1A Achab mal sedemdesiat synov v Samárii. A Jehu napísal list a poslal ho do Samárie ku kniežatám Jizreela, ku starším a k tým, ktorí opatrovali synov Achabových, v ktorom bolo povedané:
1Lajêb xcâcßâl li ralal laj Acab cuanqueb saß li tenamit Samaria. Laj Jehú quixtzßîbaheb li hu ut quixtakla reheb li nequeßtaklan saß li tenamit Jezreel ut reheb li nequeßcßamoc be. Quixtakla ajcuiß reheb li nequeßiloc reheb li ralal laj Acab. Saß li hu quixye chi joßcaßin:
2A tak teraz hneď, ako prijde tento list k vám, pretože sú u vás synovia vášho pána, a pretože sú u vás i vozy i kone, a mesto je ohradené, a máte i zbraň,
2—Lâex li nequextaklan saß xbêneb li ralal laj Acab. Lâex yal êre saß xbêneb li carruajes, li cacuây, li cßaßak re ru nacßanjelac re pletic, joß ajcuiß li tenamit li teßxcol cuiß ribeb. Nak têcßul li hu aßin,
3nuž vidzte a vyberte najlepšieho a najspôsobnejšieho zo synov svojho pána a posaďte na trón jeho otca a bojujte za dom svojho pána.
3têsicß ru saß xyânkeb li ralal li kßaxal tîc xchßôl ut châbil. Têxakab aßan chokß rey chokß rêkaj lix yucuaß. Ut texpletik re xcolbal rix, chan.
4Ale oni sa náramne báli a riekli: Hľa, už dvaja kráľovia neobstáli pred ním, akože obstojíme my?!
4Cßajoß nak queßxucuac eb li nequeßtaklan. Queßxye chi ribileb rib: —¿Ani ta cuiß tâcuyuk pletic riqßuin laj Jehú? Chi moco li rey Joram chi moco li rey Ocozías queßxcuy pletic riqßuin, chanqueb.
5A tak poslal ten, ktorý bol nad domom a ktorý bol nad mestom, a starší a opatrovníci k Jehu-vovi s odkazom: Sme tvojimi služobníkmi, a učiníme všetko, čo nám rozkážeš. Neustanovíme za kráľa nikoho; učiň to, čo je dobré v tvojich očiach.
5Joßcan nak li nataklan saß li palacio ut li nataklan saß xbên li tenamit rochbeneb li nequeßcßamoc be ut li nequeßiloc reheb li ralal laj Acab queßxjunaji ribeb ut queßxtakla resil riqßuin laj Jehú. Queßxye chi joßcaßin: —Lâo aj cßanjel châcuu. Takabânu li cßaßru tâcuaj lâat. Mâ ani takaxakab chokß karey. Bânu li cßaßru nacacßoxla nak us xbânunquil, chanqueb.
6Vtedy napísal na nich list po druhé, v ktorom bolo napísané: Ak ste moji a poslúchate môj hlas, vezmite hlavy tých mužov, synov svojho pána, a prijdite ku mne zajtra o tomto čase do Jizreela. A tedy synov kráľových bolo sedemdesiat mužov, u veľmožov mesta, ktorí ich vychovávali.
6Laj Jehú quitzßîba cuißchic xcaß sut riqßuineb ut quixye chi joßcaßin saß lix hu: —Cui yâl nak tex-oquênk chicuix ut têbânu li cßaßru ninye êre, têcßameb chak cuiqßuin lix jolomeb li ralal li rey Acab. Joßcaßin hônal cuulaj cuânkex arin Jezreel, chan. Li lajêb xcâcßâl chi ralal laj Acab cuanqueb rochbeneb li nequeßcßamoc be aran Samaria xban nak aßaneb li queßqßuirisin reheb.
7A stalo sa, keď došiel list k nim, že vzali synov kráľových a zabili sedemdesiatich mužov a pokládli ich hlavy do košov a poslali k nemu do Jizreela.
7Nak queßxcßul li hu li quixtakla laj Jehú, eb li nequeßcßamoc be aran Samaria queßxcamsiheb li lajêb xcâcßâl chi ralal laj Acab. Queßxqßue lix jolomeb saß chacach ut queßxtakla Jezreel riqßuin laj Jehú.
8Potom prišiel posol, oznámil mu a povedal: Doniesli hlavy synov kráľových. A riekol: Složte ich vo dve hromady pri vchode do brány až do rána.
8Li takl quicuulac riqßuin laj Jehú ut quixye re: —Xeßcßulun li xeßcßamoc chak re lix jolomeb li ralal li rey Acab, chan. Laj Jehú quixye re: —Qßuehomak saß cuib tûb saß li oquebâl re li tenamit ut canabomak aran toj cuulaj, chan.
9A stalo sa ráno, že vyšiel a zastál a povedal všetkému ľudu: Spravedliví ste. Hľa, ja som sa sprisahal proti svojmu pánovi a zabil som ho; ale kto pobil všetkých týchto?
9Cuulajak chic laj Jehú cô saß li oquebâl re li tenamit. Quixakli chiruheb li tenamit ut quixye reheb: —Lâin xincßûb ru nak xincamsi li rey Joram. Lâex mâcßaß êmâc. Abanan, ¿aniheb li xeßcamsin reheb li ralal xcßajol?
10Nuž tedy vedzte, že nepadlo zo slova Hospodinovho na zem ničoho z toho, čo hovoril Hospodin proti domu Achabovmu; ale Hospodin učinil to, čo hovoril skrze svojho služobníka Eliáša.
10Chenauhak nak li cßaßru quixye li Kâcuaß Dios chirixeb li ralal xcßajol laj Acab tâcßulmânk. Incßaß tâcanâk yal chi joßcan. Li Kâcuaß xbânu anakcuan li cßaßru quixye re li profeta Elías, chan laj Jehú.
11A tak pobil Jehu všetkých, ktorí boli pozostali domu Achabovmu v Jizreele, i všetkých jeho veľmožov i jeho známych i jeho kňazov, takže mu neponechal nikoho živého.
11Joßcan nak laj Jehú quixtakla xcamsinquil chixjunileb li rechßalal laj Acab, li cuanqueb Jezreel. Queßcamsîc chixjunileb li nequeßtaklan, chixjunileb li rechßalal joß eb ajcuiß chixjunileb laj tij li queßcßanjelac chiru laj Acab. Mâ jun chic reheb queßcana chi yoßyo.
12Potom vstal a vošiel a odišiel do Samárie. A keď bol na ceste pri Bét-eked-haroim,
12Laj Jehú qui-el Jezreel re tâxic Samaria. Quicuulac Bet-equed saß lix naßajeb laj ilol xul.
13našiel tam Jehu bratov Achaziáša, judského kráľa, a povedal: Kto ste vy? A oni odpovedali: Sme bratia Achaziášovi a ideme dolu navštíviť synov kráľových a synov kráľovnej.
13Aran quixcßul li ralal xcßajol laj Ocozías, li quicuan chokß xreyeb laj Judá. Laj Jehú quixye reheb: —¿Anihex lâex? chan. Queßxye re: —Lâo ralal xcßajol laj Ocozías. Xic ke Jezreel chirilbal lix cocßaleb li reina Jezabel, joßqueb ajcuiß li rechßalal, chanqueb.
14Vtedy povedal: Chyťte ich živých! A chytili ich živých a pobili ich pri cisterne Bét-ekeda, štyridsiatich a dvoch mužov, ani neponechal niktorého z nich.
14Laj Jehú quixye reheb li cuînk li yôqueb chi tâkênc re: —Chapomakeb chi yoßyo, chan. Joßcan nak queßchapeß chi yoßyo. Ut laj Jehú quixcamsiheb chi chßîchß chixcßatk li chamal jul cuan aran saß li naßajej li nequeßbeseß cuiß rix li carner. Cuib roxcßâl chi cuînk li queßcamsîc ut mâ jun chic reheb queßcana chi yoßyo.
15A keď odišiel odtiaľ, našiel Jehonadába, syna Rechabovho, ktorý mu prichádzal oproti a pozdravil ho a povedal mu: Či je tvoje srdce úprimné, jako je moje srdce úprimné s tvojím srdcom? A Jehonadáb odpovedal: Je. Ak tedy je, hovorí, daj svoju ruku! A keď mu podal ruku, dal mu vysadnúť k sebe do voza.
15Laj Jehú qui-el saß li naßajej aßan ut cô. Nak yô chi xic, quixcßul laj Jonadab li ralal laj Recab. Laj Jehú quixqßue xsahil xchßôl ut quixye re: —¿Ma junaj lâ cßaßux cuiqßuin? ¿Ma tat-oquênk chicuix? chan. Laj Jonadab quixye: —Junaj. Tin-oquênk châcuix, chan. Laj Jehú quixye re: —Cui yâl nak joßcan, qßue lâ cuukß cue, chan. Laj Jonadab quixqßue li rukß re ut laj Jehú quixtenkßa chi takecß saß li carruaje.
16A povedal: Poď so mnou a vidz moju horlivosť za Hospodina. A viezli ho na jeho voze.
16Laj Jehú quixye re: —Yoßo chicuix ut tâcuil chanru nak xicß nacuil nak incßaß nequeßxqßue xlokßal li Kâcuaß, chan. Ut cuotz queßcôeb Samaria saß li carruaje.
17A keď prišiel do Samárie, pobil všetkých, ktorí boli pozostali Achabovi v Samárii, až ho i vyhladil podľa slova Hospodinovho, ktoré hovoril Eliášovi.
17Nak queßcuulac Samaria, laj Jehú quixcamsiheb chixjunileb li ralal xcßajol laj Acab li joß qßuial chic incßaß queßcamsîc. Ut mâ jun chic reheb queßcana chi yoßyo. Quicßulman joß quixye li Kâcuaß re li profeta Elías.
18Potom shromaždil Jehu všetok ľud a povedal im: Achab slúžil málo Bálovi, Jehu mu bude väčšmi slúžiť.
18Chirix chic aßan, laj Jehú quixtakla xchßutubanquileb chixjunileb li tenamit ut quixye reheb: —Li rey Acab caßchßin ajcuiß quixlokßoni li yîbanbil dios aj Baal. Abanan lâin kßaxal cuißchic tinqßue xlokßal, chan.
19Preto teraz svolajte ku mne všetkých prorokov Bálových, všetkých, ktorí mu slúžia, i všetkých jeho kňazov, nech nikto nechýba, lebo mám veľkú obeť bitnú pre Bála; ktokoľvek by sa nedostanovil, nebude žiť. Ale Jehu to urobil v chytrosti, aby zahubil tých, ktorí slúžili Bálovi.
19Joßcan nak taklahomak xbokbaleb chixjunileb lix profeta laj Baal ut chixjunileb li nequeßcßanjelac chiru, joß eb ajcuiß laj tij. Mâ jun êre tâpaltok chi châlc xban nak lâin xincauresi jun li châbil mayej re xqßuebal xlokßal laj Baal. Ut li ani incßaß tâcßulûnk tâcamsîk, chan. Abanan laj Jehú yô chixbalakßinquileb li tenamit. Quixbânu chi joßcan re nak târûk tixcamsiheb chixjunileb li nequeßlokßonin re li yîbanbil dios Baal.
20Jehu povedal: Zasväťte Bálovi slávnosť. A vyhlásili ju.
20Laj Jehú quixtaklaheb xtakl xyebal resil nak tâcuânk jun xnimal ninkße re xlokßoninquil laj Baal. Ut joßcan qui-uxman.
21A Jehu rozposlal poslov po celom Izraelovi. A tak prišli všetci, ktorí slúžili Bálovi, takže nezostalo nikoho, kto by nebol prišiel. A keď vošli do domu Bálovho, naplnil sa dom Bálov od jedného konca až po druhý.
21Ut quixtaklaheb ajcuiß lix takl chixyebal resil saß chixjunil li naßajej Israel. Ut chixjunileb li nequeßlokßonin re laj Baal queßcôeb. Mâ jun reheb incßaß quicuulac. Queßoc saß li templo li nequeßxlokßoni cuiß laj Baal ut quinujac li naßajej xban xqßuialeb.
22Vtedy riekol tomu, ktorý bol nad šatňou: Vynes rúcho všetkým, ktorí slúžia Bálovi. A vyniesol im rúcha.
22Laj Jehú quixye re li naxococ re li tßicr nak tixjeqßui reheb chixjunil li tßicr li nequeßrocsi nak nequeßcßanjelac chiru laj Baal.
23Potom vošiel Jehu a Jehonadáb, syn Rechabov, do domu Bálovho a povedal tým, ktorí slúžili Bálovi: Prehľadajte a vidzte, aby tu nebol s vami nikto zo služobníkov Hospodinových, krome samých tých, ktorí slúžia Bálovi.
23Tojoßnak laj Jehú qui-oc saß lix templo laj Baal rochben laj Jonadab li ralal laj Recab. Laj Jehú quixye reheb li nequeßcßanjelac chiru laj Baal: —Qßuehomak retal nak incßaß teßoc chak li nequeßlokßonin re li tzßakal Dios. Caßaj cuiß lâex li nequexlokßonin re laj Baal naru nequexcuan arin, chan.
24A tak vošli, aby obetovali bitné obeti a zápaly. Ale Jehu si bol postavil vonku osemdesiat mužov, ktorým povedal: Muž, ktorému utečie niektorý z mužov, ktorých ja uvediem do vašich rúk, toho život bude za jeho život.
24Nak eb aßan queßoc chixqßuebaleb lix cßatbil mayej, laj Jehú quixxakab câcßâl li cuînk chirix li templo ut quixye reheb: —Cui naêlelic junak li cuînk aßin chêru, lâex texcamsîk chokß rêkaj, chan.
25A stalo sa, keď doobetoval zápalnú obeť, že povedal Jehu behúňom a vojvodcom: Vojdite, pobite ich, nech niktorý nevyjde! A pobili ich ostrím meča, a ta ich pometali behúni a vojvodcovia. Potom odišli až do mesta domu Bálovho
25Nak queßrakeß chixqßuebal lix cßatbil mayej, laj Jehú quixye reheb li câcßâl chi cuînk: —Ocankex chi saß ut camsihomakeb chixjunileb. Mâ jun reheb têcanab chi yoßyo, chan. Ut eb li cuînk queßxbânu joß quixye laj Jehú. Queßoc ut queßxcamsi riqßuin chßîchß chixjunileb ut queßxqueloheb chirix cab. Chirix aßan queßoc toj chi saß lix templo laj Baal.
26a vypratali modly domu Bálovho a popálili to.
26Ut queßrisiheb chak li yîbanbil dios Baal ut queßxcßat.
27A sboriac roztrepali modlu Bálovu a rozbúrali aj dom Bálov a spravili z neho záchody, a je tak až do dnes.
27Queßxpoß li artal ut queßxjucß lix templo laj Baal ut queßxqßue chokß xnaßaj li cumum ut chalen anakcuan, aßan chic lix cßanjel li naßajej aßan.
28A tak vyhladil Jehu Bála z Izraela.
28Joßcaßin nak laj Jehú quixsach ru li yîbanbil dios Baal aran Israel.
29Len že od hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, neodstúpil Jehu, od zlatých teliat, od toho, ktoré bolo v Bét-ele a ktoré bolo v Dáne.
29Usta quixbânu aßin laj Jehú, abanan incßaß quixcanab xbânunquil li mâusilal li quixbânu li rey Jeroboam, li ralal laj Nabat, li quicßamoc xbeheb laj Israel chi mâcobc. Laj Jehú incßaß quirisiheb li cuacax oro, li queßxlokßoni aran Bet-el ut Dan.
30Potom riekol Hospodin Jehu-vovi: Pretože si dobre vykonal to, čo je spravedlivé v mojich očiach, že si vykonal domu Achabovmu všetko, čo bolo v mojom srdci, budú ti sedieť synovia štyroch pokolení na tróne Izraelovom.
30Ut li Kâcuaß quixye re laj Jehú: —Lâat xabânu li us chicuu xban nak xasach ruheb li ralal xcßajol laj Acab joß xcuaj lâin. Joßcan nak lâin ninye âcue nak jun reheb lâ cualal âcßajol teßoc chokß rey toj saß li xcâ tasalileb lâ cualal âcßajol.
31Ale Jehu nepozoroval na to, aby chodil v zákone Hospodina, Boha Izraelovho, celým svojím srdcom, neodstúpil od hriechov Jeroboáma, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael.
31Abanan laj Jehú incßaß quixbânu chi anchal xchßôl li cßaßru naxye saß lix chakßrab li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel. Incßaß quixcanab xbânunquil li mâusilal li quixbânu laj Jeroboam li quicßamoc xbeheb laj Israel chi mâcobc chiru li Kâcuaß.
32V tých dňoch započal Hospodin utínať z Izraela, a porazil ich Hazael, vo všetkých krajoch Izraelových,
32Saß eb li cutan aßan li Kâcuaß quixtiquib xcßosbal lix naßajeb laj Israel. Laj Hazael quinumta saß xbêneb laj Israel saß eb li nubâl re lix naßajeb.
33od Jordána smerom na východ slnka, celú zem Gileáda, zem Gádovu, Rúbenovu a Manassesovu, od Aroera, ktoré leží pri potoku Arnone, i Gileád i Bázan.
33Laj Hazael, lix reyeb laj Siria quixchap chokß reheb li naßajej jun pacßal li nimaß Jordán saß xcaßyabâl li na-el cuiß chak li sakße. Queßxchap lix naßajeb li ralal xcßajol laj Gad, ut eb li ralal xcßajol laj Rubén ut queßxchap ajcuiß lix naßajeb yi jach li ralal xcßajol laj Manasés. Naticla saß li tenamit Aroer cuan cuiß li nimaß Arnón. Ut nacuulac toj Galaad ut Basán.
34A ostatné deje Jehu-vove a všetko, čo robil i všetka jeho udatnosť, či nie je to napísané v knihe letopisov kráľov Izraelových?
34Li quixbânu li rey Jehú riqßuin xcacuilal xchßôl, tzßîbanbil retalil saß li hu Crónicas, li tzßîbanbil cuiß li quilajeßxbânu lix reyeb laj Israel.
35A tak ľahol Jehu a ležal so svojimi otcami, a pochovali ho v Samárii, a kraľoval Jehoachaz, jeho syn, miesto neho.
35Li rey Jehú quicam ut coxtau lix xeßtônil xyucuaß ut quimukeß Samaria. Ut aß chic laj Joacaz li ralal qui-oc chokß rey chokß rêkaj.Cuakxakib xcaßcßâl chihab quicuan laj Jehú chokß xreyeb laj Israel aran Samaria.
36A dní ktoré kraľoval Jehu nad Izraelom, bolo dvadsaťosem rokov, kraľoval v Samárii.
36Cuakxakib xcaßcßâl chihab quicuan laj Jehú chokß xreyeb laj Israel aran Samaria.