¹A stalo sa v treťom roku Hozeu, syna Élu, izraelského kráľa, že začal kraľovať Ezechiáš, syn Achaza, judského kráľa.

¹Yô rox chihab roquic chokß xreyeb laj Israel laj Oseas li ralal laj Ela nak laj Ezequías li ralal laj Acaz qui-oc chokß xreyeb laj Judá.

²Dvadsaťpäť rokov mal, keď začal kraľovať, a kraľoval dvadsaťdeväť rokov v Jeruzaleme. A meno jeho matky bolo Abia, dcéra Zachariášova.

²b xcaßcßâl chihab cuan re laj Ezequías nak qui-oc saß xcuanquil. Belêb xcaßcßâl chihab quicuan chokß rey aran Jerusalén. Lix naß, aßan lix Abi, lix rabin laj Zacarías.

³A robil to, čo je spravedlivé v očiach Hospodinových, všetko tak, ako činil Dávid, jeho otec.

³Laj Ezequías quixbânu li us chiru li Dios joß quixbânu laj David lix xeßtônil yucuaß.

⁴On odstránil výšiny, roztrieskal modlárske sochy, vysekal háje a roztĺkol medeného hada, ktorého bol spravil Mojžiš; lebo až do tých dní mu kadili synovia Izraelovi kadivo, a nazval ho Nechuštánom.

⁴Laj Ezequías quixjuqßui li naßajej najt xteram li nequeßxlokßoni cuiß li yîbanbil dios. Quixjori li nînki jalam ûch Asera xcßabaß. Ut quixpuqßui li yîbanbil dios. Ut quixjori ajcuiß li cßantiß yîbanbil riqßuin bronce li quixyîb laj Moisés xban nak eb laj Israel yôqueb chixcßatbal lix incienso chiru. Nehustán quiqßueheß chokß xcßabaß li cßantiß aßan.

⁵Nadejal sa na Hospodina, Boha Izraelovho, a nebolo po ňom jemu rovného medzi všetkými kráľmi Júdovými ani medzi tými, ktorí boli pred ním.

⁵Laj Ezequías quixcßojob xchßôl riqßuin li Kâcuaß Dios li nequeßxlokßoni eb laj Israel. Saß xyânkeb chixjunileb li rey li queßcuan Judá mâ jun tîc xchßôl joß laj Ezequías, chi moco li queßcuan xbên cua chi moco li queßcuan mokon.

⁶Lebo sa pevne držal Hospodina; neuhnul od neho, aby ho nebol nasledoval; a ostríhal jeho prikázania, ktoré prikázal Hospodin Mojžišovi.

⁶Chi anchal xchßôl quixpâb li Dios ut mâ jun sut quixkßet li râtin. Quixbânu ban chixjunil li quixye saß li chakßrab li quiqßueheß re laj Moisés xban li Kâcuaß.

⁷A Hospodin bol s ním; všade, kamkoľvek išiel, a čokoľvek konal, rozumne konal a sprotivil sa assýrskemu kráľovi a neslúžil mu.

⁷Li Kâcuaß cuan riqßuin ut quirosobtesi. Ut us qui-el chixjunil li quixbânu. Laj Ezequías incßaß quixqßue rib rubel xcuanquil lix reyeb laj Asiria chi moco quixbânu li cßaßru quixye.

⁸On porazil Filištínov až po Gazu i jej kraje, a to od veže strážnych až po ohradené mesto.

⁸Ut quinumta saß xbêneb laj filisteo ut quirêchani chixjunil lix naßajeb. Quirêchani li naßajej li naticla cuan cuiß li tenamit Gaza ut nacuulac toj saß lix nubâl li naßajej Judá li cuanqueb cuiß li cab li queßxyîb re xcolbaleb rib joß ajcuiß li cab najt xteram li queßxcßacßale cuiß lix tenamiteb.

⁹A stalo sa vo štvrtom roku kráľa Ezechiáša, a to bol siedmy rok Hozeu, syna Élovho, izraelského kráľa, že vyšiel hore Salmanazar, assýrsky kráľ, proti Samárii a obľahol ju.

⁹Ac yô chic xcuuk chihab roquic chokß xreyeb laj Israel laj Oseas li ralal laj Ela nak quicuulac chi pletic riqßuineb laj Salmanasar lix reyeb laj Asiria. Queßxsut li tenamit Samaria ut queßoc chi pletic riqßuineb. Aßin quicßulman nak yô xcâ chihab roquic chokß rey laj Ezequías aran Judá.

¹⁰A zaujal ju po troch rokoch, v šiestom roku Ezechiáša, ktorý to rok bol deviatym rokom Hozeu, izraelského kráľa; vtedy bola zaujatá Samária.

¹⁰Oxib chihab quixpleti rix li tenamit Samaria toj retal quirêchani. Yô chic xbele chihab roquic laj Oseas chokß xreyeb laj Israel nak laj Salmanasar quirêchani li tenamit Samaria. Aßin quicßulman nak ac yô chic xcuak chihab roquic laj Ezequías chokß rey aran Judá.

¹¹A assýrsky kráľ prestehoval Izraela so Assýrie a osadil ich v Chelachu a v Chábore pri rieke Gozane a v médskych mestách,

¹¹Ut eb laj Israel queßchapeß ut queßcßameß Asiria. Cuan li quixcanabeb saß li naßajej Halah ut cuan ajcuiß li quixcanabeb saß li naßajej Habor li cuan nachß riqßuin li nimaß Gozán. Ut cuan ajcuiß li quixcanabeb saß eb li tenamit li cuanqueb Medo.

¹²pretože neposlúchali na hlas Hospodina, svojho Boha, ale prestupovali jeho smluvu, všetko to, čo prikázal Mojžiš, služobník Hospodinov, a neposlúchali ani nečinili.

¹²Joßcaßin queßxcßul laj Israel li cuanqueb Samaria xban nak incßaß queßxbânu li quixye li Kâcuaß Dios. Queßxkßet ban li contrato. Incßaß queßxpâb li cßaßru quixye laj Moisés laj cßanjel chiru li Dios, chi moco queßxbânu li cßaßru quixye.

¹³Potom v štrnástom roku kráľa Ezechiáša, vyšiel hore Senacherib, assýrsky kráľ, proti všetkým mestám Júdovým ohradeným a zaujal ich.

¹³Yô câlaju chihab roquic chokß xreyeb laj Judá laj Ezequías nak laj Senaquerib lix reyeb laj Asiria qui-oc chi pletic riqßuineb laj Judá saß eb li tenamit li cuanqueb cuiß li cab li nequeßxcol cuiß ribeb. Laj Senaquerib quirêchaniheb li tenamit aßan saß li plêt.

¹⁴A Ezechiáš, judský kráľ, poslal poslov k assýrskemu kráľovi do Lachiša povediac: Zhrešil som, obráť sa preč odo mňa; to, čo naložíš na mňa, ponesiem. A assýrsky kráľ uložil na Ezechiáša, judského kráľa, tristo hrivien striebra a tridsať hrivien zlata.

¹⁴Joßcan nak laj Ezequías lix reyeb laj Judá quixtakla xyebal re lix reyeb laj Asiria li cuan saß li tenamit Laquis: —Incßaß us xinbânu lâin. Chex-êlk saß li katenamit ut lâin tintoj âcue joß nimal tâpatzß, chan. Ut lix reyeb laj Asiria quixye re laj Ezequías nak tixtakla cuib ciento quintal li plata ut jun may quintal li oro.

¹⁵A Ezechiáš dal všetko striebro, ktoré sa našlo v dome Hospodinovom a v pokladoch domu kráľovho.

¹⁵Ut li rey Ezequías quixtakla chixjunil li plata li cuan saß lix templo li Kâcuaß ut quixtakla ajcuiß li cuan saß li rochoch li rey.

¹⁶V tom čase olúpal Ezechiáš dvere chrámu Hospodinovho zo zlata i stĺpy, ktoré bol pokryl zlatom sám Ezechiáš, judský kráľ, a dal to assýrskemu kráľovi.

¹⁶Ut quirisi ajcuiß li oro li quixletz chiruheb lix puertil lix templo li Kâcuaß joß ajcuiß li oro li quixletz chiru lix marquileb li puertas. Ut li oro aßan quixtakla re lix reyeb laj Asiria.

¹⁷Ale assýrsky kráľ jednako len poslal Tartána a Rab-sarísa a Rabsákeho z Lachiša ku kráľovi Ezechiášovi s velikým vojskom do Jeruzalema. A odíduc hore prišli k Jeruzalemu a vyjdúc hore prišli a zastáli pri struhe horného rybníka, ktorá je pri hradskej poľa valchárovho.

¹⁷Lix reyeb laj Asiria quixtaklaheb oxibeb li cuînk nînkeb xcuanquil aran Jerusalén chi pletic riqßuin laj Ezequías. Aßaneb aßin: laj Tartán, laj Rabsaris ut laj Rabsaces. Ut quixtaklaheb ajcuiß jun chßûtal li soldado chirixeb. Nak queßcuulac Jerusalén, queßcana saß li be li nequeßcßanjelac cuiß eb laj puchßunel. Li naßajej aßan cuan chire li rok haß li nanumeß cuiß li haß li nachal saß li pila li cuan toj takecß.

¹⁸A keď volali na kráľa, vyšiel k nim Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, a Šebna, pisár, a Joach, syn Azafov, kancelár.

¹⁸Eb li oxib chi cuînk li nînkeb xcuanquil queßxtakla xbokbal li rey Ezequías. Oxib li cuînk li nequeßtenkßan re laj Ezequías queßcôeb chi âtinac riqßuineb. Aßaneb aßin li oxib chi cuînk: laj Eliaquim, li ralal laj Hilcías, li na-iloc re li palacio; laj Sebna laj tzßîb; ut laj Joa, li ralal laj Asaf, li najolomin re li nequeßxococ re li hu.

¹⁹A Rabsáke im povedal: Nože povedzte Ezechiášovi: Takto hovorí ten veľký kráľ, assýrsky kráľ: Akáže je to nádej, na ktorú sa nadeješ?

¹⁹Laj Rabsaces quixye reheb: —Joßcaßin tâye re li rey Ezequías: “Aßan aßin li naxtakla xyebal âcue lix reyeb laj Asiria li nim xcuanquil: ¿Ani aj iqßuin cßojcßo âchßôl?

²⁰Povedal si iba slovo rtov, a to má byť rada a sila do boja! Na koho sa teraz nadeješ, že si sa mi sprotivil?

²⁰Mâre nacacßoxla nak riqßuin âtinac naru tâcol âcuib chicuu. ¿Ma aßan tâqßuehok xcacuil âchßôl nak nacacßoxla? ¿Ani aj iqßuin cau âchßôl nak incßaß nacatxucuac chicuu?

²¹Teraz hľa, spoľahol si sa na tú trstenú palicu nalomenú, na Egypt, ktorá, keď sa niekto oprie na ňu, vojde do jeho ruky a prebodne ju: taký je faraon, egyptský kráľ, všetkým, ktorí sa nadejú na neho.

²¹Lâo nakanau nak lâat cßojcßo âchßôl saß xbêneb laj Egipto. Eb laj Egipto moco cauheb ta rib. Chanchaneb li caxlan ajl. Cui tâchap chokß re âxukß, tixhop lâ cuukß. Li ani tixcßojob xchßôl saß xbên laj faraón, lix reyeb laj Egipto, ra tixcßul.

²²A keď mi poviete: Na Hospodina, svojho Boha, sa nadejeme! Či nie je to ten istý, ktorého výšiny odstránil Ezechiáš i jeho oltáre, a riekol Júdovi a Jeruzalemu: Pred týmto oltárom sa budete klaňať v Jeruzaleme!?

²²Mâre lâex têye cue nak cßojcßo êchßôl riqßuin li Kâcuaß lê Dios. ¿Ma incßaß ta biß isinbil saß êyânk chixjunileb li artal xban li rey Ezequías? ¿Ma mâcuaß ta biß aßan quiyehoc reheb laj Judá ut laj Jerusalén nak chiru jun ajcuiß li artal teßlokßonînk aran Jerusalén?

²³A teraz nože závoď s mojím pánom, s assýrskym kráľom, a dám ti dva tisíce koní, ak si môžeš dať na ne jazdcov.

²³Joßcan nak lâin nintzßâma chêru nak takacßûb ru junak li naßleb. Lâin tinqßue êre cuib mil li cacuây ut lâex têril ma têtau li ani têtaklaheb chirixeb.

²⁴A jako potom odvrátiš tvár jediného vojvodcu, niektorého z najmenších služobníkov môjho pána? Ale pravda spoľahneš sa na Egypt, na vozy a na jazdcov!

²⁴Lâat incßaß tâcuy pletic riqßuin jun reheb lin soldado usta aßan incßaß cau rib. ¿Ma nequecßoxla nak laj faraón tixqßue êcarruaje ut tixqßueheb li soldado li teßxic chirix cacuây?

²⁵A krome toho, či som prišiel bez Hospodina hore proti tomuto miestu, aby som ho zkazil? Veď Hospodin mi povedal: Vyjdi hore proti tej zemi a zkaz ju!

²⁵¿Ma mâcuaß ta biß li Kâcuaß xtaklan chak cue saß li naßajej aßin chi pletic? ¿Ma xinchal ta biß chixsachbal ru yal injunes?” chan.

²⁶Na to riekol Elijakim, syn Hilkiášov, a Šebna a Joach Rabsákemu: Hovor, prosíme, svojim služobníkom sýrsky, lebo veď rozumieme, a nehovor s nami židovsky pred ľudom, ktorý je na múre!

²⁶Tojoßnak laj Eliaquim li ralal laj Hilcías ut laj Sebna ut laj Joa queßxye re laj Rabsaces: —Nakatzßâma châcuu nak toâcuâtina saß li âtinobâl arameo xban nak lâo nakatau ru li âtin aßan. Moâcuâtina saß li râtinobâleb laj Judá xban nak chixjunileb li tenamit li cuanqueb saß xbên li tzßac yôqueb chirabinquil li yôcat chixyebal, chan.

²⁷Ale Rabsáke im povedal: A či azda proti tvojmu pánovi a k tebe ma poslal môj pán, aby som vám hovoril tieto slová? A či nie proti mužom, ktorí sedia na múre, aby jedli svoje vlastné lajná a pili svoj vlastný moč i spolu s vami?

²⁷Abanan laj Rabsaces quixye reheb: —Lâin incßaß xintaklâc chak chi âtinac caßaj cuiß riqßuin lê rey, chi moco caßaj cuiß êriqßuin lâex. Xintaklâc ban chi âtinac riqßuineb li cuanqueb saß xbên li tzßac. Tâcuulak xkßehil nak eb aßan joß ajcuiß lâex têlou êcßot ut têrucß lê chuß, chan.

²⁸Potom sa postavil Rabsáke a volal veľkým hlasom židovsky, hovoril a riekol: Počujte slovo toho veľkého kráľa, assýrskeho kráľa!

²⁸Ut chirix aßan, quixakli ut quixjap re chixyebal saß li râtinobâleb laj Judá: —Abihomak chêjunilex li cßaßru naxye êre lix reyeb laj Asiria, li nim xcuanquil.

²⁹Takto hovorí kráľ: Nech vás neklame Ezechiáš! Lebo vás nebude môcť vytrhnúť z jeho ruky!

²⁹Joßcaßin xtakla chak xyebal êre li rey li nim xcuanquil: Mêqßue êrib chixbalakßi laj Ezequías. Aßan incßaß târûk texcol saß cuukß lâin.

³⁰Ani nech vás nenahovorí Ezechiáš nadejať sa na Hospodina hovoriac: Istotne nás vytrhne Hospodin, a nebude vydané toto mesto do ruky assýrskeho kráľa.

³⁰Mâre laj Ezequías tixye êre, “Cßojobomak êchßôl riqßuin li Kâcuaß. Relic chi yâl li Kâcuaß tâcolok ke. Aßan incßaß toxkßaxtesi saß rukß lix reyeb laj Asiria” chaßak êre. Mêpâb li cßaßru tixye êre nak texkßunbesi.

³¹Nepočúvajte na Ezechiáša, lebo takto hovorí assýrsky kráľ: Učiňte so mnou mier a nadobudnite požehnanie a tak vyjdite ku mne a jedzte každý zo svojho viniča a každý zo svojho fíka a pite každý vodu zo svojej studne,

³¹Mêpâb li râtin laj Ezequías. Aßan aßin li naxye êre lix reyeb laj Asiria, “Cßamomak êrib saß usilal cuiqßuin. Cui têcßam êrib saß usilal cuiqßuin, chi jûnkal têtzaca li ru lê uvas ut têtzaca li ru lê higo ut naru ajcuiß têrucß li haß li na-el saß lê jul haß,

³²dokiaľ neprijdem a nepoberiem si vás do zeme, podobnej vašej zemi, do zeme obilia a vína, do zeme chleba a viníc, do zeme olív, vydávajúcich dobrý olej, a medu, a žite a nepomrite! Ale nepočúvajte na Ezechiáša, lebo vás zvodí hovoriac: Hospodin nás vytrhne.

³²toj retal nak texincßam chi cuânc saß junak chic naßajej kßaxal châbil joß lê naßaj. Aran na-el nabal li uvas ut na-el nabal li trigo. Cuânk êvino ut cuânk êcaxlan cua. Cuânk nabal li olivos ut li aceite joß ajcuiß li xyaßal cab. Cui têbânu li cßaßru ninye lâin, sa chic texcuânk ut incßaß texcâmk. Mêpâb li cßaßru naxye laj Ezequías xban nak yô chêbalakßinquil nak naxye êre nak li Kâcuaß tâcolok êre.

³³Či azda vytrhli bohovia národov každý svoju zem z ruky assýrskeho kráľa?

³³¿Ma cuan ta biß junak dios quixcol ta lix tenamit saß rukß lix reyeb laj Asiria?

³⁴Kde sú bohovia Chamatu a Arpádu? Kde bohovia Sefarvajima, Hény a Ivvy, aby boli vytrhli Samáriu z mojej ruky?!

³⁴¿Bar cuan lix dioseb li tenamit Hamat ut Arfad? ¿Bar cuan lix dioseb li tenamit Sefarvaim ut Hena ut Iva? ¿Ma queßxcol ta biß li tenamit Samaria saß cuukß lâin?

³⁵Ktorí sú to medzi všetkými bohmi tých zemí, ktorí by boli vytrhli svoju zem z mojej ruky, aby Hospodin vytrhol Jeruzalem z mojej ruky?

³⁵¿Ma cuan ta biß junak dios saß li naßajej aßin li quixcuy xcolbal lix tenamit saß cuukß lâin? ¿Chanru nak li Kâcuaß Dios tixcol li tenamit Jerusalén saß cuukß?” chan li rey.—

³⁶A ľud mlčal, a neodpovedali mu ani slova, lebo to bol rozkaz kráľov, ktorý povedal: Neodpovedajte mu!

³⁶Eb laj Judá mâ jun âtin queßxye xban nak li rey quixye reheb nak incßaß teßsumênk.Ut laj Eliaquim, li ralal laj Hilcías, li na-iloc re li palacio ut laj Sebna laj tzßîb joß ajcuiß laj Joa li ralal laj Asaf, li najolomin reheb li nequeßxococ re li hu, queßxpej li rakßeb ut queßcôeb riqßuin laj Ezequías ut queßxye re chixjunil li quixye laj Rabsaces.

³⁷Potom prišiel Elijakim, syn Hilkiášov, ktorý bol nad domom, i Šebna, pisár, i Joach, syn Azafov, kancelár, k Ezechiášovi majúc roztrhnuté rúcho a oznámili mu slová Rabsákeho.

³⁷Ut laj Eliaquim, li ralal laj Hilcías, li na-iloc re li palacio ut laj Sebna laj tzßîb joß ajcuiß laj Joa li ralal laj Asaf, li najolomin reheb li nequeßxococ re li hu, queßxpej li rakßeb ut queßcôeb riqßuin laj Ezequías ut queßxye re chixjunil li quixye laj Rabsaces.