¹Vtedy vzal Samuel nádobku oleja, vylial na jeho hlavu a bozkal ho a riekol: Či nie je tak, že ťa Hospodin pomazal za vojvodcu nad svojím dedičstvom?

¹Ut laj Samuel quixchap jun li chßina botella li aceite. Quixhoy saß xjolom laj Saúl. Quirutzß ru ut quixye re: —Li Kâcuaß xsicß âcuu re tattaklânk saß xbên li tenamit Israel.

²Keď pojdeš dnes odo mňa, najdeš dvoch mužov pri hrobe Ráchelinom na území Benjaminovom, v Celcachu, ktorí ti povedia: Našly sa oslice, ktoré si chodil hľadať. A hľa, tvoj otec už nedbá o oslice, ale sa strachuje o vás a hovorí: Čo urobím za svojho syna?

²Anakcuan nak tat-êlk cuiqßuin tâcßuleb cuib li cuînk cuan cuiß li muklebâl re lix Raquel aran Selsa, saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Benjamín. Eb li cuînk aßan teßxye âcue, “Eb li bûr li yôcat chixsicßbal ac xeßtauheß. Incßaß chic yô chi cßoxlac lâ yucuaß chirixeb. Ra ban xchßôl châcuix lâat. Ut yô chixyebal, ¿Cßaßru tinbânu? Incßaß nacßulun li cualal,” chan.

³A keď odídeš odtiaľ ďalej, prijdeš k dubu Tábora, a tam sa stretnú s tebou traja mužovia, ktorí pojdú hore k Bohu do Bét-ela. Jeden z nich ponesie troje kozliat, druhý ponesie tri pecne chleba, a tretí ponesie kožicu vína.

³Lâat tat-êlk saß li naßajej aßan ut tatxic toj tatcuulak cuan cuiß li nimla cheß ji aran Tabor. Aran tâcßuleb oxib li cuînk li yôqueb chi xic Bet-el chixlokßoninquil li Dios. Li jun yôk chixcßambal oxib li cocß chibât. Li xcab yôk chixcßambal oxib li caxlan cua. Ut li rox yôk chixcßambal jun botella li vino.

⁴Tí, keď ťa pozdravia, dajú ti dva chleby, a prijmeš z ich ruky.

⁴Teßxqßue xsahil âchßôl ut teßxqßue âcue cuib li caxlan cua. Chacßulak li caxlan cua chiruheb.

⁵Potom prijdeš na vŕšok Boží, kde je posádka Filištínov. A stane sa, keď prijdeš ta, do mesta, že stretneš družinu prorokov, ktorí pojdú s výšiny, a pred nimi pojde harfa, bubon, píšťala a citara, a budú prorokovať.

⁵Laj Samuel quixye ajcuiß re laj Saúl: —Chirix chic aßan lâat tatxic toj Gabaa bar nequeßxlokßoni cuiß li Dios saß li naßajej li cuan cuiß lix muhebâleb laj filisteo. Nak tat-oc saß li tenamit aßan, tâcßuleb jun chßûtal li profeta li yôkeb chi cubec saß li tzûl. Yôkeb chixchßeßbal lix salterio, lix pandero, lix xôlb joß eb ajcuiß lix arpa re xlokßoninquil li Dios.

⁶A prijde na teba Duch Hospodinov, a budeš prorokovať s nimi a budeš premenený na iného muža.

⁶Ut lâat tâcuecßa lix cuanquil lix musikß li Dios nak tâchâlk saß âbên. Tat-oc chi lokßonînc rochbeneb. Ut chalen saß li cutan aßan jalanak chic lâ naßleb.

⁷A keď sa ti dostanovia tieto znamenia, vtedy učiň to, čo práve najde tvoja ruka, lebo je Bôh s tebou.

⁷Nak tâcßul li cßaßak re ru aßin, lâat tâbânu li cßaßru nacacuecßa nak us xbânunquil xban nak li Kâcuaß cuânk âcuiqßuin.

⁸A sídeš predo mnou dolu do Gilgala, a hľa, ja prijdem ta dolu za tebou, aby som obetoval zápalné obeti a taktiež aby som obetoval bitné obeti pokojné. Sedem dní budeš čakať, dokiaľ neprijdem za tebou a potom ti oznámim, čo budeš robiť.

⁸Lâat xbên cua tatxic chicuu aran Gilgal. Aran tinâcuoybeni cuukub cutan toj tincuulak. Ut tinmayeja li cßatbil xul ut tinmayejak ajcuiß re xcßambal kib saß usilal chiru li Dios. Toj aran tinye âcue cßaßru tâbânu, chan laj Samuel.

⁹A bolo, keď obrátil svoje plece, aby išiel od Samuela, že mu Bôh premenil srdce na iné. A dostanovily sa všetky tie znamenia toho dňa.

⁹Nak laj Saúl quixsukßisi rib re nak tâêlk riqßuin laj Samuel, li Dios quixjalanobresi lix naßleb. Ut quilajcßulman chixjunil li cßaßru quixye laj Samuel saß li cutan aßan.

¹⁰Keď potom prišli ta na Vŕšok Boží, hľa, družina prorokov išla proti nemu. Vtedy prišiel na neho Duch Boží, a prorokoval medzi nimi.

¹⁰Mokon nak laj Saúl quicuulac Gabaa rochben lix môs, queßxcßul li jun chßûtal li profetas yôqueb chi cubec saß li tzûl. Yôqueb chixlokßoninquil li Kâcuaß. Ut laj Saúl quirecßa lix cuanquil li Dios nak quichal saß xbên ut qui-oc chi yehoc râtin profeta rochbeneb.

¹¹A stalo sa, že videli všetci, ktorí ho znali predtým, že hľa, prorokuje s prorokmi. Preto hovoril ľud, druh druhovi: Čo sa to stalo synovi Kíšovmu? Či je i Saul medzi prorokmi?

¹¹Eb li queßnaßoc ru laj Saúl nak toj mâjiß naxcßul xcuanquil li Dios, queßril nak yô chixlokßoninquil li Kâcuaß rochbeneb li profeta. Queßxye chi ribileb rib: —¿Cßaßru xcßul laj Saúl li ralal laj Cis? Joß li profeta chic, chanqueb.

¹²A ktorýsi odtiaľ odpovedal a riekol: A ktože je ich otcom? Preto sa stalo porekadlom, či vraj je i Saul medzi prorokmi?

¹²Ut cuanqueb ajcuiß li queßxye: —¿Ma mâcuaß ta biß aßan li ralal laj Cis? chanqueb. Ut riqßuin aßan queßxtiquib xyebal li âtin: “¿Ma profeta ajcuiß laj Saúl?”

¹³A keď prestal prorokovať, prišiel na výšinu.

¹³Nak laj Saúl quirakeß chi lokßonînc saß xyânkeb li profetas, cô saß rochoch.

¹⁴A Saulov strýc povedal jemu i jeho sluhovi: Kde ste chodili? A on povedal: Hľadať oslice; a keď sme videli, že ich niet, prišli sme k Samuelovi.

¹⁴Jun li rican laj Saúl quixye re laj Saúl ut re lix môs: —¿Bar xexcuulac chak?— Ut laj Saúl quixye re: —Xocuulac chak chixsicßbaleb lix bûr lin yucuaß. Abanan incßaß xkatauheb. Xcôo riqßuin laj Samuel, chan.

¹⁵A strýc Saulov povedal: Povedz mi, prosím, čo vám riekol Samuel?

¹⁵Li rican quixye re: —Bânu usilal. Ye cue cßaßru xye âcue laj Samuel, chan.

¹⁶A Saul odpovedal svojmu strýcovi: Oznámil nám s istotou, že sa našly oslice. Ale o veci kráľovstva mu nepovedal, o ktorom hovoril Samuel.

¹⁶Laj Saúl quixye re: —Laj Samuel xye ke nak ac xeßtauheß lix bûr lin yucuaß, chan. Abanan incßaß quixye re li rican nak laj Samuel quixye nak aßan tâoc chokß xreyeb laj Israel.

¹⁷Potom svolal Samuel ľud k Hospodinovi do Micpy.

¹⁷Mokon chic laj Samuel quixtakla xchßutubanquileb li tenamit chiru li Kâcuaß aran Mizpa.

¹⁸A riekol synom Izraelovým: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som vyviedol Izraela hore z Egypta a vytrhol som vás z ruky Egypťanov a z ruky všetkých kráľovstiev, ktoré vás utiskovaly.

¹⁸Ut quixye reheb: —Joßcaßin xye li Kâcuaß lê Dios lâex aj Israel. “Lâin quin-isin chak êre aran Egipto. Quexincol saß rukßeb laj Egipto ut quexincol ajcuiß saß rukßeb chixjunileb li tenamit li queßrahobtesin chak êre.”

¹⁹No, a vy ste dnes zavrhli svojho Boha, ktorý vám poskytoval spasenie vyslobodzujúc vás zo všetkého vášho zlého a zo všetkých vašich úzkostí, a povedali ste mu: Nie, ale kráľa ustanovíš nad nami. A tak teraz sa postavte pred Hospodinom po svojich pokoleniach a po svojich tisícoch.

¹⁹Abanan lâex xetzßektâna li Kâcuaß lê Dios, li quicoloc êre chiruheb li raylal ut li chßaßajquilal li cuanquex cuiß. Anakcuan lâex nequeye: Lâo takaj junak karey, chanquex. Joßcan nak anakcuan us têchßutub êrib chiru li Kâcuaß chi têp, aß yal chanru xqßuial li junjûnk chßûtal, chan laj Samuel.

²⁰A keď bol kázal Samuel, aby pristúpily všetky pokolenia Izraelove, bolo zachytené pokolenie Benjaminovo.

²⁰Laj Samuel quixbokeb chixjunileb lix têpaleb laj Israel. Ut li Kâcuaß quixsicß ru li xtêpaleb li ralal xcßajol laj Benjamín.

²¹Potom kázal, aby pristúpilo pokolenie Benjaminovo po svojich čeľadiach, a bola zachytená čeľaď Matriho, a bol zachytený Saul, syn Kíšov, Ale keď ho hľadali, nenašiel sa.

²¹Ut queßbokeß li junjûnk chßûtal li ralal xcßajol laj Benjamín. Ut li jun chßûtal li ralal xcßajol laj Matri queßsiqßueß ru. Ut saß xyânkeb aßan quisiqßueß ru laj Saúl, li ralal laj Cis. Queßxsicß saß xyânkeb, abanan mâ ani aran.

²²Vtedy sa znova pýtali Hospodina: Či ešte prijde sem ten muž? A Hospodin riekol: Hľa, schoval sa medzi batožinu.

²²Nak incßaß queßxtau, queßxye re li Kâcuaß: —¿Ma cuan saß kayânk li cuînk li xasicß ru? chanqueb. Ut li Dios quixye reheb: —Laj Saúl cuan saß êyânk. Xmuk rib saß xyânk li îk, chan.

²³Vtedy bežali a vzali ho odtiaľ, a postavil sa medzi ľud a bol vyšší od všetkého ľudu o výšku od svojho pleca a vyše.

²³Queßcôeb saß junpât ut coxeßxcßam chak laj Saúl. Queßxxakab chiruheb li tenamit, ut queßxqßue retal nak laj Saúl, aßan li kßaxal najt rok chiruheb chixjunileb.

²⁴A Samuel povedal všetkému ľudu: Či vidíte, koho si vyvolil Hospodin? Lebo nie je nikoho jemu podobného vo všetkom ľude. Vtedy skríkol radosťou všetok ľud a povedal: Nech žije kráľ!

²⁴Laj Samuel quixye reheb li tenamit: —Aßan aßin li quixsicß ru li Kâcuaß. Mâ ani naru xjuntakßêtanquil riqßuin li cuînk aßin, chan. Ut eb li tenamit queßxjap re chi saheb saß xchßôl ut queßxye: —Najt taxak chicuânk li karey, chanqueb.

²⁵A Samuel hovoril ľudu právo kráľovstva, vpísal ho do knihy a položil pred Hospodinom. Potom poslal Samuel všetok ľud, každého do jeho domu.

²⁵Ut laj Samuel quixye reheb li tenamit chanru nak tâtaklânk li rey saß xbêneb ut quixtzßîba li chakßrab aßan saß jun li hu. Li hu aßan queßxcßûla saß li rochoch li Dios.

²⁶Aj Saul odišiel do svojho domu do Gibee. A išli s ním niektorí statní mužovia, ktorých srdca sa dotknul Bôh.

²⁶Tojoßnak laj Samuel quixtaklaheb li tenamit saß li rochocheb. Ut laj Saúl cô ajcuiß saß li rochoch aran Gabaa. Ut queßcôeb chirix li cuînk li cauheb rib chi pletic, eb li cuînk li queßecßasîc xchßôleb xban li Dios.Abanan cuanqueb li incßaß useb xnaßleb. Queßxye: —¿Ma aßan li cuînk li tâcolok ke? chanqueb. Ut xicß queßril laj Saúl ut incßaß queßxqßue xmâtan. Abanan laj Saúl incßaß quixqßue saß xchßôl li cßaßru queßxbânu.

²⁷Ale synovia beliálovi, ničomní to mužovia, povedali: A čože nám pomôže tento?! A pohŕdali ním ani mu nedoniesli daru. Ale on bol pri tom ako ten, kto nečuje.

²⁷Abanan cuanqueb li incßaß useb xnaßleb. Queßxye: —¿Ma aßan li cuînk li tâcolok ke? chanqueb. Ut xicß queßril laj Saúl ut incßaß queßxqßue xmâtan. Abanan laj Saúl incßaß quixqßue saß xchßôl li cßaßru queßxbânu.