¹A bol nejaký muž z Benjamina, ktorému bolo meno Kíš, syn Abiela, syna Cerora, syna Bechorata, syna Afiacha, syna muža Benjaminovho, udatný muž zámožný.

¹Saß xyânkeb li ralal xcßajol laj Benjamín quicuan jun li cuînk aj Cis xcßabaß. Aßan jun li cuînk naßno ru. Aßan li ralal laj Abiel. Ut laj Abiel, aßan li ralal laj Zeror. Ut laj Zeror, aßan li ralal laj Becorat. Ut laj Becorat, aßan li ralal laj Afía.

²Ten mal syna, ktorému bolo meno Saul, bol to statný mládenec a pekného vzhľadu, ani nebolo krásnejšieho muža medzi synmi Izraelovými ako on; od svojho pleca hore bol vyšší od všetkého ľudu.

²Laj Cis cuan jun li ralal aj Saúl xcßabaß. Toj sâj ut cßajoß xchakßal ru. Aßan li kßaxal chßinaßus ut li kßaxal najt rok saß xyânkeb laj Israel.

³A ztratily sa Kíšovi, Saulovmu otcovi, oslice. A Kíš povedal Saulovi, svojmu synovi: Nože pojmi so sebou jedného zo sluhov a zoberúc sa idi, hľadaj oslice!

³Saß jun li cutan queßsach lix bûr laj Cis. Quixye re laj Saúl: —Cauresi âcuib ut tatxic chixsicßbaleb lin bûr. Tâcßam jun li môs châcuix nak tatxic, chan.

⁴Tak prešiel vrch Efraimov a prešiel zem Šalíša, ale nenašiel. Prešli aj zem Šaalím, ale ich nebolo, a prešiel i zem Benjaminovu, a nenašli.

⁴Cô laj Saúl ut quixsiqßui saß chixjunil lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín, li tzûl ru. Ut quixsiqßui ajcuiß saß li naßajej Salisa. Abanan incßaß quixtauheb lix bûr lix yucuaß. Quixsiqßui ajcuiß saß li naßajej Saalim ut saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Benjamín. Chi moco aran quixtauheb.

⁵Keď potom prišli do zeme Cúfa, povedal Saul svojmu sluhovi, ktorý bol s ním: Poď a vráťme sa, aby neupustil môj otec od oslíc a neobával sa o nás.

⁵Nak queßcuulac saß lix naßaj laj Zuf, laj Saúl quixye re lix môs: —Sukßîko saß kochoch. Mâre incßaß chic naxcßoxlaheb lix bûr lin yucuaß. Mâre chikix chic lâo yô xcßaßux, chan.

⁶A on mu povedal: Hľa, prosím, v tomto meste je muž Boží, a je to vysoko ctený človek; všetko, čokoľvek povie, sa aj stane. Nože poďme teraz ta; možno, že nám oznámi našu cestu, ktorou by sme mali ísť.

⁶Li môs quixye re: —Saß li tenamit aßin cuan jun li profeta naßno ru xban nak chixjunil li cßaßru naxye nacßulman. Toxic chirilbal. Mâre aßan tixye ke bar takatau eb li bûr, chan.

⁷Na to riekol Saul svojmu sluhovi: Dobre, ale keď pojdeme, čo donesieme človekovi? Lebo chlieb sa už minul z našich kabiel, ani daru niet, ktorý by sme doniesli mužovi Božiemu. Čo máme?

⁷Laj Saúl quixye re: —Us. Yoßo riqßuin. Aban, ¿cßaßru takasi re li profeta? Mâcßaß chic cuan ke. Mâcßaß chic kacua saß li kabôls, chan.

⁸A sluha zase odpovedal Saulovi a riekol: Hľa, našla sa u mňa štvrtina šekla striebra; dám to mužovi Božiemu, a oznámi nám našu cestu.

⁸Li môs quixye: —Cuan jun inchßina tumin plata. Takasi aßan re li profeta re nak tixcßut chiku li be takacßam, chan.

⁹Predtým tak hovorieval človek v Izraelovi, keď išiel pýtať sa na niečo Boha: Poďte, a pojdeme k vidiacemu. Lebo prorokovi dnes hovorilo sa predtým: vidiaci.

⁹(Saß eb li cutan aßan cui queßraj xnaubal cßaßru naraj li Dios, queßxye, “Yoßo riqßuin laj kße”, chanqueb, xban nak junxil “aj kße” nequeßxye reheb. Anakcuan profeta chic nequeßxye reheb.)

¹⁰A Saul riekol svojmu sluhovi: Dobrá je tvoja reč. Poď, ideme. A tak išli do mesta, v ktorom bol muž Boží.

¹⁰Ut laj Saúl quixye re: —Us li xaye. Yoßo.— Ut queßcôeb saß li tenamit riqßuin lix profeta li Dios.

¹¹A keď išli svahom hore do mesta, našli nejaké dievčatá, ktoré boly vyšly von brať vodu, a povedali im: Či je tu niekde vidiaci?

¹¹Nak yôqueb chi taksînc saß li tzûl, queßxcßul li tukß ix li yôqueb chi xic chixcßambal xhaßeb. Queßxpatzß reheb: —¿Ma arin cuan laj kße? chanqueb.

¹²A ony im odpovedaly a riekly: Je; hľa, hen pred tebou! Ponáhľaj sa teraz, lebo dnes prišiel do mesta, pretože dnes má ľud bitnú obeť na výšine.

¹²Eb li tukß ix queßxye re: —Arin cuan. Caßchßin chic mâ nequexcuulac. Sêbahomak êrib chi xic re nak têtau. Xcßulun anakcuan xban nak tento nak tâmayejak chiru li Kâcuaß saß xbên li artal li cuan saß li tzûl.

¹³Ako vojdete do mesta, hneď ho najdete, prv ako vyjde na výšinu jesť, lebo ľud nebude jesť, dokiaľ neprijde, lebo on požehná bitnej obeti, a len potom budú jesť pozvaní. A tak teraz iďte hore, lebo práve teraz ho najdete.

¹³Nak tex-oc saß li tenamit, texxic riqßuin saß junpât nak toj mâjiß naxic chi mayejac saß li tzûl saß xcßabaßeb li tenamit. Eb li bokbileb incßaß teßcuaßak cui toj mâjiß nacuulac aßan. Tento nak li profeta târosobtesi li mayej xbên cua, tojoßnak teßcuaßak li tenamit. Ayukex anakcuan ut têtau li profeta, chanqueb.

¹⁴A išli hore do mesta. A keď prišli naprostred mesta, hľa, Samuel im vychádzal oproti idúc na výšinu.

¹⁴Eb aßan yôqueb chi xic toj retal queßcuulac saß li tenamit. Nak yôqueb chi oc saß li oquebâl, queßril laj Samuel yô chak chi châlc cuanqueb cuiß. Yô chi xic saß xbên li tzûl re tâmayejak.

¹⁵A Hospodin bol zjavil Samuelovi jeden deň prv, ako prišiel Saul, a riekol:

¹⁵Jun cutan chic mâ nacuulac laj Saúl, nak li Dios quiâtinac riqßuin ut quixye re:

¹⁶Zajtra o tomto čase pošlem k tebe muža zo zeme Benjaminovej, ktorého pomažeš za vojvodcu nad mojím ľudom Izraelom, a zachráni môj ľud vyslobodiac ho z ruky Filištínov, lebo som pohliadol na svoj ľud, pretože jeho krik prišiel ku mne.

¹⁶—Saß ajcuiß li ôr aßin cuulaj tintakla âcuiqßuin jun li cuînk. Li cuînk aßan xcomoneb li ralal xcßajol laj Benjamín. Lâat tâqßue li aceite saß xjolom xban nak aßan li xinsicß ru re tâtaklânk saß xbêneb laj Israel lin tenamit. Aßan tâcolok reheb chiruheb laj filisteo. Lâin nacuil xtokßobâl ruheb lin tenamit nak nequeßxyâba incßabaß, chan.

¹⁷A Samuel uvidel Saula. A Hospodin mu odpovedal: Hľa, to je ten muž, o ktorom som ti povedal. Tento bude panovať nad mojím ľudom.

¹⁷Nak laj Samuel quiril ru laj Saúl, li Kâcuaß quixye re: —Aßan aßin li cuînk li xinye âcue. Aßan tâtaklânk saß xbêneb lin tenamit, chan.

¹⁸Keď sa potom priblížil Saul Samuelovi vprostred brány, povedal: Povedz mi, prosím, kde je tu dom vidiaceho.

¹⁸Nak cuanqueb saß li oquebâl re li tenamit, laj Saúl quinachßoc riqßuin laj Samuel ut quixye re: —Bânu usilal, ye cue bar cuan li rochoch laj kße, chan.

¹⁹A Samuel odpovedal Saulovi a riekol: Ja som ten vidiaci; vyjdi predo mnou na výšinu, a budete so mnou jesť dnes, a ráno ťa prepustím, a všetko, čo máš na srdci, ti oznámim.

¹⁹Laj Samuel quixye re: —Lâin li profeta li nacasicß. Yoßo saß xbên li tzûl. Lâat tatxic xbên cua chicuu xban nak anakcuan tatcuaßak cuochben. Cuulaj tinye âcue li cßaßru tâcuaj xnaubal ut naru ajcuiß tatxic cuulaj.

²⁰A o oslice, ktoré sa ti ztratily toto dnes už tretí deň, sa nestaraj, lebo sa našly. A pre kohože je všetko najžiadostnejšie v Izraelovi? Či azda nie pre teba a pre celý dom tvojho otca?

²⁰Matcßoxlac chic chirixeb li bûr li ac cuan oxib cutan xsachiqueb. Ac xeßtauheß chic. ¿Ma mâcuaß ta biß lâat joß eb ajcuiß li ralal xcßajol lâ yucuaß li yôqueb chirajbal ru chixjunileb laj Israel? chan.

²¹Na to odpovedal Saul a riekol: Či nie som ja syn Benjaminovi, ktorý je z najmenších pokolení Izraelových? A moja čeľaď je najmenšia od všetkých čeľadí pokolení Benjaminových. Prečo mi potom hovoríš také slovo?

²¹Laj Saúl quixye re: —Lâin xcomoneb li ralal xcßajol laj Benjamín, li incßaß qßuiheb saß xyânkeb laj Israel. Ut lâo li ralal xcßajol li kayucuaß, mâcßaß kacuanquil saß xyânkeb chixjunileb li ralal xcßajol laj Benjamín. ¿Cßaßut nak nacaye cue chixjunil aßin? chan.

²²No, Samuel pojal Saula i jeho sluhu a doviedol ich do izby a dal im najprednejšie miesto medzi pozvanými, ktorých bolo asi tridsať mužov.

²²Tojoßnak laj Samuel quixcßam laj Saúl rochben lix môs saß li nimla naßajej li oqueb cuiß re chi cuaßac. Quixqßueheb xnaßajeb saß xjolom li mêx li chunchûqueb cuiß li lajêb xcaßcßâl chi ulaß.

²³A Samuel povedal kuchárovi: Nože daj diel, ktorý som ti dal, o ktorom som ti povedal: Odlož ho u seba.

²³Laj Samuel quixye re laj cßubanel: —Cßam chak li tib li xinqßue âcue re tâxoc xjunes, chan.

²⁴A kuchár zdvihol plece a to, čo bolo na ňom, a položil pred Saula. A Samuel riekol: Tu hľa, čo zostalo, polož pred seba, jedz, lebo je to zachované k tejto chvíli pre teba, jako som povedal: Povolal som ľud. A tak jedol Saul toho dňa so Samuelom.

²⁴Ut laj cßubanel quixcßam chak li raß li carner ut quixqßue saß mêx chiru laj Saúl. Laj Samuel quixye re: —Cueß lix tibel âcua xocbil chokß âcue. Cuaßin. Li xtibel âcua aßin xocbil chokß âcue re tâtzaca saß li cutan aßin nak xinbokeb li ulaß chi cuaßac, chan. Ut laj Saúl quicuaßac rochben laj Samuel saß li cutan aßan.

²⁵A keď sišli s výšiny do mesta, hovoril so Saulom na postreší.

²⁵Chirix aßan, queßcube chak saß li tzûl ut queßcôeb saß xbên li rochoch. Aran quiâtinac laj Samuel riqßuin.

²⁶A vstali skoro ráno. A stalo sa, keď vychádzala ranná zora, že zavolal Samuel na Saula na postrešie povediac: Vstaň, a prepustím ťa. Vtedy vstal Saul, a vyšli von obidvaja, on i Samuel.

²⁶Cuulajak chic nak ac sakêuc re, laj Samuel quixbok laj Saúl ut quixye re: —Cauresi âcuib chi xic xban nak anakcuan tatinchakßrabi, chan. Laj Saúl quicuacli ut queßcôeb xcaßbichaleb.Nak queßcuulac chire li tenamit, laj Samuel quixye re laj Saúl: —Ye re lâ môs nak xicak chi ubej. Abanan lâat tatcanâk arin xban nak lâin tinye âcue li cßaßru quixye li Dios, chan laj Samuel.

²⁷A keď prichádzali dolu na koniec mesta, povedal Samuel Saulovi: Povedz sluhovi, aby pošiel pred nami. A popošiel. A ty, doložil ešte, postoj tu chvíľu, aby som ti ohlásil slovo Božie.

²⁷Nak queßcuulac chire li tenamit, laj Samuel quixye re laj Saúl: —Ye re lâ môs nak xicak chi ubej. Abanan lâat tatcanâk arin xban nak lâin tinye âcue li cßaßru quixye li Dios, chan laj Samuel.