¹A Filištíni sobrali svoje vojská do boja a shromaždili sa pri Sochu, ktoré patrí Júdovi, a položili sa táborom medzi Sochom a medzi Azékou, v Éfes-dammime.

¹Eb laj filisteo queßxchßutub ruheb lix soldados re teßxic chi pletic. Queßxchßutub ribeb aran Soco, li cuan saß xcuênt Judá. Ut queßxyîb lix muhebâleb saß li naßajej Efes-damim li cuan saß xyi li cuib chi tenamit Soco ut Azeca.

²A shromaždili sa aj Saul a synovia Izraelovi a položili sa táborom v doline Éla a zriadili sa do boja proti Filištínom.

²Ut laj Saúl ut eb lix soldado laj Israel queßxchßutub ajcuiß ribeb ut queßxyîb lix muhebâleb saß li ru takßa Ela. Ut queßxtzolob ribeb re teßpletik riqßuineb laj filisteo.

³A Filištíni stáli na svahu vrchu z jednej strany, a Izraeliti stáli na svahu vrchu z druhej strany, a dolina bola medzi nimi.

³Eb laj filisteo cuanqueb saß xbên jun li tzûl ut eb laj Israel cuanqueb saß xbên jun chic li tzûl. Ut li ru takßa nacana saß xyi li cuib chi tzûl.

⁴A vyšiel súbojník z vojska Filištínov, ktorému bolo meno Goliáš, z Gátu; vysoký bol šesť lakťov a piaď;

⁴Qui-el chak saß xyânkeb laj filisteo jun li cuînk cau rib chi pletic. Numenak oxib vara xnajtil rok. Li cuînk aßan aj Goliat xcßabaß. Gat xtenamit.

⁵na hlave mal medenú prilbu a oblečený bol v šupinatom pancieri, ktorý vážil päť tisíc šeklov medi;

⁵Cuan xpunit chßîchß saß xjolom yîbanbil riqßuin bronce. Ut li rakß cuan chirix yîbanbil ajcuiß riqßuin bronce. Li rakß jun quintal riqßuin jun arroba râlal.

⁶na svojich nohách mal medené plechovice a medený štít medzi svojimi plecami,

⁶Ramro lix tzelec riqßuin chßîchß bronce. Ut cuan ajcuiß jun xkßesnal chßîchß saß xbên xtel.

⁷a drevo jeho kopije bolo jako tkáčsky návoj, a hrot jeho kopije vážil šesťsto šeklov železa, a ten, ktorý nosil jeho veľký štít, išiel pred ním.

⁷Lix lâns, aßan jun cacuil cheß ut chßîchß li rußuj. Ut numenak cablaju libra li râlal. Li cuînk li nacßamoc re li perpôquil chßîchß re xrambal li re xchßôl yô chi xic chiru.

⁸A postaviac sa volal na bojové rady Izraelove a vravel im: Načo ste vyšli postaviť sa do boja? Či nie som ja Filištín a vy služobníci Saulovi? Vyberte si muža, ktorý by sišiel ku mne!

⁸Laj Goliat quixakli aran ut quixjap re chixyebal reheb laj Israel: —¿Cßaßut nak xechßutub êrib arin chi pletic kiqßuin? ¿Ma mâcuaß ta biß lâin aj filisteo? Ut, ¿ma mâcuaß ta biß lâex xmôsex laj Saúl? Sicßomak ru junak li cuînk saß êyânk re tâpletik cuiqßuin, chan.

⁹Ak bude môcť bojovať so mnou a zabije ma, vtedy vám budeme za sluhov, a jestli ja jeho premôžem a zabijem ho, budete vy nám za sluhov a budete nám slúžiť.

⁹Cui li cuînk aßan tinixcamsi, lâo aj filisteo tocanâk chokß êmôs. Ut cui lâin tincamsi li cuînk li têsicß ru, lâex texcanâk chokß kamôs lâo.

¹⁰A krome toho vravel Filištín: Ja som dnes pohanil vojská Izraelove. Nože mi tedy dajte muža, aby sme sa spolu borili!

¹⁰Anakcuan yôquin chixyebal êre lâex, lix soldado laj Israel, nak têtakla chak junak li cuînk re tâpletik cuiqßuin, chan.

¹¹Keď počul Saul a celý Izrael tie slová Filištína, zľakli sa a báli sa veľmi.

¹¹Cßajoß nak quixucuac laj Saúl joßqueb ajcuiß lix soldados nak queßrabi li cßaßru quixye laj Goliat. Nequeßsicsot xbaneb xxiu.

¹²A tedy Dávid bol synom muža Efraťana, toho z Betlehema Júdovho, ktorému bolo meno Izai a ktorý mal osem synov. A človek žil za dní Saulových a bol už starý, pošlý vekom medzi ľuďmi.

¹²Laj David, aßan jun reheb li cuakxakib chi ralal laj Isaí. Lix tenamit laj Isaí, aßan Belén Efrata li cuan saß xcuênt Judá. Ac tîx chic laj Isaí nak laj Saúl quicuan chokß rey.

¹³A traja najstarší synovia Izaiho odíduc išli tiež za Saulom do boja. A mená jeho troch synov, ktorí boli odišli do boja, boly: Eliáb, prvorodený, a prvý po ňom Abinadáb a druhý Šamma.

¹³Oxibeb li ralal laj Isaí ac cuanqueb saß xyânkeb lix soldado laj Saúl re teßxic chi pletic. Li xbên ralal, aßan laj Eliab; li xcab, aßan laj Abinadab; ut li rox, aßan laj Sama.

¹⁴Dávid bol najmladší. A teda tí traja najstarší išli za Saulom.

¹⁴Laj David, aßan li îtzßinbej saß xyânkeb li cuakxakib chi ralal. Eb li oxib chi asbej queßcôeb chirix laj Saúl chi pletic.

¹⁵A Dávid odchádzaval a vše sa vrátil od Saula zase pásť ovce svojho otca do Betlehema.

¹⁵Laj David rajlal nacuulac riqßuin laj Saúl ut nasukßi cuißchic Belén chixcßacßalenquil lix carner lix yucuaß.

¹⁶A Filištín prichádzaval blízko skoro za rána a večer a postavoval sa tak štyridsať dní.

¹⁶Rajlal ekßela ut rajlal ecuu naxic laj Goliat chixchikßbal xjoskßileb laj Israel. Caßcßâl cutan quixbânu chi joßcan.

¹⁷A Izai povedal Dávidovi, svojmu synovi: Nože vezmi pre svojich bratov efu tohoto praženého zrna a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora za svojimi bratmi.

¹⁷Saß jun li cutan laj Isaí quixye re laj David; —Tâcßam li jun chacach chi trigo aßin li qßuilinbil ut li lajêb chi caxlan cua. Tatxic chi junpât saß lix muhebâleb li soldados. Ut tâqßue li trigo ut li caxlan cua reheb lâ cuas.

¹⁸A týchto desať čerstvých syrcov zanesieš veliteľovi ich tisíca a navštíviš svojich bratov a zvieš, ako sa majú, a vezmeš ich záloh.

¹⁸Ut tâcßam ajcuiß li lajêb chi queso aßin re li nataklan saß xbêneb li jun mil chi soldado. Tâcuil ma cauheb lâ cuas. Ut teßxtakla chak junak retalil châcuix re nak tinnau nak saheb saß xchßôl, chan laj Isaí.

¹⁹Medzitým Saul aj oni i všetci mužovia Izraelovi boli v doline Éla bojujúc s Filištínmi.

¹⁹Li rey Saúl ut chixjunileb li soldado aj Israel cuanqueb saß li ru takßa re Ela. Yôqueb chi pletic riqßuineb laj filisteo.

²⁰Vtedy vstal Dávid skoro ráno a sveriac stádo na strážneho vzal a išiel, tak ako mu prikázal Izai, a prišiel až k vozom a k vojsku, ktoré práve vychádzalo do šíku a kričalo do boja.

²⁰Cuulajak chic nak toj ekßela laj David quicuacli ut quixcanabeb li carner saß rukß jalan chic re nak aßan chic tâilok reheb. Quixcßam li tzacaêmk ut cô joß quiyeheß re xban laj Isaí lix yucuaß. Nak quicuulac cuanqueb cuiß lix muhebâleb li soldados, ac xiqueb re chi pletic ut yôqueb chixjapbal reheb.

²¹A postavil sa do šíku Izrael i Filištíni, šík proti šíku.

²¹Lix soldâdeb laj Israel joß eb ajcuiß lix soldâdeb laj filisteo queßxtzolob ribeb re teßpletik. Ut yôqueb chixcaßyanquil ribeb.

²²Tu zanechal Dávid veci, ktoré složil so seba, pri tom, ktorý strážil batožinu, a bežal do vojska, pripraveného do boja. A prijdúc ta pýtal sa svojich bratov, ako sa majú?

²²Laj David quixcanab li rîk riqßuin laj ilol re li cßaßak re ru reheb li soldados. Cô saß ânil bar chßutchßûqueb cuiß li soldados re târil chanruheb li ras.

²³Ale kým on hovoril s nimi, tu hľa, prichádzal hore postredný súbojník, Goliáš Filištínsky menom, z Gátu, z bojovných radov Filištínov a zase hovoril slová jako tamtie, a Dávid to počul.

²³Toj yô ajcuiß chi âtinac riqßuineb nak laj Goliat, li nimla cuînk li quichal saß li tenamit Gat, quixxakab rib saß xyiheb laj Israel ut eb laj filisteo. Qui-oc cuißchic chixhobbaleb laj Israel joß naxbânu rajlal cutan. Ut laj David quirabi li yô chixyebal.

²⁴A všetci mužovia Izraelovi, keď uvideli muža, utekali pred ním a báli sa veľmi.

²⁴Nak eb laj Israel queßril laj Goliat, quichal xxiuheb ut queßêlelic chiru.

²⁵A mužovia Izraelovi vraveli medzi sebou: Či ste videli muža, ktorý to išiel sem hore? Lebo nato chodí sem hore, aby hanobil Izraela. A preto muža, ktorý by ho zabil, obohatí kráľ veľkým bohatstvom a dá mu svoju dcéru za ženu a učiní dom jeho otca slobodným v Izraelovi.

²⁵Ut queßxye chi ribileb rib: —¿Ma xeqßue retal li cuînk aßan li nachal rajlal chikahobbal? Li ani tâcamsînk re li cuînk aßan, li rey tixqßue nabal xbiomal. Ut tixqßue ajcuiß lix rabin chokß rixakil. Ut incßaß chic teßpatzßekß xtoj li rechßalal, chanqueb.

²⁶Na to riekol Dávid mužom, ktorí stáli pri ňom, a povedal: Čože sa to učiní mužovi, ktorý zabije tohoto Filištína a sníme pohanu s Izraela? Lebo ktože je ten neobrezaný Filištín, že uvodí pohanu na vojská živého Boha?

²⁶Laj David quiâtinac riqßuineb li cuanqueb chixcßatk. Quixye reheb: —¿Cßaßru tâqßuehekß re li ani tâcamsînk re li cuînk li incßaß naxpâb li Dios? ¿Ani tâisînk re li xutân li xqßue saß xbêneb laj Israel? ¿Cßaßru xcuanquil nak naxhobeb lix soldados li yoßyôquil Dios? chan.

²⁷A ľud mu odpovedal tie isté slová a riekol: Tak sa učiní mužovi, ktorý ho zabije.

²⁷Eb li cuînk queßxye re laj David cßaßru tâqßuehekß re li ani tâcamsînk re laj Goliat.

²⁸Ale počul to Eliáb, jeho najstarší brat, keď hovoril s mužmi, a nahneval sa na Dávida a povedal: Prečo si sišiel sem? A na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Ja znám tvoju pýchu a zlobu tvojho srdca, lebo si nato prišiel sem dolu, aby si videl bitku.

²⁸Laj Eliab li asbej quirabi li yô chixyebal laj David ut quijoskßoß riqßuin. Quixye re: —¿Cßaßut nak xatchal arin? ¿Ani yô chi iloc reheb li cuib oxibeb li carner li nacacßacßale saß li chaki chßochß? Ninnau nak lâat kßetkßetat ut incßaß us nacacßoxla. ¿Ma caßaj cuiß rilbal li pletic xatchal? chan.

²⁹A Dávid riekol: Čože som teraz urobil? Či mi nebolo rozkázané?

²⁹Laj David quixye re: —¿Cßaßru li incßaß us xinbânu anakcuan? ¿Ma incßaß ta biß naru tinâtinak? chan.

³⁰A Dávid obrátiac sa od neho k inému, pýtal sa to isté. A ľud mu odpovedal zase tak ako prv.

³⁰Laj David qui-el riqßuin li ras ut quipatzßoc riqßuin jun chic. Ut quiyeheß cuißchic re joß quiyeheß re xbên cua.

³¹A keď počuli ľudia slová, ktoré hovoril Dávid, oznámili to Saulovi, ktorý ho povolal k sebe.

³¹Cuanqueb li queßabin re li quixye laj David. Coxeßxye resil re laj Saúl. Ut laj Saúl quixtakla xbokbal laj David.

³²A Dávid riekol Saulovi: Nech sa neľaká srdce človeka pre neho; tvoj služobník pojde a bude bojovať s tým Filištínom.

³²Laj David quixye re laj Saúl: —At rey, mâ ani taxak chichßinânk xchßôl xban laj filisteo. Lâin aj cßanjel châcuu. Lâin tinxic chi pletic riqßuin, chan.

³³Na to povedal Saul Dávidovi: Nebudeš môcť ísť proti tomu Filištínovi, aby si bojoval s ním, lebo ty si iba mládenček, a on je bojovník od svojej mladosti.

³³Abanan laj Saúl quixye re: —Incßaß. Lâat incßaß naru tatxic chi pletic riqßuin aßan. Lâat toj sâjat. Ut li cuînk aßan chalen saß xchßajomal cau rib chi pletic, chan.

³⁴Ale Dávid odpovedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom svojho otca pri drobnom stáde, a keď prišiel lev alebo medveď a niesol preč nejaké dobytča, ovcu alebo kozu, zo stáda,

³⁴Laj David quixye re laj Saúl: —At rey, lâin nin-iloc reheb lix carner lin yucuaß. Nak queßchal li cakcoj malaj ut li oso chixchapbal li carner saß xyânkeb lix comon,

³⁵vyšiel som za ním a bil som ho a tak som vytrhol z jeho tlamy. A keď sa oboril na mňa, chytil som ho za jeho bradu a bil som ho dotiaľ, dokiaľ som ho nezabil.

³⁵lâin côin chirixeb toj retal quinmakß li carner chiru. Nak li cakcoj malaj ut li oso queßraj intiubal, lâin quinchap saß xxuqueb re ut quincamsiheb.

³⁶I ľva i medveďa zabil tvoj služobník, a ten neobrezaný Filištín bude jako jeden z nich, pretože hanobil vojská živého Boha.

³⁶Usta cakcoj, usta oso, lâin quincamsiheb. Ut li cuînk aßin li incßaß naxpâb li Dios, joßcan ajcuiß tixcßul xban nak yô chixhobbal lix soldados li yoßyôquil Dios, chan.

³⁷A ešte povedal Dávid: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci ľva a z moci medveďa, on ma vytrhne i z ruky tohoto Filištína. Na to povedal Saul Dávidovi: Iď, a Hospodin bude s tebou:

³⁷Ut quixye cuißchic laj David: —Li Kâcuaß quicoloc cue chiruheb li cakcoj ut li oso. Ut aßan ajcuiß tâcolok cue chiru li cuînk aßin aj filisteo, chan. Ut laj Saúl quixye re: —Ayu, ut li Kâcuaß Dios taxak chitenkßânk âcue.—

³⁸Vtedy obliekol Saul Dávida do svojich šiat, dal medenú prilbu na jeho hlavu a dal ho obliecť do panciera.

³⁸Laj Saúl quixqßue li rakß chßîchß chirix laj David. Saß xjolom quixqßue lix punit chßîchß yîbanbil riqßuin bronce.

³⁹A Dávid si pripásal jeho meč na jeho šaty a chcel ísť, lebo ešte nebol zkúsil. Ale potom riekol Dávid Saulovi: Nemohol by som v tom ísť, lebo som neprivykol na to. A tak to složil Dávid so seba.

³⁹Ut quixqßue lix kßesnal chßîchß saß xcßâmal xsaß saß xbên li rakß. Ut laj David qui-oc chi bêc, abanan incßaß quiru chi bêc xban nak toj mâjiß cßaynak chi bêc riqßuin rakß soldado. Laj David quixye re laj Saúl: —Lâin incßaß ninru chi bêc riqßuin li akßej aßin xban nak moco cßaynakin ta, chan. Ut quirisi chirix li rakß chßîchß.

⁴⁰Ale vzal svoju palicu do svojej ruky a vybral si päť hladkých kameňov z potoka a vložil ich medzi pastierske náčinie, ktoré mal, a do kabely, a svoj prak si vzal do svojej ruky a tak sa blížil k Filištínovi.

⁴⁰Quixchap lix xukß. Quixxoc saß li nimaß ôb li cocß pec tîc ru ut quixqßueheb saß lix bôls. Cuan li rantßin saß rukß. Ut cô cuan cuiß laj filisteo.

⁴¹A išiel aj Filištín a blížil sa pozvoľna Dávidovi, a muž, ktorý niesol jeho veľký štít, išiel pred ním.

⁴¹Ut laj filisteo yô chi nachßoc riqßuin laj David. Li cuînk li nacßamoc re li chßîchß li naxram cuiß li re xchßôl yô chi xic chiru.

⁴²Keď potom pozrel Filištín a uvidel Dávida, pohŕdol ním, pretože bol iba mládenček, rumenný a krásnej postavy.

⁴²Laj filisteo quiril nak chßinaßus na-iloc laj David. Xban nak toj sâj al, incßaß quixqßue xcuanquil.

⁴³A Filištín povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš ku mne s palicami? A Filištín zlorečil Dávidovi svojimi bohmi.

⁴³Quixye re laj David: —¿Ma lâin ta biß tzßiß nak tatchâlk chi pletic cuiqßuin riqßuin cheß? chan. Ut quixmajecua laj David saß xcßabaß lix dioseb laj filisteo.

⁴⁴A taktiež povedal Filištín Dávidovi: Nože poď ku mne, a dám tvoje telo nebeským vtákom a poľnej zveri!

⁴⁴Quim arin, chan, ut tinqßue lâ tibel reheb li xul li nequeßrupupic li nequeßtißoc tib ut reheb ajcuiß li xul li cuanqueb saß qßuicheß, chan.

⁴⁵Na to riekol Dávid Filištínovi: Ty ideš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina Zástupov, v mene Boha vojsk Izraelových, ktorému si sa rúhal.

⁴⁵Laj David quixye re laj Goliat: —Lâat xatchal chi pletic cuiqßuin riqßuin chßîchß, lâns ut kßesnal cheß. Abanan lâin xinchal chi pletic âcuiqßuin saß xcßabaß li Kâcuaß, li nimajcual Dios, li nequeßxlokßoni lix soldâdeb laj Israel li yôcat chixchikßbal xjoskßileb.

⁴⁶Dneská ťa vydá Hospodin do mojej ruky, a zabijem ťa a zotnem tvoju hlavu s teba a dnes vydám mŕtve telá tábora Filištínov nebeským vtákom a zemským šelmám, a tak zvedia, celá zem, že má Izrael Boha.

⁴⁶Anakcuan ajcuiß tatxkßaxtesi saß cuukß li Kâcuaß. Lâin tinnumtâk saß âbên ut tinset lâ cux. Ut tinqßue lix tibeleb li soldados aj filisteo chixtiuheb li xul li nequeßrupupic, joß ajcuiß li joskß aj xul. Ut chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß teßxqßue retal nak lix Dios eb laj Israel kßaxal nim xcuanquil.

⁴⁷A zvie i celé toto shromaždenie, že nie mečom ani kopijou zachraňuje Hospodin, pretože boj je Hospodinov, a vydá vás do našej ruky.

⁴⁷Chixjunileb li chßutchßûqueb arin teßxqßue retal nak li chßîchß ut li lâns mâcßaß na-oc cuiß chiru li Dios. Aß li Kâcuaß, aßan li tâêchanînk re li plêt aßin ut aßan tâkßaxtesînk êre saß kukß lâo aj Israel, chan laj David.

⁴⁸A stalo sa, keď potom povstal Filištín, išiel a blížil sa proti Dávidovi, poponáhľal sa Dávid a bežal smerom proti vojsku nepriateľa, oproti Filištínovi.

⁴⁸Laj filisteo qui-oc chi nachßoc riqßuin laj David. Ut laj David cô saß junpât cuan cuiß laj filisteo.

⁴⁹A v tom siahol Dávid svojou rukou do kapsy a vyňal ztade kameň a hodiac ho prakom uderil Filištína do čela tak, že kameň zaviazol do jeho čela, a padol na svoju tvár na zem.

⁴⁹Quixchßic li rukß saß lix bôls, quirisi jun li pec ut quixqßue saß lix rantßin ut quixcut chi cau riqßuin lix rantßin. Li pec quinak saß xpêquem ut quicana chi tßiltßo saß xpêquem. Ut laj Goliat quitßaneß chi huphu saß chßochß.

⁵⁰A tak premohol Dávid Filištína prakom a kameňom a uderiac Filištína zabil ho, keď aj nemal Dávid v ruke meča.

⁵⁰Joßcaßin nak quixcamsi laj Goliat laj David, usta mâcßaß xchßîchß riqßuin. Quixcamsi ban riqßuin rantßin ut pec.

⁵¹A Dávid pobehol a postavil sa k Filištínovi, vzal jeho meč, vytiahol ho z jeho pošvy a zabil ho a odťal ním jeho hlavu. A keď videli Filištíni, že zomrel ich najsilnejší, utekali.

⁵¹Chirix aßan, laj David cô saß ânil riqßuin laj Goliat. Quixakli saß xbên. Quixbotzß lix chßîchß laj Goliat ut riqßuin aßan quixset xcux. Ut eb laj filisteo queßxqßue retal nak camenak chic li nacßamoc be chiruheb ut queßêlelic.

⁵²A mužovia Izraelovi a Júdovi povstali, kričali a honili Filištínov až potiaľ, kde prijdeš do doliny, až ku bránam Ekróna. A tak padali ranení z Filištínov po ceste Šáraim a tak až po Gát a až po Ekrón.

⁵²Ut eb li soldados aj Israel ut eb aj Judá queßxjap re ut queßrâlinaheb laj filisteo toj saß li oquebâl reheb li tenamit Gat ut Ecrón. Ut yalak bar saß eb li be re Saaraim ut Gat ut Ecrón nequeßtßanaxin li camenak.

⁵³Keď sa potom navrátili synovia Izraelovi od prenasledovania Filištínov, ktorých tuho stíhali, zrabovali ich tábor.

⁵³Ut eb laj Israel queßsukßi saß xmuhebâleb laj filisteo ut quilajeßxxoc li cßaßru reheb.

⁵⁴A Dávid vzal hlavu Filištínovu a doniesol ju do Jeruzalema a jeho zbraň složil vo svojom stáne.

⁵⁴Ut laj David quixcßam aran Jerusalén lix jolom laj Goliat. Abanan lix chßîchß re pletic quixxoc saß lix muhebâl.

⁵⁵A keď videl Saul Dávida, keď išiel von proti Filištínovi, povedal Abnerovi, veliteľovi vojska: Čí je ten mládenec, Abner? A Abner odpovedal: Ako že žije tvoja duša, kráľu, neviem.

⁵⁵Nak laj David cô chi pletic riqßuin laj Goliat, laj Saúl quixpatzß re laj Abner li nataklan saß xbêneb li soldados: —¿Ani aj alal li al aßan? chan. Quichakßoc laj Abner ut quixye:

⁵⁶A kráľ povedal: Spýtaj sa ty, čí je to šuhaj.

⁵⁶—Relic chi yâl, at rey, lâin incßaß ninnau, chan. Ut laj Saúl quixye re: —Patzßi ani lix yucuaß, chan re.

⁵⁷Keď sa potom navracoval Dávid od zabitia Filištína, pojal ho Abner a doviedol ho pred Saula. A hlavu Filištínovu držal vo svojej ruke.

⁵⁷Nak quisukßi chak laj David saß li plêt, cuan chak saß rukß lix jolom laj Goliat. Ut laj Abner quixcßam laj David riqßuin laj Saúl.Laj Saúl quixye re: —¿Ani lâ yucuaß? chan. Laj David quixye re: —Lâin ralal laj Isaí, laj cßanjel châcuu. Belén xtenamit, chan.

⁵⁸A Saul mu povedal: Čí si ty syn, mládenče? A Dávid odpovedal: Syn tvojho služobníka Izaiho Betlehemského.

⁵⁸Laj Saúl quixye re: —¿Ani lâ yucuaß? chan. Laj David quixye re: —Lâin ralal laj Isaí, laj cßanjel châcuu. Belén xtenamit, chan.