¹A Saul hovoril Jonatánovi, svojmu synovi, a všetkým svojim služobníkom, aby zabili Dávida. Ale Jonatán, syn Saulov, mal veľmi rád Dávida.

¹Laj Saúl quixye re laj Jonatán ut reheb ajcuiß chixjunileb lix môs nak teßxcamsi laj David. Abanan laj Jonatán, li ralal laj Saúl, quixra laj David.

²A Jonatán oznámil Dávidovi a riekol: Saul, môj otec, hľadá možnosť, aby ťa zabil. Preto teraz, prosím, maj na seba pozor zajtra ráno a budeš sedieť v skrýši a schováš sa.

²Joßcan nak laj Jonatán quixye re laj David: —Lin yucuaß târaj âcamsinquil. Joßcan nak cuulaj tâbânu cuênt. Muk âcuib saß junak naßajej bar incßaß tateßril.

³A ja vyjdem a budem stáť vedľa svojho otca na poli, na ktorom ty budeš, a ja budem hovoriť svojmu otcovi o tebe, a keď uvidím, čo bude, oznámim ti to.

³Lâin tinxic cuochben lin yucuaß saß li cßalebâl nachß cuancat cuiß. Tinâtinak châcuix. Cßaß na ru tixye lin yucuaß, lâin tinye cuißchic âcue, chan.

⁴Tak hovoril Jonatán Saulovi, svojmu otcovi, dobré o Dávidovi a riekol mu: Nech nehreší kráľ proti svojmu služobníkovi, Dávidovi, lebo veď sa ničím neprehrešil proti tebe, a preto, že to, čo robí, je tebe veľmi dobré.

⁴Ut laj Jonatán quiâtinac riqßuin lix yucuaß. Us li quixye chirix laj David. Quixye re: —At inyucuaß, matmâcob riqßuin xbânunquil li incßaß us re laj David laj cßanjel châcuu. Aßan mâcßaß xbânu incßaß ta us. Us ban chixjunil li quixbânu re âtenkßanquil.

⁵A vystaviac svoj život nebezpečenstvu zabil Filištína, a Hospodin učinil veľké spasenie celému Izraelovi. Videl si to a radoval si sa. A tak prečo hrešíš proti nevinnej krvi chcúc zabiť Dávida, bez príčiny?

⁵Quixkßaxtesi rib chi câmc nak quixcamsi laj Goliat. Ut li Kâcuaß quixcoleb laj Israel. Lâat xacuil nak xcamsi laj Goliat ut quisahoß saß âchßôl. ¿Cßaßut nak tatmâcobk anakcuan riqßuin xcamsinquil laj David? Aßan mâcßaß xmâc châcuu, chan.

⁶A Saul poslúchol hlas Jonatánov a Saul prisahal: Ako že žije Hospodin, nezomrie.

⁶Quixcßul xchßôl li cßaßru quixye laj Jonatán ut quixbânu li juramento ut quixye: —Saß xcßabaß li yoßyôquil Dios, incßaß tâcamsîk laj David, chan.

⁷Potom zavolal Jonatán Dávida, a Jonatán mu oznámil všetky tie slová. A Jonatán doviedol Dávida k Saulovi, a bol pred ním ako vše predtým.

⁷Joßcan nak laj Jonatán quixbok laj David ut quixye re chixjunil li quixye laj Saúl. Quixcßam cuißchic riqßuin laj Saúl ut laj David quicßanjelac chiru joß junxil.

⁸A zase bola vojna. A Dávid vyšiel a bojoval proti Filištínom a uderil na nich tak, že im spôsobil veľkú porážku, a ostatní utiekli pred ním.

⁸Eb laj filisteo queßoc cuißchic chi pletic riqßuineb laj Israel. Laj David cau quipletic ut queßnumta saß xbêneb toj retal nak eb laj filisteo queßêlelic chiruheb.

⁹Ale zase prišiel zlý duch Hospodinov na Saula, keď sedel vo svojom dome a mal svoju kopiju vo svojej ruke, a Dávid hral rukou.

⁹Saß jun li cutan li Dios quixtakla cuißchic li mâus aj musikßej riqßuin laj Saúl nak chunchu saß rochoch ut cuan lix lâns saß rukß. Laj David yô chixchßeßbal lix arpa.

¹⁰A Saul hľadal vraziť kopijou do Dávida, a to až do steny, ale sa vyhnul Saulovi, a tak vrazil kopiju do steny. A Dávid utiekol a unikol smrti tej noci.

¹⁰Laj Saúl quixcut lix lâns re tixcamsi laj David. Abanan laj David quixcol rib chiru ut lix lâns quixlap rib saß li tzßac. Joßcan nak laj David quiêlelic saß li kßojyîn aßan.

¹¹A Saul poslal poslov do domu Dávidovho, aby ho striehli a ráno zabili. Ale to oznámila Dávidovi Míchaľ, jeho žena, a riekla: Ak nezachrániš útekom svojho života tejto noci, zajtra ťa zabijú.

¹¹Saß ajcuiß li kßojyîn aßan laj Saúl quixtaklaheb li cuînk chixcßacßalenquil li rochoch laj David re teßxcamsi nak tâsakêuk. Abanan, lix Mical li rixakil quixye re laj David: —Cui incßaß tatêlelik ut tâcol âcuib chiru li kßojyîn aßin, cuulaj tateßxcamsi, chan re.

¹²A tak spustila Míchaľ Dávida oblokom, a odišiel a utiekol a zachránil sa útekom.

¹²Ut lix Mical quixcubsi laj David saß li ventana. Laj David quiêlelic re nak tixcol rib.

¹³Potom vzala Míchaľ modlu domácich bohov a vložila ju do postele a koziu kožušinu položila konča jej hlavy a prikryla rúchom.

¹³Lix Mical quixchap jun li yîbanbil dios ut quixyocob saß li cuarib. Quixqßue li rix jun li chibât saß xjolom ut quixtzßap riqßuin tßicr.

¹⁴Keď potom poslal Saul poslov, aby vzali Dávida, riekla: Je nemocný.

¹⁴Nak laj Saúl quixtaklaheb lix takl re teßxchap laj David, lix Mical quixye reheb: —Laj David yaj, chan.

¹⁵Ale Saul znova poslal poslov, aby pozreli Dávida, a riekol: Doneste ho na posteli hore ku mne, nech ho zabijem.

¹⁵Laj Saúl quixtaklaheb cuißchic lix takl ut quixye reheb: —Cßamomak chak laj David, usta yaj, re nak tincamsi, chan.

¹⁶A keď prišli poslovia, tu hľa, v posteli modla domácich bohov a konča jej hlavy kozia kožušina.

¹⁶Nak eb li takl queßoc saß li rochoch, queßxtau li yîbanbil dios saß lix cuarib. Ut cuan li rix chibât saß xjolom.

¹⁷Vtedy povedal Saul Míchali: Prečo si ma tak oklamala a pustila si môjho nepriateľa, aby ušiel? A Míchaľ odpovedala Saulovi: On mi povedal: Pusti ma, lebo načo ťa mám zabiť?!

¹⁷Laj Saúl quixye re lix Mical: —¿Cßaßut nak xinâbalakßi chi joßcaßin? ¿Cßaßut nak xacanab chi êlelic li xicß na-iloc cue? chan. Ut lix Mical quixye re: —Aßan xye cue nak tinixcamsi cui incßaß tintenkßa chi êlelic, chan.

¹⁸A Dávid utekal a tak sa zachránil útekom a prišiel k Samuelovi do Rámy a oznámil mu všetko, čo mu urobil Saul. Potom odišiel on i Samuel, a bývali v Najote.

¹⁸Joßcan nak laj David quiêlelic chiru laj Saúl ut cô riqßuin laj Samuel aran Ramá. Ut quixserakßi re laj Samuel chixjunil li qui-ux re xban laj Saúl. Ut laj David rochben laj Samuel queßcôeb chi cuânc aran Naiot.

¹⁹Potom oznámili Saulovi, že hľa, Dávid je v Najote, v Ráme.

¹⁹Quiyeheß resil re laj Saúl nak laj David cuan aran Naiot xcuênt Ramá.

²⁰A Saul poslal poslov, aby vzali Dávida. A keď prišli a videli shromaždenie prorokujúcich prorokov a Samuela stáť, postaveného nad nimi, vtedy prišiel Duch Boží na poslov Saulových, a prorokovali aj oni.

²⁰Joßcan nak quixtaklaheb li cuînk re teßxchap ut teßxcßam riqßuin. Queßril nak eb li profeta yôqueb chixlokßoninquil li Dios ut laj Samuel yô chi cßamoc be chiruheb. Ut lix musikß li Kâcuaß quichal riqßuineb li takl li quixtakla laj Saúl. Ut eb aßan quisach xchßôleb ut queßoc ajcuiß chixlokßoninquil li Dios.

²¹Keď to oznámili Saulovi, poslal iných poslov, a prorokovali aj oni. A Saul poslal ešte aj tretích poslov, ale prorokovali aj tí.

²¹Laj Saúl quirabi resil li cßaßru yôqueb ut quixtakla jalan chic lix takl. Ut eb aßan queßxtiquib ajcuiß xajoc ut chixjapbal reheb chixlokßoninquil li Dios. Ut laj Saúl quixtaklaheb cuißchic rox sut lix takl. Ut joßcan cuißchic queßxcßul.

²²Napokon odišiel aj on sám do Rámy a keď prišiel až ku tej veľkej cisterne, ktorá je v Séku, pýtal sa a vravel: Kde je Samuel a Dávid? A ktosi mu povedal: Hľa, v Najote, v Ráme.

²²Chirix chic aßan, laj Saúl cô Ramá. Nak quicuulac cuan cuiß li nimla jul haß aran Secú, quixye reheb li tenamit: —¿Bar cuanqueb laj Samuel ut laj David? chan. Ut jun li cuan aran quixye: —Cuanqueb aran Naiot xcuênt Ramá, chan.

²³A išiel ta, do Najota, v Ráme. Ale prišiel aj na neho Duch Boží, a tak išiel pozvoľna a prorokoval, až prišiel do Najota v Ráme.

²³Laj Saúl cô aran Naiot xcuênt Ramá. Ut lix musikß li Dios quichal riqßuin. Riqßuin xcuanquil lix musikß li Dios, laj Saúl qui-oc chi xajoc ut chixjapbal re chixlokßoninquil li Dios toj retal quicuulac Naiot xcuênt Ramá.Ut laj Saúl quirisi lix tßicr li cuan saß xbên li rakß joß ajcuiß lix chßîchß re pletic. Ut qui-oc chi xajoc ut chixjapbal re chiru laj Samuel. Ut joßcan quixnumsi li cutan ut li kßojyîn. Chalen aßan quiticla xyebal: “¿Ma xcomoneb li profeta laj Saúl?” chanqueb.

²⁴A vyzliekol aj on svoje rúcho a tiež prorokoval pred Samuelom. A padol a ležal nahý celý ten deň a celú tú noc. Preto hovoria: Či je i Saul medzi prorokmi?

²⁴Ut laj Saúl quirisi lix tßicr li cuan saß xbên li rakß joß ajcuiß lix chßîchß re pletic. Ut qui-oc chi xajoc ut chixjapbal re chiru laj Samuel. Ut joßcan quixnumsi li cutan ut li kßojyîn. Chalen aßan quiticla xyebal: “¿Ma xcomoneb li profeta laj Saúl?” chanqueb.