1A stalo sa deviateho roku jeho kraľovania, desiateho mesiaca, desiateho dňa toho mesiaca, že prišiel Nabuchodonozor, babylonský kráľ, i s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu a rozložil sa proti nemu táborom, a vystavil proti nemu hradby dookola.
1Yô chic belêb chihab roquic chokß xreyeb laj Judá laj Sedequías. Saß li lajêb xbe li xlaje li po re li chihab aßan nak cô laj Nabucodonosor lix reyeb laj Babilonia rochbeneb chixjunileb lix soldados chi pletic riqßuin li tenamit Jerusalén. Queßxyîb lix muhebâleb chire li tenamit ut queßxyîb lix taklebâl chi xjun sutam.
2A tak bolo mesto obľahnuté až do jedenásteho roku kráľa Cedekiáša.
2Li tenamit sutsu xbaneb toj saß li junlaju chihab roquic chokß rey laj Sedequías.
3Deviateho dňa toho štvrtého mesiaca zmocnil sa mesta hlad, a nebolo chleba pre ľud zeme.
3Saß li belêb xbe li xcâ po re li chihab quinumta li cueßej saß xbêneb li cuanqueb Jerusalén. Ut mâcßaß chic xtzacaêmkeb.
4Vtedy bolo prelomené mesto, a všetci bojovní mužovia utiekli tej noci cestou brány medzi dvoma múrami, ktorá bola pri zahrade kráľovej. A Chaldeji ležali proti mestu dookola. A kráľ odišiel cestou roviny Araby.
4Eb laj Jerusalén queßxhop li tzßac li sutsu cuiß li tenamit ut queßêlelic chi kßek chixjunileb li cuînk li cauheb rib chi pletic rochben li rey. Queßel saß li oquebâl li cuan saß xyi li cuib chi tzßac chixcßatk lix naßaj li rutzßußuj li rey, usta cuanqueb lix soldado laj Babilonia chi xjun sutam li tenamit. Queßcôeb saß li be li naxic Arabá.
5Ale vojsko Chaldejov prenasledovalo kráľa, a dostihli ho na rovinách Jericha, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho.
5Abanan eb li soldado aj Babilonia queßxtâke li rey Sedequías ut coxeßxchap saß li ru takßa re Jericó. Ut chixjunileb lix soldado laj Sedequías queßêlelic yalak bar.
6A oni chytiac kráľa odviedli ho k babylonskému kráľovi hore do Ribly a tam ho súdili.
6Nak ac xeßxchap li rey Sedequías queßxcßam aran Ribla riqßuin lix reyeb laj Babilonia. Ut aran quirakeß âtin saß xbên.
7A synov Cedekiášových pobili pred jeho očima, a oči Cedekiášove oslepil a poviazal ho dvoma medenými reťazami, a doviedli ho do Babylona.
7Ut chiru laj Sedequías queßxchßic chi chßîchß saß cuxeb li ralal. Chirix aßan queßrisi lix nakß ru xcaßbichal laj Sedequías, queßxbacß riqßuin cadena ut queßxcßam toj Babilonia.
8Potom piateho mesiaca, siedmeho dňa toho mesiaca, ktorý to rok bol devätnástym rokom kráľa Nabuchodonozora, babylonského kráľa, prišiel Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, služobník babylonského kráľa, do Jeruzalema.
8Yô chic belêlaju chihab roquic laj Nabucodonosor chokß xreyeb laj Babilonia. Cuukub cutan chic xticlajic li roß po re li chihab aßan nak laj Nabuzaradán quicuulac Jerusalén. Aßan li nataklan saß xbêneb li soldado li nequeßcßacßalen re li rey aran Babilonia.
9A spálil dom Hospodinov i dom kráľov i všetky domy Jeruzalema, i všetky veľké domy popálil ohňom.
9Nak quicuulac laj Nabuzaradán Jerusalén quixcßat lix templo li Kâcuaß ut quixcßat ajcuiß li rochoch li rey. Ut quixcßat ajcuiß li rochocheb chixjunileb li cuanqueb xcuanquil. Chixjunileb li cab li cuanqueb Jerusalén quilajxcßat.
10A múry Jeruzalema dookola rozborilo všetko vojsko Chaldejov, ktoré mal so sebou veliteľ kráľovskej stráže.
10Eb li soldado aj Babilonia li queßcôeb chirix laj Nabuzaradán queßxjuqßui chixjunil li tzßac li sutsu cuiß li tenamit Jerusalén.
11A ostatok ľudu, ktorý bol pozostal v meste, a prebehlíkov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, jako aj ostatok zástupu prestehoval Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže.
11Ut laj Nabuzaradán quixchapeb li joß qßuialeb chic li tenamit li queßcana ut quixcßameb Babilonia joßqueb ajcuiß li nequeßcßanjelac saß li tenamit. Ut quixcßameb ajcuiß li queßoquen chirix lix reyeb laj Babilonia.
12A niečo z chudobných ľudí zeme zanechal veliteľ kráľovskej stráže za vinárov a oráčov.
12Caßaj cuiß li nebaßeb quixcanabeb re nak teßxcßanjela li chßochß ut teßxrakßi li uvas.
13A medené stĺpy, ktoré boly v dome Hospodinovom, a podstavce jako aj medené more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, potĺkli Chaldeji a ich meď odviezli do Babylona.
13Eb laj Babilonia queßxjori li okech yîbanbil riqßuin bronce ut lix naßaj li haß rochbeneb lix cßojlebâl. Ut queßxcßam Babilonia chixjunil li bronce.
14I hrnce, lopatky, nože, panvy i všetky medené nádoby, ktorými svätoslúžili, pobrali.
14Queßxcßam ajcuiß li nînki ucßal. Ut queßxcßam ajcuiß li pala li queßcßanjelac saß li artal joßqueb ajcuiß lix naßajeb li cha ut li chßîchß li quicßanjelac re xyîbanquil li lámpara, joß ajcuiß li quicßateß cuiß li incienso. Chixjunil li cßaßak re ru yîbanbil riqßuin bronce li quicßanjelac saß li templo, quilajeßxcßam Babilonia.
15I kadidlá i čaše, všetko, už či bolo zo zlata a či zo striebra, pobral veliteľ kráľovskej stráže.
15Laj Nabuzaradán, li nataklan saß xbêneb li soldados li nequeßcßacßalen re li rey, quixcßam chixjunil li cßaßak re ru yîbanbil riqßuin oro ut plata joß li secß ut li ucßal li quicßanjelac re li ru xam.
16Dva stĺpy, jedno more a podstavce, ktorých bol narobil Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo váhy medi všetkých tých nádob.
16Li cßaßak re ru yîbanbil riqßuin bronce xban li rey Salomón kßaxal nabal. Li cuib chi nînki okech, li pila joß eb ajcuiß li cablaju chi cuacax bronce li queßhilan cuiß li pila, mâ ani nanaßoc re joß qßuial tzßakal li râlal xban nak incßaß quiru xbisbal.
17Osemnásť lakťov bola výška jedného stĺpa a makovica na ňom medená, a výška makovice bola tri lakte, a pletivo a zrnaté jablká boly na makovici dookola, všetko bolo z medi. A tak to mal i druhý stĺp i s pletivom.
17Cuakxakib metro xnînkal rok li nînki okech bronce. Ut numenak cuib metro xteram li cuan saß xbên li okech. Ut lix sahob ru li cuan saß xbên yîbanbil ajcuiß riqßuin bronce chanchan ru li cheß granada. Juntakßêteb li cuib chi okech.
18A veliteľ kráľovskej stráže vzal i Seraiáša, predného kňaza, i Sofoniáša, kňaza druhého radu, jako aj troch strážcov prahu.
18Ut laj Seraías li xbênil aj tij quichapeß ut quicßameß xbaneb lix soldado laj Nabuzaradán. Ut quicßameß ajcuiß laj Sofonías li xcab aj tij. Ut queßcßameß li oxib chi cuînk li queßcßacßalen re li oquebâl re li templo.
19A z mesta vzal jedného komorníka, ktorý bol vrchným úradníkom nad bojovnými mužmi, a piatich mužov z tých, ktorí vídavali tvár kráľovu, ktorí boli najdení v meste, i pisára veliteľa vojska, ktorý popisoval ľud zeme a odvádzal do vojska, a šesťdesiat mužov z ľudu zeme, ktorí sa našli v meste.
19Ut queßcßameß ôb li nequeßqßuehoc xnaßleb li rey li toj cuanqueb saß li tenamit. Ut quicßameß li cuînk li nataklan saß xbêneb li soldado aj Israel rochben li cuînk li natzßîban re lix cßabaßeb li tenamit. Ut queßcßameß oxcßâl li cuînk li toj cuanqueb saß li tenamit.
20A vezmúc ich Nebuzaradán, veliteľ kráľovskej stráže, odviedol ich k babylonskému kráľovi do Ribly.
20Chixjunileb queßcßameß saß li tenamit Ribla li cuan saß li naßajej Hamat. Aran queßcßameß riqßuin li rey Nabucodonosor.
21A babylonský kráľ ich pobil a usmrtil ich v Rible, v zemi Chamatu. A tak sa prestehoval Júda zo svojej zeme.
21Aran saß li tenamit Ribla li rey quixtakla xcamsinquileb. Joßcaßin nak queßchapeß ut queßisîc laj Judá saß lix tenamiteb.
22A ľud, ktorý ešte zostal v Judskej zemi, ktorý tam ponechal Nabuchodonozor, babylonský kráľ, nad tými ustanovil Gedaliáša, syna Achikáma, syna Šafánovho.
22Laj Nabucodonosor quixxakab chokß gobernador aran Judá laj Gedalías li ralal laj Ahicam. Lix yucuaß laj Ahicam, aßan laj Safán. Ut laj Gedalías, aßan chic li quicuan xcuanquil saß xbêneb li queßcana Judá.
23A keď počuli všetci velitelia vojsk, oni aj ich mužovia, že babylonský kráľ ustanovil za správcu krajiny Gedaliáša, prišli ku Gedaliášovi do Micpy, totiž Izmael, syn Netaniášov, a Jochanan, syn Kareáchov, a Seraiáš, syn Tanchúmeta Netofatského, a Jazaniáš, syn Machatov, oni aj ich mužovia.
23Eb li cuanqueb xcuanquil saß xbêneb li soldado aj Israel queßrabi resil nak laj Gedalías, aßan chic li gobernador ut côeb Mizpa chi âtinac riqßuin. Aßaneb laj Ismael li ralal laj Netanías; laj Johanán li ralal laj Carea; laj Seraías li ralal laj Tanhumet, Netofa xtenamit; ut laj Jaazanías li ralal jun li cuînk Maaca xtenamit. Ut côeb ajcuiß li cuînk li cuanqueb rochbeneb.
24A Gedaliáš im prisahal aj ich mužom a riekol im: Nebojte sa služobníkov Chaldejov, zostaňte v zemi a slúžte babylonskému kráľovi, a bude vám dobre.
24Ut laj Gedalías quixbânu jun li juramento riqßuineb ut quixye reheb: —Mexxucuac chi canâc joß aj cßanjel chiruheb laj Babilonia. Texcanâk saß li naßajej aßin ut cßanjelankex chiru li rey Nabucodonosor ut aßan tixbânu usilal êre, chan laj Gedalías reheb.
25A stalo sa v siedmom mesiaci, že prišiel Izmael, syn Netaniáša, syna Elišamovho, z kráľovského semena, a desiati mužovia s ním a zabili Gedaliáša, a zomrel, i Židov i Chaldejov, ktorí boli s ním v Micpe, pobili.
25Laj Ismael aßan li ralal laj Netanías li ralal laj Elisama xcomoneb lix reyeb laj Judá. Saß li xcuuk li po, laj Ismael rochben lajêb chi cuînk queßcuulac ut queßxcamsi laj Gedalías. Ut queßxcamsiheb ajcuiß laj Judá ut eb laj Babilonia li cuanqueb rochben aran Mizpa.
26Potom sa sobral všetok ľud, od malého až do veľkého, i velitelia vojsk a utečúc prišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejov.
26Chirix chic aßan, chixjunileb laj Judá, joß nînk joß cocß, rochbeneb li nequeßtaklan saß xbêneb li soldado aj Israel queßêlelic ut queßcôeb Egipto xban nak queßxucuac chiruheb laj Babilonia.
27A stalo sa tridsiateho siedmeho roku zajatia Jehojachina, judského kráľa, dvanásteho mesiaca, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, že Evil-merodach, babylonský kráľ, toho roku, ktorého začal kraľovať, povýšil hlavu Jehojachina, judského kráľa, prepustiac ho zo žalára.
27Nak yô cuuklaju xcaßcßâl chihab roquic chi prêxil aran Babilonia laj Joaquín lix reyeb laj Judá, laj Evil-merodac qui-oc chokß xreyeb laj Babilonia. Saß li cuukub xcaßcßâl xbe li cablaju po re li chihab aßan laj Evil-merodac quirisi laj Joaquín saß tzßalam.
28A hovoril s ním dobrotive a dal jeho stolicu nad stolicu iných kráľov, ktorí boli s ním v Babylone.
28Quixqßue xcuanquil ut kßaxal quixbânu usilal re chiruheb li jun chßol chic li rey li queßcuan aran Babilonia.
29A premenil rúcho jeho väzby, a jedával chlieb vždycky pred ním, po všetky dni svojho života.
29Laj Joaquín quirisi li rakß li prêx chirix. Ut quicuaßac saß lix mêx li rey joß najtil chic quicuan chi yoßyo.Rajlal quiqßueheß cßaßru re laj Joaquín xban li rey. Quichßolanîc toj chalen nak quicam.
30A jeho vymeraný diel sa mu dával ako stály diel od kráľa, každý deň to, čo prišlo na ktorý deň, po všetky dni jeho života.
30Rajlal quiqßueheß cßaßru re laj Joaquín xban li rey. Quichßolanîc toj chalen nak quicam.