1A stalo sa, keď dohovoril Saulovi, že duša Jonatánova sa pevne spojila s dušou Dávidovou, takže ho miloval Jonatán ako svoju vlastnú dušu.
1Nak quirakeß chi âtinac laj David riqßuin laj Saúl, laj Jonatán quixcßam rib saß amiguil riqßuin laj David ut cßajoß nak quixra.
2A Saul ho vzal k sebe toho dňa a nedal mu, aby sa vrátil do domu svojho otca.
2Chalen saß li cutan aßan laj Saúl incßaß quixcanab laj David chi sukßîc saß rochoch lix yucuaß. Quicana ban riqßuin re tâcßanjelak chiru.
3A Jonatán učinil spolu s Dávidom smluvu, pretože ho miloval ako svoju vlastnú dušu.
3Laj Jonatán ut laj David queßxbânu li juramento chi ribileb rib, ut queßxye nak junelic teßxcßam rib saß usilal ut incßaß teßxchßeß rib xban nak laj Jonatán quixra laj David joß nak naxra rib aßan.
4Jonatán si svliekol plášť, ktorý mal na sebe, a dal ho Dávidovi i svoje rúcho, ba ešte i svoj meč i svoje lučište i svoj opasok.
4Laj Jonatán quirisi chirix lix tßicr li naxqßue saß xbên li rakß ut quixsi re laj David ut quixsi ajcuiß re lix tzimaj, lix cßâmal xsaß joß ajcuiß lix chßîchß.
5A Dávid išiel všade, kamkoľvek ho poslal Saul, a rozumne si počínal. Preto ho ustanovil Saul nad vojakmi. A ľúbil sa všetkému ľudu i služobníkom Saulovým.
5Joß qßuial li quitaklâc xbânunquil laj David xban laj Saúl, us qui-el xban nak naxcßoxla chi us cßaßru tixbânu. Joßcan nak laj Saúl quixqßue xcuanquil chi taklânc saß xbêneb lix soldado. Ut queßsahoß saß xchßôleb li tenamit riqßuin laj David, joßqueb ajcuiß li nequeßcßanjelac chiru laj Saúl.
6A stalo sa, keď prišli, keď sa navracoval Dávid od zabitia Filištína, že vyšly ženy zo všetkých miest Izraelových, aby spievaly, i tanečnice, vústrety Saulovi, kráľovi, s bubny vesele a s cymbalmi.
6Nak laj David ac xcamsi laj Goliat, eb li soldados queßsukßi chak saß li plêt. Eb li ixk saß chixjunileb li tenamit Israel queßel chixcßulbal li rey Saúl. Cuanqueb xpanderos saß rukß. Yôqueb chi xajoc ut yôqueb chi bichânc xban xsahileb xchßôl. Ut yôqueb chixchßeßbal lix cuajbeb.
7A spievajúci odpovedaly si hrajúce sa ženy navzájom a vravely: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce.
7Nak yôqueb chi xajoc ut yôqueb chi bichânc, queßxye: —Laj Saúl quixcamsiheb jun mil chi cristian. Abanan laj David quixcamsiheb lajêb mil, chanqueb.
8Vtedy sa veľmi nahneval Saul, a tá vec bola zlá v jeho očiach, a povedal: Dávidovi daly desaťtisíce a mne daly tisíce. Iného už netreba, len aby mu ešte pririekly aj kráľovstvo!
8Cßajoß nak quijoskßoß laj Saúl nak quirabi li yôqueb chixyebal. Quixye: —Yôqueb chixyebal nak laj David quixcamsi lajêb mil ut lâin jun mil ajcuiß. Caßchßin chic mâ nequeßxxakab chokß rey, chan.
9Od toho dňa neprestal Saul krivým okom hľadieť na Dávida.
9Joßcan nak chalen saß li cutan aßan, laj Saúl incßaß chic sa naril laj David. Quixcakali ban.
10A stalo sa druhého dňa, že zlý duch od Boha prišiel na Saula, a preto zúril prostred svojho domu, a Dávid hral svojou rukou jako inokedy, a kopija bola v ruke Saulovej.
10Saß li cutan jun chic li Dios quixtakla li mâus aj musikßej chixchßißchßißinquil laj Saúl saß rochoch. Chanchan li lôc ru laj Saúl. Cuan xlâns saß rukß. Ut laj David yô chixchßeßbal li arpa chiru joß naxbânu rajlal.
11A Saul hodil kopiju a povedal: Vrazím ju do Dávida, že ho prerazí, a to až do steny. Ale Dávid sa dva razy vyhnul pred ním.
11Laj Saúl quixye saß xchßôl: —Tinnumsi li lâns saß xsaß laj David chiru li tzßac, chan. Ut quixcut lix lâns. Aßut laj David caß sut quixcol rib chiru.
12A Saul sa bál Dávida, pretože bol Hospodin s ním a od Saula odišiel.
12Laj Saúl qui-oc xxiu xban laj David xban nak li Dios cuan riqßuin laj David ut incßaß chic nacuan riqßuin laj Saúl.
13Preto ho odstránil Saul od seba a ustanovil si ho za veliteľa tisíca, a vychádzal a vchádzal pred ľudom.
13Joßcan nak laj Saúl quirisi laj David saß li rochoch. Ut quixxakab chi taklânc saß xbên jun mil chi soldados. Laj David nacßamoc be chiruheb nak nequeßxic chi pletic. Nequeßxic ut nequeßsukßi cuißchic.
14A Dávid si múdre počínal na všetkých svojich cestách. A Hospodin bol s ním.
14Li Kâcuaß cuan riqßuin laj David. Joßcan nak us na-el riqßuin chixjunil li cßaßru naxbânu.
15Keď potom videl Saul, že si počína veľmi múdre, bál sa ho.
15Laj David naxnau xcßoxlanquil chi us li cßaßru naxbânu. Joßcan nak laj Saúl kßaxal cuißchic quixucuac chiru.
16A celý Izrael i Júda milovali Dávida, pretože vychádzal a vchádzal pred nimi.
16Chixjunileb laj Israel ut eb laj Judá queßxra laj David xban nak nacßamoc be chi us chiruheb nak nequeßxic chi pletic ut nak nequeßsukßi chak.
17A Saul povedal Dávidovi: Hľa, moja staršia dcéra Mérab, tú ti dám za ženu, len mi buď chrabrým mužom a bojuj boje Hospodinove. Ale Saul povedal sám u seba: Nech nezomrie od mojej ruky, ale nech zomrie od ruky Filištínov.
17Saß jun li cutan laj Saúl quixye re laj David: —Lâin tinqßue lix Merab, li xbên inrabin, chokß âcuixakil. Caßaj cuiß li nacuaj lâin nak cauhak âchßôl chi pletic saß xcßabaß li Kâcuaß, chan. Laj Saúl quixye saß xchßôl: —Mâcuaß lâin tincamsînk re laj David. Aßaneb ban laj filisteo teßcamsînk re, chan saß xchßôl.
18A Dávid riekol Saulovi: Kto som ja, a čo je môj rod, čeľaď môjho otca v Izraelovi, aby som bol zaťom kráľovým?!
18Laj David quixye: —¿Ma cuan ta biß incuanquil lâin nak tin-oc chokß âhiß, at rey? Ut, ¿ma cuanqueb ta biß xcuanquil lin yucuaß ut eb lix comon arin Israel? chan.
19A stalo sa v tom čase, keď mala byť Mérab, dcéra Saulova, daná Dávidovi, že bola daná Adrielovi Mecholatskému za ženu.
19Abanan nak quicuulac xkßehil nak teßsumlâk, laj Saúl quixsumub lix rabin riqßuin laj Adriel, Mehola xtenamit.
20Ale Míchaľ, druhá dcéra Saulova, milovala Dávida, a keď to oznámili Saulovi, ľúbila sa mu tá vec.
20Ut lix Mical, lix rabin jun chic, quixra laj David. Quiyeheß resil re laj Saúl nak lix Mical naxra laj David. Ut quixcßul xchßôl laj Saúl nak quirabi.
21Lebo Saul povedal v sebe: Dám mu ju, aby mu bola osídlom, a nech zomrie od ruky Filištínov. A tedy povedal Saul Dávidovi: Toto už dvoma sa mi stávaš dnes zaťom.
21Laj Saúl quixye saß xchßôl: —Lâin tinsumub lix Mical riqßuin laj David yal re tixbalakßi ut tâcamsîk xbaneb laj filisteo, chan. Joßcan nak quixye cuißchic re laj David: —Lâat tat-oc chokß inhiß, chan.
22Saul rozkázal svojim služobníkom: Hovorte Dávidovi tajne a vravte: Hľa, ľúbiš sa kráľovi, a všetci jeho služobníci ťa majú radi. Buď tedy zaťom kráľovým.
22Laj Saúl quixtaklaheb lix môs ut quixye reheb nak teßâtinak riqßuin laj David chi mâ ani tâabînk re ut teßxye re chi joßcaßin: —Laj Saúl nacatxra ut chikajunilo lâo lix môs nacatkara ajcuiß. Us tâsume oc chokß xhiß li rey, chanqueb.
23A keď hovorili služobníci Saulovi tie slová v uši Dávidovi, riekol Dávid: Či sa vám to vidí takou ľahkou vecou stať sa zaťom kráľovým, keď, ako vy dobre viete, som ja chudobný človek a opovržený?
23Queßxye re laj David joß quiyeheß reheb xban laj Saúl. Ut laj David quixye reheb: —¿Ma nequecßoxla lâex nak kßaxal us chokß re junak cuînk joß lâin oc chokß xhiß li rey? Lâin mâcßaß incuanquil ut nebaßin, chan.
24A služobníci Saulovi to oznámili jemu, Saulovi, a riekli: Tak a tak hovoril Dávid.
24Ut eb li môs côeb chixyebal re laj Saúl li cßaßru quixye laj David.
25Na to povedal Saul: Takto poviete Dávidovi: Kráľ si nežiada ženíchovho kúpneho, iba sto neobriezok od Filištínov, aby bolo pomstené na nepriateľoch kráľových. Ale Saul zamýšľal spôsobiť to, aby Dávid upadol do rúk Filištínov.
25Ut laj Saúl quixye reheb nak teßxye re laj David li âtin aßin: —Li rey incßaß naraj tâtoj rix lix rabin. Caßaj cuiß naraj nak tâkßaxtesi re jun ciento li rußuj xtzßejcualeb laj filisteo. Chi joßcan tixqßue rêkaj li incßaß us xeßxbânu li xicß nequeßiloc re, chan. Laj Saúl quixcßoxla nak riqßuin aßin tâcamsîk laj David xbaneb laj filisteo.
26A keď oznámili jeho služobníci tie slová Dávidovi, ľúbilo sa to Dávidovi byť zaťom kráľovým. A stalo sa to, čo sa ani nevyplnily obvyklé dni.
26Nak laj David quirabi li cßaßru quitaklâc xyebal re xban li rey, quixcßul xchßôl laj David nak aßan tâoc chokß xhiß li rey.
27Lebo Dávid vstal a išiel, on i jeho mužovia, a zabil z Filištínov dvesto mužov a tak doniesol Dávid ich neobriezky, a oddali ich v plnom počte kráľovi, aby bol zaťom kráľovým, a tak mu dal Saul Míchaľ, svoju dcéru, za ženu.
27Mâjiß ajcuiß nacuulac xkßehil xbânunquil li quixtakla laj Saúl nak laj David rochbeneb lix soldados queßcôeb ut queßxcamsiheb cuib ciento laj filisteo. Ut quixcßameb chak li rußuj lix tzßejcualeb re tixkßaxtesi re li rey re nak naru tâoc chokß xhiß. Joßcan nak laj Saúl quixsume xqßuebal lix Mical chokß rixakil laj David.
28A Saul videl a poznal, že je Hospodin s Dávidom. A Míchaľ, dcéra Saulova, ho milovala.
28Laj Saúl quixqßue retal nak li Kâcuaß natenkßan re laj David. Ut quixqßue ajcuiß retal nak lix Mical lix rabin naxra laj David.
29A Saul sa i ďalej, a to ešte väčšmi bál Dávida. A Saul bol nepriateľom Dávidovi po všetky dni.
29Cßajoß nak quixucuac laj Saúl xban laj David. Ut chalen saß li cutan aßan, xicß chic quiril laj David joß najtil yoßyo.Rajlal nak nequeßchal eb laj filisteo chi pletic riqßuineb laj Israel, laj David, aßan li kßaxal us na-el chiruheb li jun chßol chic li nequeßcßanjelac chiru laj Saúl. Joßcan nak chixjunileb queßxqßue saß xnakß ruheb laj David.
30A kniežatá Filištínov vychádzavaly proti Izraelovi. A bývalo, že kedykoľvek vyšly, Dávid si rozumnejšie počínal od všetkých služobníkov Saulových, a takým činom stalo sa jeho meno veľmi drahým.
30Rajlal nak nequeßchal eb laj filisteo chi pletic riqßuineb laj Israel, laj David, aßan li kßaxal us na-el chiruheb li jun chßol chic li nequeßcßanjelac chiru laj Saúl. Joßcan nak chixjunileb queßxqßue saß xnakß ruheb laj David.