¹A prorok Elizeus zavolal jedného zo synov prorokov a riekol mu: Prepáš svoje bedrá, vezmi túto nádobku oleja do svojej ruky a idi do Rámot-gileáda.

¹Li profeta Eliseo quixbok jun li sâj cuînk xcomoneb li profeta li cuanqueb aran, ut quixye re: —Yîb âcuib re tatxic saß li naßajej Ramot li cuan saß xcuênt Galaad ut cßam li aceite aßin.

²A keď ta prijdeš, obzri sa tam po Jehu-vovi, synovi Jozafata, syna Nimšiho. A keď prijdeš k nemu, urobíš to, aby vstal spomedzi svojich bratov, a zavedieš ho do najodľahlejšej izby.

²Nak tatcuulak saß li tenamit aßan, tâsicß laj Jehú li ralal laj Josafat. Laj Jehú, aßan ri laj Nimsi. Nak tâtau, tat-oc aran cuan cuiß. Tâcuisi saß xyânkeb li cuanqueb rochben ut tâcßam xjunes saß jalan naßajej.

³Potom vezmeš nádobku s olejom a vyleješ na jeho hlavu a povieš: Takto hovorí Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom! A hneď otvoríš dvere a utečieš a nebudeš čakať.

³Nak ac cuânk xjunes tâqßue li aceite saß xjolom ut tâye re, “Joßcaßin xye li Kâcuaß: Anakcuan xatinxakab chokß xreyeb laj Israel,” chan. Nak acak xaqßue li aceite saß xjolom, tâte li puerta ut tat-êlk saß junpât. Matbay aran, chan laj Eliseo.

⁴Tak odišiel mládenec, služobník prorokov, do Rámot-gileáda.

⁴Cô ut li sâj profeta saß li tenamit Ramot li cuan saß xcuênt Galaad.

⁵A keď prišiel, hľa, sedeli tam velitelia vojska. A riekol: Veliteľu, mám ti niečo povedať. A Jehu povedal: Komu zo všetkých nás? A odpovedal: Tebe, veliteľu.

⁵Nak quicuulac saß li tenamit aßan, chunchûqueb nak quixtauheb li nequeßtaklan saß xyânkeb li soldado. Quixye reheb: —Lâin nacuaj âtinac riqßuin li nataklan xban nak cuan cßaßru tinye re, chan. Ut laj Jehú quichakßoc ut quixye re: —¿Ani ke tâcuaj râtinanquil? chan re li profeta. Ut li profeta quixye re: —At Kâcuaß, âcuiqßuin lâat tincuaj âtinac, chan.

⁶Vtedy vstal a vošiel do domu. A vylial olej na jeho hlavu a riekol mu: Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Pomazal som ťa za kráľa nad ľudom Hospodinovým, nad Izraelom.

⁶Quicuacli ut laj Jehú ut queßoc saß cab xjuneseb. Ut li profeta quixqßue li aceite saß xjolom ut quixye re: —Joßcaßin xye li Kâcuaß li nequeßxlokßoni eb laj Israel, “Anakcuan xatinxakab chokß xreyeb lin tenamit Israel.

⁷A zbiješ dom Achaba, svojho pána, a tak pomstím krv svojich služobníkov prorokov i krv všetkých služobníkov Hospodinových na ruke Jezábelinej.

⁷Lâat tatsachok ruheb li ralal xcßajol laj Acab li nataklan saß âbên. Chi joßcaßin tâqßueheb chixtojbal rix lix camiqueb lin profetas li queßcßanjelac chicuu li quixtakla xcamsinquil lix Jezabel.

⁸A zahynie celý dom Achabov, a vytnem Achabovi močiaceho na stenu, zavretého i opusteného, v Izraelovi.

⁸Tâcamsiheb chixjunileb li ralal xcßajol laj Acab. Tâsacheb ru chixjunileb li cuînk li cuanqueb saß xyânkeb li ralal xcßajol. Mâ jun chic reheb teßcanâk chi yoßyo.

⁹A dám, aby bol dom Achabov ako dom Jeroboáma, syna Nebátovho, a jako dom Bášu, syna Achiášovho.

⁹Tinsach ruheb li ralal xcßajol laj Acab joß nak quinsach ruheb li ralal xcßajol laj Jeroboam li ralal laj Nabat. Tinsach ruheb joß nak quinsach ruheb li ralal xcßajol laj Baasa li ralal laj Ahías.

¹⁰A Jezábeľ budú žrať psi na podiele Jizreela, a nebude toho, kto by pochoval. A otvoriac dvere utiekol.

¹⁰Ut lix Jezabel mâ ani tâmukuk re nak tâcâmk. Tzßiß tâcßuxuk re saß li ru takßa Jezreel”, chan.— Nak quirakeß chixyebal li profeta li cßaßru quixye li Kâcuaß, quixte li puerta ut cô saß junpât.

¹¹Keď potom vyšiel Jehu k služobníkom svojho pána, vraveli mu: Či je pokoj? Prečo prišiel k tebe ten blázon? A povedal im: Vy znáte človeka i jeho reč.

¹¹Laj Jehú cô cuißchic riqßuineb li rochben ut queßxye re: —¿Cßaßru xraj âcuiqßuin li lôc aj cuînk aßan? chanqueb. Laj Jehú quixye reheb: —Lâex ac nequenau ru li cuînk aßan. Lâex nequenau chanru naâtinac, chan.

¹²Ale oni povedali: To je klam. Nože nám povedz! A riekol: Tak a tak mi povedal a riekol: Takto hovorí Hospodin: Pomazal som ťa za kráľa nad Izraelom.

¹²Queßxye re: —Moco yâl ta aßan. Lâo incßaß nakanau cßaßru naraj, chanqueb. Ut laj Jehú quixye reheb: —Li cuînk aßan xye cue: Joßcaßin xye li Kâcuaß Dios: Lâin xatinxakab chokß xreyeb laj Israel, chan laj Jehú.

¹³Vtedy vzali rýchle každý svoje rúcho a prestreli pod neho na vrch, na holé schodov a zatrúbiac na trúbu povedali: Jehu kraľuje!

¹³Saß junpât queßxcßam chak lix tßicreb li rech soldâdil ut queßxhel saß li gradas re nak laj Jehú tâxaklîk saß xbên ut queßxyâbasiheb lix trompeta ut queßxjap reheb chixyebal: —Laj Jehú, aßan li karey, chanqueb.

¹⁴A tak sa sprisahal Jehu, syn Jozafata, syna Nimšiho, proti Jorámovi, vtedy, keď strážil Jorám v Rámot-gileáda spolu so všetkým Izraelom pred Hazaelom, sýrskym kráľom.

¹⁴Joßcan nak laj Jehú quixcßûb ru chanru nak tixcamsi li rey Joram. Laj Jehú, aßan li ralal laj Josafat. Ut laj Josafat, aßan li ralal laj Nimsi. Laj Joram yô chixcolbal li tenamit Ramot cuan saß xcuênt Galaad chiru laj Hazael lix reyeb laj Siria. Chixjunileb li soldados aj Israel cuanqueb rochben laj Joram.

¹⁵Ale kráľ Jorám sa bol navrátil, aby sa hojil v Jizreele zo svojich rán, ktoré mu zadali Sýrovia, keď bojoval s Hazaelom, sýrskym kráľom. A Jehu povedal: Ak je vaša vôľa, nech nevyjde nikto z mesta, kto by utiekol, aby to išiel oznámiť v Jizreele.

¹⁵Li rey Joram ac xsukßi saß li tenamit Jezreel re tâqßuirâk xban nak quitochßeß xbaneb laj Siria nak cô chi pletic riqßuineb li rey Hazael. Laj Jehú quixye reheb li soldado: —Cui junaj kacßaßux, chebânu cuênt nak mâ ani tâêlk saß li tenamit Ramot re teßxic chixyebal resil reheb li cuanqueb Jezreel, chan.

¹⁶Potom vysadol Jehu na voz a išiel do Jizreela, lebo tam ležal Jorám. A Achaziáš, judský kráľ, bol prišiel dolu navštíviť Joráma.

¹⁶Chirix aßan, laj Jehú quitakeß saß lix carruaje ut cô saß li tenamit Jezreel xban nak aran cuan laj Joram. Toj yaj. Laj Ocozías lix reyeb laj Judá yô chirulaßaninquil.

¹⁷A pozorujúci strážca stál na veži v Jizreele. A keď uvidel zástup Jehu-vov, keď prichádzal, povedal: Vidím nejaký zástup. A Jorám riekol: Vezmi jazdca a pošli im oproti, aby sa opýtal, či je pokoj?

¹⁷Li cuînk li yô chixcßacßalenquil li tenamit Jezreel cuan saß li cab najt xteram. Quiril nak yôqueb chak chi châlc lix soldados laj Jehú. Quixjap re chixyebal: —Cueßqueb chak jun chßûtal li soldados, chan. Li rey Joram quixye re: —Takla junak li cuînk chirix cacuây chixpatzßbal reheb ma saß usilal xeßchal, chan.

¹⁸A tedy odišiel jazdec na koni oproti nemu a povedal: Takto hovorí kráľ: Či znamená váš príchod pokoj? A Jehu odpovedal: Čo tebe do pokoja? Obráť sa a poď za mnou. A pozorujúci strážca oznámil a riekol: Posol prišiel až k nim, ale sa nevracia.

¹⁸Li cuînk li queßxtakla cô chixcßulbal laj Jehú ut quixye re: —Li rey târaj tixnau ma saß usilal xatchal, chan re. Ut laj Jehú quixye re: —¿Cßaßru tâcuaj re aßan lâat? Qßue âcuib chicuix, chan. Ut li cuînk quixtâke laj Jehú. Li cuînk li yô chi cßacßalênc re li tenamit quixye re li rey Joram: —Li takl xcuulac riqßuineb, abanan incßaß chic xsukßi chak, chan.

¹⁹Vtedy poslal druhého jazdca na koni, ktorý keď prišiel k nim, povedal: Takto hovorí kráľ: Či pokoj? Ale Jehu zase odpovedal: Čo tebe do pokoja? Obráť sa a poď za mnou.

¹⁹Ut li rey Joram quixtakla jun chic lix takl chirix cacuây re tixpatzß re laj Jehú ma saß usilal xchal. Cô ut li cuînk. Nak quicuulac riqßuin laj Jehú, quixye re: —Li rey Joram xtakla xpatzßbal âcue ma saß usilal xatchal, chan. Ut laj Jehú quixye re: —¿Cßaßru tâcuaj re aßan lâat? Qßue âcuib chicuix, chan.

²⁰A pozorujúci strážca oznámil a riekol: Prišiel až k nim, ale sa nevracia. Ale pohon je ako pohon Jehu-va, syna Nimšiho, lebo šialene ženie.

²⁰Li cuînk li yô chi cßacßalênc saß li tenamit quixye re li rey Joram: —Li takl xcuulac riqßuineb. Abanan chi moco aßan xsukßi chak. Li carruaje yô chi châlc saß junpât. Riqßuin aßan nacßutun nak mâre aßan laj Jehú li ralal laj Nimsi xban nak aßan naxberesi lix carruaje saß junpât. Chanchan li lôc, chan.

²¹Vtedy riekol Jorám: Zapriahni! A zapriahol do voza. A tak vyšiel Jorám, izraelský kráľ, aj Achaziáš, judský kráľ, každý na svojom voze, a vyjdúc vústrety Jehu-vovi stretli sa s ním na podiele Nábota Jizreelského.

²¹Li rey Joram quixye: —Cauresihomak lin carruaje re tinxic lâin chixcßulbal, chan. Nak ac xyâloß li carruaje, laj Joram quitakeß saß lix carruaje ut li rey Ocozías quitakeß ajcuiß saß lix carruaje aßan. Ut queßcôeb chixcßulbal laj Jehú. Queßxcßul ribeb saß lix naßaj laj Nabot, Jezreel xtenamit.

²²A stalo sa, keď uvidel Jorám Jehu-va, že povedal: Či pokoj, Jehu? A on odpovedal: Čo jaký pokoj, dokiaľ sa páchajú smilstvá Jezábeli, tvojej matere a jej čarodejstvá tak mnohé?

²²Nak li rey Joram quiril laj Jehú quixye re: —At Jehú, ¿ma saß usilal xatchal? chan. Laj Jehú quixye re: —¿Chanru nak tocuânk saß usilal nak lix Jezabel lâ naß toj yô chixlokßoninquileb li yîbanbil dios ut cßajoß li tûlac yô? chan.

²³Vtedy obrátil Jorám svoje ruky, dal sa na útek a riekol Achaziášovi: Zrada, Achaziášu!

²³Laj Joram quixsukßisi lix carruaje re tâêlelik ut quixjap re chixyebal re laj Ocozías: —¡At Ocozías, xoxbalakßi! chan.

²⁴Ale Jehu pochytiac lučište ranil Joráma medzi jeho ramenami, tak že strela prenikla jeho srdce, a sklesol dohromady na svojom voze.

²⁴Abanan laj Jehú quixtîca laj Joram riqßuin lix tzimaj. Nak quixcut chi cau, lix tzimaj saß xyi rix laj Joram qui-oc ut quinumeß saß li râm. Ut laj Joram quitßaneß saß lix carruaje chi camenak.

²⁵Potom riekol Jehu Bidekárovi, svojmu vojvodcovi: Vezmi, hoď ho na podiel poľa Nábota Jizreelského. Lebo rozpamätaj sa, jako sme kedysi, ja a ty, jazdili spolu po páre za Achabom, jeho otcom, že Hospodin vyniesol proti nemu toto bremä.

²⁵Laj Jehú quixye re laj Bidcar li nataklan saß xbêneb lix soldado: —Cutumak li camenak saß lix chßochß laj Nabot aj Jezreel. ¿Ma jultic âcue nak cuotz yôco chi xic chirix laj Acab, lix yucuaß laj Joram, nak li Kâcuaß Dios quixteneb li raylal aßin saß xbên laj Acab?

²⁶Je isté, že som videl krv Nábotovu i krv jeho synov včera, hovorí Hospodin; a tak ti zaplatím na tomto podiele, hovorí Hospodin. Preto teraz vezmi, hoď ho na podiel poľa, podľa slova Hospodinovho.

²⁶Quixye, “Ecuêr quicuil nak queßcamsîc laj Nabot ut eb li ralal. Ninye âcue nak tatinqßue chixtojbal âmâc saß ajcuiß li naßajej aßin. Lâin li Kâcuaß ninyehoc re aßin,” chan. Joßcan nak cßam li camenak ut cut aßan saß lix chßochß laj Nabot joß quixye li Kâcuaß, chan laj Jehú.

²⁷A keď to videl Achaziáš, judský kráľ, utekal cestou zahradného domu. Ale Jehu ho prenasledoval a povedal: Aj toho, zabite ho! A tak ho ranil na voze na svahu vrchu Gúra, ktorý je pri Jibleáme. A utiekol do Megidda a zomrel tam.

²⁷Laj Ocozías lix reyeb laj Judá quiril li quicßulman. Joßcan nak quiêlelic toj Bet-hagan. Abanan laj Jehú quixtâke ut quixye reheb lix soldados nak teßxcamsi laj Ocozías. Queßxcut chi tzimaj saß lix carruaje saß li taksînc Gur li cuan chixcßatk Ibleam. Abanan laj Ocozías cô toj Meguido ut aran quicam.

²⁸A jeho služobníci ho zaviezli do Jeruzalema a pochovali ho v jeho hrobe s jeho otcami v meste Dávidovom.

²⁸Ut eb li nequeßcßanjelac chiru laj Ocozías queßxcßam li camenak toj Jerusalén ut queßxmuk saß lix tenamit laj David saß li naßajej li queßmukeß cuiß lix xeßtônil xyucuaß.

²⁹A v jedenástom roku Joráma, syna Achabovho, začal kraľovať Achaziáš nad Júdom.

²⁹(Nak yô junlaju chihab roquic chokß xreyeb laj Israel laj Joram li ralal laj Acab, laj Ocozías qui-oc chokß xreyeb laj Judá.)

³⁰Potom prišiel Jehu do Jizreela. A keď počula o tom Jezábeľ, nalíčila svoje oči líčidlom a ozdobila svoju hlavu a vyzerala oblokom.

³⁰Chirix chic aßan laj Jehú quisukßi Jezreel ut lix Jezabel quirabi resil. Quixbon li ru ut quixyîb chi us li rismal ut quixxakab rib chi iloc saß ventana.

³¹A keď vošiel Jehu do brány, riekla: Či je pokoj, Zimri, vrahu svojho pána?

³¹Nak laj Jehú qui-oc saß li tenamit, lix Jezabel quixye re: —¿Ma saß usilal xatchal, at Zimri? Lâat li xacamsi lâ rey.

³²A on pozdvihnúc svoju tvár k obloku povedal: Kto je so mnou, kto? A vyzerali na neho dvaja či traja komorníci.

³²Laj Jehú qui-iloc saß li ventana ut quixjap re chixyebal: —¿Ani tâoquênk chicuix? chan. Cuib oxibeb li cuînk eunuco yôqueb chi iloc saß li ventana.

³³A riekol: Shoďte ju! A shodili ju, a niečo z jej krvi strieklo na stenu i na kone. A zašliapal ju.

³³Laj Jehú quixye reheb: —Cutumak li ixk aßan takßa, chan. Ut queßxcut li ixk takßa. Quirachoc lix quiqßuel chiru li tzßac ut chirixeb ajcuiß li cacuây. Ut laj Jehú quixnumsiheb lix cacuây ut eb lix carruaje saß xbên lix Jezabel.

³⁴Keď potom vošiel a najedol sa a napil, povedal: Nože pozrite, kde je tá zlorečená, a pochovajte ju, lebo je dcéra kráľova.

³⁴Chirix aßan laj Jehú qui-oc saß li palacio ut quicuaßac ut qui-ucßac. Tojoßnak quixye reheb: —Anakcuan texxic chixmukbal li mâus aj ixk aßan. Têmuk xban nak aßan xrabin jun li rey, chan.

³⁵A tak odišli, aby ju pochovali, ale nenašli z nej iba lebku, nohy a päste rúk.

³⁵Abanan nak queßcuulac cuan cuiß li camenak re teßxmuk, incßaß chic queßxtau. Caßaj cuiß lix bakel lix jolom, li rok ut li rukß.

³⁶A keď sa navrátili a oznámili mu to, povedal: Je to slovo Hospodinovo, ktoré hovoril skrze svojho služobníka Eliáša Tišbänského povediac: Na podiele Jizreela budú žrať psi telo Jezábelino.

³⁶Nak li cuînk queßsukßi, queßxye re laj Jehú. Ut laj Jehú quixye: —Xcßulman joß quixye li Kâcuaß Dios re li profeta Elías, Tisbe xtenamit, nak quixye, “Eb li tzßiß teßxtiu lix tibel lix Jezabel saß li naßajej Jezreel.”Lix tibel, aßan chanchanak li cßot saß li chßochß aran Jezreel re nak mâ ani tâyehok re, “Cueß lix tibel lix Jezabel”, chan laj Jehú.

³⁷A bude vraj mŕtve telo Jezábelino jako hnoj na tvári poľa na podiele Jizreela, takže nepovedia: Toto je Jezábeľ.

³⁷Lix tibel, aßan chanchanak li cßot saß li chßochß aran Jezreel re nak mâ ani tâyehok re, “Cueß lix tibel lix Jezabel”, chan laj Jehú.