1A Dávid prišiel do Nóba k Achimelechovi, kňazovi. A Achimelech sa tak preľakol, že trasúci sa išiel vústrety Dávidovi a riekol mu: Prečo si len sám, a prečo niet nikoho s tebou?
1Laj David cô aran Nob riqßuin laj Ahimelec laj tij. Laj Ahimelec quisach xchßôl chirilbal laj David ut quixye re: —¿Cßaßut nak xatchal arin âjunes? chan.
2Dávid odpovedal Achimelechovi, kňazovi: Kráľ mi rozkázal nejakú vec a riekol mi: Nech nikto nezvie ničoho o veci, pre ktorú ťa posielam a ktorú som ti rozkázal vykonať. A služobníkom som nariadil, aby odišli na to a na to miesto.
2Laj David quixye re: —Li rey xqßue jun intaklanquil. Ut xye cue nak mâ ani aj iqßuin tinserakßi cßaßru lin taklanquil. Lâin xinye reheb lin soldado bar tineßxcßul.
3Preto teraz, čo máš po ruke? Daj mi do ruky nejakých päť chlebov alebo už čokoľvek, čo sa najde.
3Ye cue cßaßru chi tzacaêmkil cuan âcuiqßuin. Qßue cue ôb li caxlan cua malaj ut li cßaßru cuan âcuiqßuin, chan.
4A kňaz odpovedal Dávidovi a riekol: Nemám obecného chleba pod rukou. Je tu iba posvätný chlieb, jestli sa mládenci zachovali aspoň od ženy.
4Laj tij quixye re laj David: —Mâcßaß cßaßak re ru chi tzacaêmkil. Caßaj cuiß li mayejanbil caxlan cua. Naru tinqßue âcue cui eb li cuînk incßaß xeßcuan riqßuin ixk, chan.
5Na to odpovedal Dávid a riekol mu: Nie, lež už predtým, ako som vyšiel, bola nám žena neprístupnou, a tedy sú nádoby mládencov sväté. No, je to už aj ináče obecný spôsob, a čo ešte dnes! Bude svätý v nádobe.
5Laj David quixye re: —Chalen cabajer eb li cuînk incßaß xeßcuan riqßuin ixk. Junelic nequeßxra rib nak nequeßel chixbânunquil junak taklanquil. Kßaxal cuißchic teßxra rib nak yôqueb chixbânunquil li taklanquil aßin, chan.
6A tak mu dal kňaz sväté, lebo tam nebolo iného chleba krome chleba predloženia, ktoré to chleby boly odložené zpred tvári Hospodinovej, aby na ich miesto boly položené teplé chleby v deň, v ktorý boly tamtie vzaté.
6Ut laj tij quixqßue li mayejanbil caxlan cua re laj David xban nak mâcßaß chic cuan re. Caßaj cuiß li caxlan cua li qui-isîc saß li mêx nak quiqßueheß li caxlan cua li toj qui-el saß li horno.
7Ale bol tam nejaký muž zo služobníkov Saulových toho dňa, ktorý sa tam bol v shromaždení zdržal pred Hospodinom, a ktorému bolo meno Doég Edomejský, najmožnejší z pastierov, ktorých mal Saul.
7Jun lix môs laj Saúl cuan aran saß li cutan aßan chixbânunquil jun lix taklanquil chiru li Dios. Li cuînk aßan aj Doeg xcßabaß. Edom xtenamit. Aßan li nataklan saß xbêneb li nequeßiloc reheb lix quetômk laj Saúl.
8A Dávid povedal Achimelechovi: Či nie je niekde pod tvojou rukou kopija alebo meč, lebo som nevzal ani svojho meča, ani inej svojej zbrane do svojej ruky, pretože bola vec kráľova súrna.
8Laj David quixye re laj Ahimelec: —¿Ma cuan arin jun chßîchß malaj lâns? Li rey xinixtakla chi junpât. Joßcan nak incßaß xqßue rib chicuu xcßambal chak inlâns, chi moco eb lin chßîchß re pletic, chan.
9Na to odpovedal kňaz: Meč Goliáša Filištínskeho, ktorého si zabil v doline Éla, ten hľa, je tu zavinutý v rúchu za efodom, ak si ten vezmeš, nuž vezmi si, lebo nieto tu iného krome toho. A Dávid povedal: Takého nieto, jako je ten; daj mi ho.
9Laj tij quixye re: —Cuan arin lix chßîchß laj Goliat aj filisteo li camakß chiru nak cacamsi aran saß li ru takßa re Ela. Lanlo saß tßicr chirix li Efod. Naru tâcßam aßan cui tâcuaj. Arin mâcßaß chic jalan chßîchß re pletic, chan. Ut laj David quixye re: —Qßue cue. Mâcßaß chic chßîchß châbil joß aßan, chan.
10Potom vstal Dávid a utekal toho dňa pred Saulom a prišiel k Achišovi, kráľovi mesta Gát.
10Saß li cutan aßan laj David quiêlelic chiru laj Saúl ut cô riqßuin laj Aquis, lix reyeb laj Gat.
11A služobníci Achišovi povedali jemu, Achišovi: Či nie je toto Dávid, kráľ zeme? Či to nespievali tomuto v kolotancoch hovoriac: Saul porazil svoje tisíce, ale Dávid svoje desaťtisíce?
11Eb lix môs laj Aquis queßxye re: —¿Ma mâcuaß ta biß aßin laj David li nacßanjelac chiru li rey Saúl? ¿Ma mâcuaß ta biß chirix aßan queßxye eb li ixk nak queßxajoc ut queßbichan: “Laj Saúl quixcamsiheb jun mil chi cuînk. Abanan laj David quixcamsiheb lajêb mil?” chanqueb.
12A Dávid si vzal tie slová k srdcu a bál sa veľmi Achiša, kráľa Gátu,
12Laj David quixqßue retal li cßaßru queßxye ut cßajoß nak qui-oc xxiu chiru laj Aquis, lix reyeb laj Gat.
13a preto zmeniac svoj rozum v ich očiach robil sa bláznom súc v ich ruke a čmáral po vrátach brány a púšťal svoje brzgy dolu po svojej brade.
13Nak cuan riqßuineb quixjal lix naßleb ut quixbânu rib nak lôc ru. Quitzßîbac chiru li oquebâl re li tenamit ut lix yaßal re yô chi tßanecß saß lix mach.
14Vtedy povedal Achiš svojim služobníkom: Hľa, vidíte, že človek blázni, prečo ste ho doviedli ku mne?
14Ut li rey Aquis quixye reheb li nequeßtenkßan re: —Li cuînk aßin lôc ru. ¿Cßaßut nak xecßam chak cuiqßuin?¿Ma pâlt ta biß nequeßxbânu li lôc saß li naßajej aßin? ¿Cßaßut nak xecßam chak saß li cuochoch li cuînk aßin? chan.
15Či azda nemám dosť bláznov, že ste doviedli tohoto, aby bláznil predo mnou? Či tento má vojsť do môjho domu?
15¿Ma pâlt ta biß nequeßxbânu li lôc saß li naßajej aßin? ¿Cßaßut nak xecßam chak saß li cuochoch li cuînk aßin? chan.