sa.
9Quixye reheb li takl li queßchal chak Jabes re Galaad: —Saß cuaßleb texkacol, chan. Ut eb li takl queßcôeb cuißchic ut queßxye reheb li cuanqueb Jabes li cßaßru quixye laj Saúl. Cßajoß nak queßsahoß saß xchßôleb.
10A mužovia Jabeša povedali: Zajtra vyjdeme k vám, a urobíte nám podľa všetkého toho, čo bude dobré vo vašich očiach.
10Queßxye reheb laj Amón: —Cuulaj takakßaxtesi kib saß êrukß ut têbânu li cßaßru nequeraj kiqßuin, chanqueb.
11A stalo sa nasledujúceho dňa, že Saul rozdelil ľud na tri čaty, a vošli doprostred tábora za rannej stráže a bili Ammona až do horúčavy toho dňa. A bolo, že tí, ktorí pozostali, rozpŕchli sa tak, že ani dvaja z nich nezostali spolu.
11Cuulajak chic nak toj ekßela, laj Saúl quixjachi lix soldado saß oxib jachal. Nak quisakêu, queßcôeb saß junpât saß li naßajej li cuanqueb cuiß lix muhebâleb laj Amón ut queßoc chi pletic riqßuineb. Nak quicuaßleboß ac xeßxcamsiheb laj Amón ut li incßaß queßcamsîc queßxjeqßui ribeb ut queßêlelic chi xjunjûnkaleb. Mâ jun reheb quicana chi cuan rochben.
12Vtedy povedal ľud Samuelovi: Kto je to, kto to povedal, že či vraj Saul bude kraľovať nad nami? Dajte tých mužov, a zabijeme ich.
12Eb laj Israel queßxye re laj Samuel: —¿Aniheb li cuînk li queßxye nak laj Saúl incßaß tâtaklânk saß kabên? Kßaxtesiheb saß kukß re takacamsiheb, chanqueb.
13Ale Saul riekol: Nikto nezomrie tohoto dňa, lebo dnes učinil Hospodin spasenie v Izraelovi.
13Ut laj Saúl quixye reheb: —Mâ jun reheb laj Israel tâcamsîk anakcuan xban nak saß li cutan aßin li Kâcuaß coxcol lâo aj Israel, chan.
14A Samuel riekol ľudu: Poďte, a pojdeme do Gilgala a obnovíme tam kráľovstvo.
14Chirix chic aßan, laj Samuel quixye reheb li tenamit: —Quimkex. Yoßkeb Gilgal re nak takaxakab chi junaj cua laj Saúl chokß rey, chan.Chixjunileb li tenamit queßcôeb Gilgal ut queßxxakab laj Saúl chokß rey chiru li Kâcuaß. Ut aran queßmayejac ut queßxqßue xmayejeb re xcßambaleb rib saß usilal riqßuin li Kâcuaß. Quisahoß saß xchßôl laj Saúl ut queßsahoß ajcuiß saß xchßôleb chixjunileb li tenamit.
15A tak išiel všetok ľud do Gilgala. A učinili tam Saula kráľom pred Hospodinom, v Gilgale. A obetovali tam bitné obeti pokojné pred Hospodinom. A radoval sa tam Saul i všetci mužovia Izraelovi preveľmi.
15Chixjunileb li tenamit queßcôeb Gilgal ut queßxxakab laj Saúl chokß rey chiru li Kâcuaß. Ut aran queßmayejac ut queßxqßue xmayejeb re xcßambaleb rib saß usilal riqßuin li Kâcuaß. Quisahoß saß xchßôl laj Saúl ut queßsahoß ajcuiß saß xchßôleb chixjunileb li tenamit.