1V dvanástom roku Achaza, judského kráľa, začal kraľovať Hozea, syn Élu, v Samárii nad Izraelom a kraľoval deväť rokov.
1Yô cablaju chihab roquic chokß xreyeb laj Judá laj Acaz nak laj Oseas li ralal laj Ela qui-oc chokß xreyeb laj Israel. Belêb chihab quicuan chokß rey aran Samaria.
2A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len že nie priam tak ako kráľovia Izraelovi, ktorí boli pred ním.
2Laj Oseas quixbânu li incßaß us chiru li Kâcuaß. Abanan incßaß quinumta lix mâusilal joß xmâusilaleb lix reyeb laj Israel li queßcuan xbên cua.
3Proti nemu vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, a Hozea sa mu stal sluhom a dával mu dar.
3Laj Salmanasar lix reyeb laj Asiria quipletic riqßuin laj Oseas ut quirêchani li plêt. Joßcan nak laj Oseas quicßanjelac chiru ut quixtoj rix lix naßajeb.
4Ale assýrsky kráľ našiel na Hozeovi zradu, pretože poslal poslov k Só-vovi, egyptskému kráľovi, a neposlal hore assýrskemu kráľovi obvyklého daru jako dovtedy s roka na rok. Preto ho obľahol assýrsky kráľ, poviazal ho a dal do žalára.
4Saß jun li cutan laj Salmanasar lix reyeb laj Asiria quixqßue retal nak laj Oseas yô chixbalakßinquil xban nak naxtaklaheb lix takl riqßuin laj So lix reyeb laj Egipto ut incßaß chic naxtakla lix toj rajlal chihab joß naxbânu. Joßcan nak lix reyeb laj Asiria quixtakla xchapbal laj Oseas ut quixqßue saß tzßalam.
5A assýrsky kráľ vyšiel hore a prešiel po celej zemi a keď prišiel hore do Samárie, obľahol ju a obliehal tri roky.
5Chirix aßan lix reyeb laj Asiria qui-oc chi pletic riqßuineb laj Israel. Oxib chihab quipletic riqßuineb li cuanqueb Samaria.
6V deviatom roku Hozeu zaujal assýrsky kráľ Samáriu a prestehoval Izraela do Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách.
6Yô chic xbele chihab roquic laj Oseas chokß xreyeb laj Israel nak lix reyeb laj Asiria quirêchani li tenamit Samaria ut quixcßameb chi prêxil laj Israel aran Asiria. Cuan li quixcanabeb saß li naßajej Halah. Cuan li quixcanabeb saß li naßajej Habor li cuan nachß riqßuin li nimaß Gozán. Ut cuan ajcuiß li quixcanabeb saß eb li tenamit li cuanqueb saß xcuênt li tenamit Medo.
7A stalo sa, keď len hrešili synovia Izraelovi proti Hospodinovi, svojmu Bohu, ktorý ich vyviedol z Egyptskej zeme zpod ruky faraona, egyptského kráľa, a báli sa iných bohov
7Queßxcßul chi joßcan eb laj Israel xban nak queßmâcob chiru li Kâcuaß Dios li qui-isin chak reheb rubel xcuanquil laj faraón aran Egipto. Ut queßxlokßoniheb li jalanil dios.
8a chodili v ustanoveniach pohanov, ktorých vyhnal Hospodin zpred tvári synov Izraelových, a v ustanoveniach kráľov Izraelových, ktorých narobili,
8Eb laj Israel queßxbânu li incßaß us joß queßxbânu li jalaneb xtenamit li queßisîc xban li Dios saß li naßajej li queßoc cuiß. Ut queßxbânu ajcuiß li incßaß us li queßcßameß cuiß xbeheb xbaneb li rey li queßcuan aran Israel.
9a synovia Izraelovi ukrývali veci, ktoré neboly spravedlivé, proti Hospodinovi, svojmu Bohu, a nastaväli si výšin vo všetkých svojich mestách, od veže strážnych až po ohradené mesto,
9Eb laj Israel queßxbânu chi mukmu li incßaß quicuulac chiru li Kâcuaß lix Dioseb. Queßxyîb li naßajej re xlokßoninquileb li yîbanbil Dios saß chixjunileb li tenamit. Ut queßxyîb ajcuiß saß eb li cocß cab najt xteram li nequeßcuan cuiß li nequeßiloc re li tenamit, joß eb ajcuiß li tenamit li cauresinbileb re xcolbaleb rib.
10a nastaväli si modlárskych stĺpov a hájov na každom vŕšku, jako-tak vysokom, a pod každým stromom zeleným
10Ut queßxyîb lix jalam ûch lix Asera lix dioseb ut queßxqßue saß eb li tzûl ut queßxqßue ajcuiß rubeleb li cheß li nînk xmuheb. Ut queßxxakab ajcuiß li okech yîbanbil riqßuin pec re xlokßoninquil lix dioseb.
11a kadili tam na všetkých výšinách ako pohania, ktorých vypratal Hospodin zpred ich tvári; a robili zlé veci, aby popudzovali Hospodina,
11Ut queßxcßat li pom saß eb li naßajej li najt xteram li queßxyîb re xlokßoninquil li yîbanbil dios joß queßxbânu li tenamit li queßisîc saß li naßajej aßan xban li Kâcuaß Dios. Riqßuin li mâusilal queßxbânu, queßxchikß xjoskßil li Dios.
12a slúžili ukydaným bohom, o ktorých im povedal Hospodin: Nerobte toho!
12Eb aßan queßxlokßoni li jalanil dios usta li Kâcuaß Dios quixye nak incßaß teßxlokßoni.
13A Hospodin osvedčoval proti Izraelovi i proti Júdovi skrze všetkých svojich prorokov, skrze každého vidiaceho a hovoril: Navráťte sa zo svojich zlých ciest a ostríhajte moje prikázania, moje ustanovenia, podľa celého zákona, ktorý som prikázal vašim otcom a ktorý som poslal k vám skrze svojich služobníkov prorokov.
13Li Kâcuaß quixtaklaheb lix profeta ut eb lix takl riqßuineb laj Israel ut riqßuineb laj Judá. Queßxye chi joßcaßin: —Canabomak xbânunquil li mâusilal. Chebânuhak ban li cßaßru naxye li chakßrab li quixqßue li Dios reheb lê xeßtônil yucuaß. Chebânuhak chixjunil li cßaßru xextaklâc cuiß, chanqueb li profetas laj cßanjel chiru li Kâcuaß.
14Avšak neposlúchli, ale zatvrdili svoju šiju, ako svoju šiju ich otcovia, ktorí neverili v Hospodina, svojho Boha,
14Abanan eb aßan incßaß queßabin. Queßxcacuubresi ban lix chßôleb joß queßxbânu lix xeßtônil xyucuaßeb. Incßaß queßxcßojob xchßôl riqßuin li Dios.
15a zavrhli jeho ustanovenia a jeho smluvu, ktorú učinil s ich otcami, i jeho svedoctvá, ktorými svedčil proti nim, a odišli za márnosťou a stali sa márnymi a nasledovali pohanov, ktorí boli vôkol nich, o ktorých im prikázal Hospodin, aby nerobili jako oni.
15Queßxtzßektâna ban li chakßrab li quixqßue li Dios ut queßxtzßektâna ajcuiß li contrato li quixbânu li Dios riqßuineb lix xeßtônil xyucuaßeb. Queßxkßet li râtin li Dios ut queßxlokßoniheb li yîbanbil dios li mâcßaß na-oc cuiß. Joßcan nak eb aßan queßcana chi mâcßaß nequeßoc cuiß xban nak queßxbânu joß nequeßxbânu li jalan tenamit li cuanqueb chi nachß riqßuineb, usta li Dios quixye nak incßaß teßxbânu.
16A opustiac všetky prikázania Hospodina, svojho Boha, spravili si liate modly, dvoje teliat, a spravili si háj a klaňali sa všetkému vojsku nebeskému a slúžili Bálovi
16Queßxtzßektâna chixjunil li chakßrab li quiqßueheß reheb xban li Kâcuaß lix Dioseb. Ut queßxyîb riqßuin li chßîchß cuib xjalam ûch li cuacax ut queßxlokßoni. Queßxyîb lix jalam ûch lix Asera lix dioseb. Ut queßxlokßoni ajcuiß laj Baal ut eb li chahim, li sakße ut li po.
17a vodili svojich synov a svoje dcéry cez oheň a zaoberali sa veštením a planetárili a tak sa predali, aby robili to, čo je zlé v očiach Hospodinových, aby ho popudzovali.
17Queßxcßat li ralal xcßajoleb chokß xmayejeb chiru li yîbanbil dios. Queßcôeb chi patzßoc riqßuineb laj kße ut riqßuineb laj tûl. Ut junes li mâusilal queßxqßue xchßôl chixbânunquil. Joßcan nak queßxchikß xjoskßil li Dios.
18Preto sa veľmi rozhneval Hospodin na Izraela a odstránil ich zpred svojej tvári; nezostalo iba samo pokolenie Júdovo.
18Cßajoß nak quichal xjoskßil li Dios saß xbêneb laj Israel xban li mâusilal queßxbânu. Joßcan nak quirisiheb saß lix naßajeb. Caßaj chic eb li ralal xcßajol laj Judá queßcana saß li naßajej aßan.
19Ale ani Júda neostríhal prikázaní Hospodina, svojho Boha, lež aj oni chodili v ustanoveniach synov Izraelových, ktorých narobili.
19Abanan chi moco eb li ralal xcßajol laj Judá queßxbânu li cßaßru naxye saß li chakßrab li quiqßueheß reheb xban li Kâcuaß lix Dioseb. Queßxqßue ban xcuanquil li chakßrab li quiqßueheß xbaneb li ralal xcßajol laj Israel.
20Preto opovrhnul Hospodin všetkým semenom Izraelovým a trápil ich a vydal ich do ruky lupičov tak, až ich odvrhnul od svojej tvári,
20Joßcan nak li Kâcuaß quixtzßektânaheb chixjunileb laj Israel. Quixtakla li raylal saß xbêneb ut quixcanabeb saß rukßeb li xicß nequeßiloc reheb toj retal nak queßisîc saß lix naßajeb.
21lebo odtrhol Izraela od domu Dávidovho, a urobil kráľom Jeroboáma, syna Nebátovho; a Jeroboám odvrátil preč Izraela, aby nenasledoval Hospodina, a spôsobil to, aby hrešil veľkým hriechom.
21Nak li Kâcuaß quirisiheb li ralal xcßajol laj Israel saß xyânkeb li ralal xcßajol laj David, eb laj Israel queßxxakab laj Jeroboam li ralal laj Nabat chokß xreyeb. Ut laj Jeroboam, aßan li quiqßuehoc reheb laj Israel chixtzßektânanquil li Kâcuaß ut kßaxal nimla mâc queßxbânu.
22A tak chodili synovia Izraelovi vo všetkých hriechoch Jeroboámových, ktoré páchal; neodstúpili od toho,
22Eb li ralal xcßajol laj Israel queßxbânu li mâusilal li quixbânu li rey Jeroboam ut incßaß queßxcanab mâcobc chiru li Dios,
23dokiaľ neodstránil Hospodin Izraela zpred svojej tvári, jako hovoril skrze všetkých svojich služobníkov prorokov, a preto sa musel prestehovať Izrael preč so svojej zeme do Assýrie, kde je až do tohoto dňa.
23toj retal nak li Dios quixcanabeb re nak teßchapekß xbaneb jalan tenamit joß quiyeheß reheb xbaneb lix profeta li Dios. Joßcan nak queßchapeß ut queßcßameß Asiria. Ut aran cuanqueb toj chalen anakcuan.
24A assýrsky kráľ doviedol národy z Babylona a z Kúty a z Avvy a z Chamatu a zo Sefarvajima a osídlil ich v mestách Samárie miesto synov Izraelových, a zaujali v dedičstvo Samáriu a bývajú v jej mestách.
24Lix reyeb laj Asiria quixcßameb laj Babilonia aran Israel. Quixcßameb laj Cuta, eb laj Ava ut eb laj Hamat, joß eb ajcuiß laj Sefarvaim. Quixqßueheb chi cuânc saß eb li tenamit li cuanqueb saß xcuênt Samaria saß lix naßajeb laj Israel.
25A bolo na počiatku ich bývania tam, že sa nebáli Hospodina, a preto poslal Hospodin na nich ľvov, ktorí ich dávili.
25Nak queßxtiquib cuânc aran eb li cristian incßaß queßxlokßoni li Kâcuaß. Joßcan nak li Kâcuaß quixtaklaheb li cakcoj chixcamsinquileb.
26Preto povedali assýrskemu kráľovi a riekli: Národy, ktoré si prestehoval a osadil v mestách Samárie, neznajú obyčaje Boha zeme, a preto poslal na nich ľvov, a hľa, usmrcujú ich, pretože neznajú obyčaje Boha zeme.
26Quiyeheß re lix reyeb laj Asiria: —Eb li cristian li xataklaheb chi cuânc Samaria incßaß nequeßxnau xlokßoninquil li Dios li queßxlokßoniheb laj Israel li queßcuan Samaria. Xban nak incßaß yôqueb chixbânunquil li naraj li Kâcuaß lix Dioseb, joßcan nak quixtaklaheb li cakcoj chixcamsinquileb.—
27Vtedy rozkázal assýrsky kráľ a riekol: Zaveďte ta jedného z kňazov, ktorých ste odstehovali ztade, a nech idú a bývajú tam, a nech ich učí obyčaji Boha zeme.
27Ut lix reyeb laj Asiria quixye: —Sicßomak chak junak aj tij li xecßam chak Samaria. Li jun aßan tâxic cuißchic Samaria. Tâcuânk aran ut tixcßut chiruheb chanru xlokßoninquil li Kâcuaß lix Dioseb laj Israel, chan.
28A tak prišiel jeden z kňazov, ktorých boli odstehovali zo Samárie, a býval v Bét-ele a učil ich, ako sa majú báť Hospodina.
28Joßcan nak queßxtakla jun reheb laj tij li qui-isîc Samaria chi cuânc Bet-el re tixcßut chiruheb li tenamit chanru nak teßxlokßoni li Kâcuaß.
29Ale pri tom robili si, každý národ svojich vlastných bohov a postavili v dome výšin, ktorých narobili obyvatelia Samárie, každý národ vo svojich vlastných mestách, v ktorých bývali.
29Abanan li junjûnk chi tenamit queßxyîb lix dioseb ut queßxqßue saß eb li cab li queßxyîb laj Israel saß eb li naßajej li najt xteram aran Samaria.
30Babylonskí mužovia si narobili Sukkót-benót; kútski mužovia si spravili Nergala; chamatskí mužovia si spravili Ašímu,
30Eb li queßchal Babilonia queßxyîb xjalam ûch laj Sucot-benot. Eb li queßchal Cuta queßxyîb xjalam ûch laj Nergal. Ut eb li queßchal Hamat queßxyîb xjalam ûch laj Asima.
31Avvänia spravili Nibchaza a Tartáka, a Sefarvajimänia pálili svojich synov ohňom, Adrammelechovi a Anammelechovi, bohom Sefarvajimänov.
31Eb laj aveo queßxyîb xjalam ûch laj Nibhaz ut laj Tartac. Ut eb li queßchal Sefarvaim queßxcßat li ralal xcßajoleb chokß xmayejeb re xlokßoninquil laj Adramelec ut laj Anamelec li cuib chi xdioseb laj Sefarvaim.
32A pritom sa báli Hospodina a narobili si kňazov výšin z najposlednejších zpomedzi seba, ktorí obetovali za nich v dome výšin.
32Queßxlokßoni li Kâcuaß, abanan moco anchaleb ta xchßôl. Queßxxakab yalak ani chi cßanjelac chokß aj tij saß eb li naßajej li najt xteram li queßxlokßoni cuiß lix dioseb.
33A Hospodina sa báli a svojim bohom slúžili podľa obyčaje pohanských národov tam, odkiaľ ich odstehovali.
33Yôqueb chixqßuebal xlokßal li Kâcuaß, abanan yôqueb ajcuiß chixqßuebal xlokßal lix dioseb joß cßaynakeb chixbânunquil saß eb li tenamit li queßchal cuiß chak.
34Až do tohoto dňa robia podľa drievnych obyčají, neboja sa Hospodina ani nečinia podľa svojich ustanovení ani podľa svojho súdu ani podľa zákona ani podľa prikázania, ktoré prikázal Hospodin synom Jakobovým, ktorému dal meno Izrael.
34Toj chalen anakcuan nequeßxbânu joß queßxbânu chak najter. Incßaß nequeßxlokßoni li Kâcuaß chi moco nequeßxbânu li chakßrab ut li xtaklanquil, chi moco nequeßxbânu li cßaßru quixye li Kâcuaß reheb li ralal xcßajol laj Jacob, li quixqßue “aj Israel” chokß xcßabaß.
35A Hospodin učinil s nimi smluvu a prikázal im povediac: Nebudete sa báť iných bohov ani sa im nebudete klaňať ani im nebudete slúžiť ani im nebudete obetovať.
35Nak li Kâcuaß quixbânu li contrato riqßuineb laj Israel quixchakßrabiheb ut quixye reheb: —Mêlokßoni li jalanil dios, chi moco têcuikßib êrib chiruheb. Incßaß texcßanjelak chiruheb chi moco texmayejak chiruheb.
36Ale iba Hospodina, ktorý vás vyviedol hore z Egyptskej zeme vo veľkej sile a vystretým ramenom, toho sa budete báť a jemu sa budete klaňať a jemu budete obetovať.
36Lâin li Kâcuaß. Lâin quin-isin chak êre saß li naßajej Egipto riqßuin xnimal incuanquil ut riqßuin sachba chßôlej. Caßaj cuiß lâin têxucua cuu. Tinêlokßoni ut texmayejak chicuu.
37A ustanovenia a súdy a zákon a prikázania, ktoré vám napísal, budete ostríhať činiac to, po všetky dni a nebudete sa báť iných bohov.
37Junelic têbânu li cßaßru xinye êre. Têbânu li chakßrab xinqßue êre. Têbânu chixjunil li nacuaj joß tzßîbanbil retalil. Ut mêlokßoni li jalanil dios.
38A na smluvu, ktorú som učinil s vami, nezabudnete ani sa nebudete báť iných bohov.
38Misach saß êchßôl li contrato li xinbânu êriqßuin. Ut mêlokßoni li jalanil dios.
39Ale iba Hospodina, svojho Boha, sa budete báť, a on vás vytrhne z ruky všetkých vašich nepriateľov.
39Chexucua ban cuu lâin li Kâcuaß, lê Dios. Lâin li Kâcuaß tincolok êre saß rukßeb li xicß nequeßiloc êre, chan li Dios.
40Ale neposlúchli, a robili a robia podľa drievnej svojej obyčaje.
40Abanan eb li tenamit aßan incßaß queßxbânu joß quixye li Kâcuaß. Toj yôqueb ajcuiß chixbânunquil lix najter naßlebeb.Yôqueb chixlokßoninquil li Kâcuaß, abanan moco anchaleb ta xchßôl xban nak toj yôqueb chixlokßoninquileb li yîbanbil dios. Ut toj chalen anakcuan eb li ralal xcßajol nequeßxbânu joß queßxbânu lix xeßtônil xyucuaßeb.
41A tak tedy sa bály tie národy Hospodina a slúžily svojim rytinám aj ich synovia i synovia ich synov; ako robili ich otcovia, tak robia aj oni až do tohoto dňa.
41Yôqueb chixlokßoninquil li Kâcuaß, abanan moco anchaleb ta xchßôl xban nak toj yôqueb chixlokßoninquileb li yîbanbil dios. Ut toj chalen anakcuan eb li ralal xcßajol nequeßxbânu joß queßxbânu lix xeßtônil xyucuaßeb.