¹A Jehorám, syn Achabov, začal kraľovať nad Izraelom v Samárii v osemnástom roku Jozafata, judského kráľa, a kraľoval dvanásť rokov.

¹Nak yô cuakxaklaju chihab roquic laj Josafat chokß xreyeb laj Judá, laj Joram li ralal laj Acab qui-oc chokß xreyeb laj Israel aran Samaria. Cablaju chihab quicuan saß xcuanquil.

²A robil to, čo je zlé v očiach Hospodinových, len že nie tak ako jeho otec a jako jeho mater. Ale odstránil modlársku sochu Bálovu, ktorú spravil jeho otec.

²Laj Joram quixbânu li mâusilal chiru li Kâcuaß, abanan incßaß quinumta lix mâusilal joß lix mâusilal lix naß xyucuaß. Laj Joram quixjor li pec li nequeßxlokßoni cuiß laj Baal, li quixyîb lix yucuaß junxil.

³Len že sa pridŕžal hriechov Jeroboáma, syna Nebátovho, ktorý spôsobil to, aby hrešil Izrael, neustúpil od toho.

³Abanan laj Joram quixbânu li mâusilal joß quixbânu laj Jeroboam li ralal laj Nabat, li quicßamoc xbeheb laj Israel chi mâcobc. Ut laj Joram incßaß quixcanab xbânunquil li mâusilal.

⁴A Méša, moábsky kráľ, dochovával mnoho dobytka a dával poplatok izraelskému kráľovi sto tisíc oviec a sto tisíc baranov i s vlnou.

⁴Laj Mesa, lix reyeb laj Moab, aßan aj qßuiresihom carner. Ut rajlal chihab tento nak naxqßue jun ciento mil chi carner toj sâj re lix reyeb laj Israel. Ut naxqßue ajcuiß jun ciento mil li carner li mâjiß besbileb rix.

⁵A stalo sa, keď zomrel Achab, že sa sprotivil moábsky kráľ izraelskému kráľovi.

⁵Abanan nak quicam li rey Acab, laj Mesa lix reyeb laj Moab incßaß chic quiraj xqßuebal li carner li tento xqßuebal re lix reyeb laj Israel.

⁶Preto vyšiel kráľ Jehorám toho dňa zo Samárie a spočítal celého Izraela.

⁶Joßcan nak li rey Joram qui-el aran Samaria ut quixchßutubeb ru li soldados li cuanqueb saß xcuênt Israel.

⁷A tak išiel a poslal k Jozafatovi, judskému kráľovi, povediac: Moábsky kráľ sa mi sprotivil; či pojdeš so mnou proti Moábovi do boja? A riekol: Pojdem hore. Ja som ako ty, môj ľud ako tvoj ľud, moje kone jako tvoje kone.

⁷Quixtakla resil riqßuin lix reyeb laj Judá. Quixye re: —Lix reyeb laj Moab quixkßetkßeti rib chicuu. ¿Ma tâcuaj tinâtenkßa chi pletic riqßuin? chan. Ut lix reyeb laj Judá quixye re: —Tatintenkßa chi pletic riqßuineb laj Moab. Eb lin soldado ut eb lin cacuây cuanqueb châtenkßanquil.

⁸A ešte riekol: Ktorou cestou pojdeme ta hore? A odpovedal: Cestou Edomskej púšte.

⁸¿Bar cuan li be takacßam nak toxic chi pletic riqßuineb? chan. Ut laj Joram quixye: —Takacßam li be li nanumeß saß li chaki chßochß aran Edom, chan.

⁹A tak išiel izraelský kráľ i judský kráľ i edomský kráľ. A keď obchádzali cestou za sedem dní, nebolo vody ani pre vojsko ani pre hovädá, ktoré mali so sebou.

⁹Joßcan nak queßcôeb chi pletic li rey Joram rochbeneb lix reyeb laj Judá ut lix reyeb laj Edom. Xban nak toj saß li chaki chßochß queßxqßue chak kßôt, joßcan nak queßbay cuukub cutan aran. Ut qui-osoß rucßaheb li soldado, joß ajcuiß rucßaheb li xul.

¹⁰Vtedy povedal izraelský kráľ: Ach, beda! Lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej!

¹⁰Li rey Joram, lix reyeb laj Israel, quixye: —Lâo li oxibo chi rey to-osokß. Li Kâcuaß xoxkßaxtesi saß rukß lix reyeb laj Moab, chan.

¹¹A Jozafat riekol: Či nie je tu niekde prorok Hospodinov, aby sme sa skrze neho opýtali Hospodina? Na to odpovedal ktorýsi zo služobníkov izraelského kráľa a riekol: Je tu Elizeus, syn Šafatov, ktorý lieval vodu na ruky Eliášove.

¹¹Abanan li rey Josafat quixye: —¿Ma mâcßaß junak xprofeta li Dios arin re nak tixtzßâma chiru li Dios cßaßru us takabânu? chan. Jun li cuînk li nataklan saß xbêneb lix soldado laj Israel quixye: —Cuan arin laj Eliseo, li ralal laj Safat. Laj Eliseo quicßanjelac chiru li profeta Elías, chan.

¹²Vtedy riekol Jozafat: U toho je slovo Hospodinovo. A tak odišli k nemu dolu izraelský kráľ i Jozafat i edomský kráľ.

¹²Li rey Josafat quixye: —Laj Eliseo tixye ke cßaßru tixye li Dios, chan. Joßcan nak li oxib chi rey queßcôeb chi âtinac riqßuin li profeta.

¹³A Elizeus riekol izraelskému kráľovi: Čo ja mám s tebou? Idi k prorokom svojho otca a k prorokom svojej matere! Ale izraelský kráľ mu povedal: Nie, lebo Hospodin vyvolal týchto troch kráľov, aby ich vydal do ruky Moábovej.

¹³Abanan laj Eliseo quixye re lix reyeb laj Israel: —¿Cßaß aj e nak texintenkßa lâin? Ayukex. Patzßomak ênaßleb riqßuineb li profeta li queßcßanjelac chiru lê naß êyucuaß, chan. Li rey Joram quixye re: —Incßaß naru toxic riqßuineb aßan. Aß li Kâcuaß Dios, aßan xchßutuban ku lâo li oxib chi rey re toxkßaxtesi saß rukßeb laj Moab, chan.

¹⁴Na to riekol Elizeus: Ako že žije Hospodin Zástupov, pred ktorého tvárou stojím, že keby som nehľadel na tvár Jozafata, judského kráľa, nepodíval by som sa na teba ani by som sa na teba nepozrel.

¹⁴Li profeta Eliseo quixye re: —Saß xcßabaß li yoßyôquil Dios li nincßanjela ru, lâin ninye êre cui ta incßaß ninqßue saß xnakß cuu li rey Josafat li cuan êrochben incßaß raj tinâtinak êriqßuin chi moco texintenkßa.

¹⁵A tak teraz mi doveďte harfeníka. A stalo sa, keď hral harfeník na harfu, že prišla na neho ruka Hospodinova,

¹⁵Anakcuan cßamomak chak cuiqßuin junak cuînk nachßeßoc arpa, chan. Ut nak li cuînk yô chi cuajbac, li Kâcuaß quiâtinac riqßuin laj Eliseo ut quixye re cßaßru teßxbânu.

¹⁶a riekol: Takto hovorí Hospodin: Narobte v tejto doline plno jam!

¹⁶Ut laj Eliseo quixye reheb: —Aßan aßin li naxye li Kâcuaß êre: Têbec nabal li rok haß saß li ru takßa aßin.

¹⁷Lebo takto hovorí Hospodin: Neuvidíte vetra ani neuvidíte dažďa, ale tá dolina sa predsa naplní vodou, a budete piť i vy i vaše stáda i vaše hovädá.

¹⁷Usta incßaß tixqßue hab ut usta incßaß tânumekß li ikß saß li naßajej aßin, abanan li rok haß teßnujak chi haß. Ut lâex tâcuânk chi tzßakal lê haß, joß ajcuiß reheb lê xul.

¹⁸No, ešte i to je málo v očiach Hospodinových, ale vydá aj Moába do vašej ruky.

¹⁸Moco chßaßaj ta chiru li Kâcuaß xbânunquil aßin. Ut tixkßaxtesiheb ajcuiß laj Moab saß êrukß.

¹⁹A zbijete všetky ohradené mestá i všetky výborné mestá a povalíte všetky dobré stromy a pozasýpate všetky pramene vôd ako že aj zkazíte všetky dobré polia zahádžuc ich kamením.

¹⁹Lâex tex-êchanînk re chixjunileb li tenamit li chßinaßus ut yîbanbil chi châbil. Talajêyocß chixjunil li châbil cheß. Têbutßeb li yußam haß. Ut telajêtûb li pec saß li châbil chßochß re xpoßbal, chan laj Eliseo.

²⁰A stalo sa ráno, keď sa obetúva obetný dar, že hľa, voda prichádzala od cesty do Edomska, a zem sa naplnila vodou.

²⁰Cuulajak chic saß x-ôril li mayejac, yô chak chi bêc rok li haß saß xjayal Edom ut quinujac chi haß li naßajej aßin.

²¹Keď počuli všetci Moábovia, že vyšli hore kráľovia bojovať proti nim, shromaždili sa krikom počnúc od všetkých, ktorí boli súci opásať opasok, i vyše, a postavili sa na hranici.

²¹Eb laj Moab queßrabi resil nak eb li oxib chi rey queßchal chi pletic riqßuineb. Joßcan nak chixjunileb li cuînk, joß tîx joß cocß, li queßxcuy xcßambal lix chßîchß re pletic queßxchßutub ribeb saß li nubâl chi pletic.

²²A keď vstali skoro ráno, a slnce vzišlo nad vodou, videli Moábovia pred sebou vodu, červenú jako krv,

²²Cuulajak chic nak queßcuacli, yô chi iloc li sakße. Ut li haß cak cak quicßutun xban li sakße. Chanchan quicß.

²³a riekli: To je krv! Kráľovia sa istotne navzájom porúbali mečom a pobili druh druha. Preto teraz ku koristi, Moábe!

²³Saß xchßôleb laj Moab nak tzßakal quicß. Queßxye chi ribileb rib: —Quicß aßan. Eb li oxib chi rey queßxcamsi ribeb. Yoßkeb anakcuan ut takêchani li cßaßru reheb, chanqueb.

²⁴No, keď prišli k táboru Izraelovmu, vstali Izraelovia a bili Moábov, takže utekali pred nimi, a vojdúc do nej, do zeme, tam bili Moába,

²⁴Nak eb laj Moab queßcuulac cuan cuiß lix muhebâleb laj Israel, eb laj Israel queßxtiquib pletic riqßuineb toj retal queßêlelic laj Moab. Abanan eb laj Israel queßxtâkeheb ut queßxcamsiheb.

²⁵a mestá poborili a na každé dobré pole hodili každý svoj kameň, až ho zahádzali a pozasýpali všetky pramene vôd, aj pováľali všetky dobré stromy, až iba v Kírcharéšete ponechali jeho kamene. Ale ho obkľúčili prakovníci a zbili ho.

²⁵Ut queßxsach ruheb lix naßajeb. Nak queßnumeß cuan cuiß li racuîmkeb, eb laj Israel quilajeßxtûb li pec toj retal queßxpoßi chixjunil lix naßajeb li racuîmkeb. Ut queßxbutß eb li yußam haß. Ut quilajeßxtßan eb li châbil cheß. Caßaj cuiß li nimla tenamit Kir-hareset quicana. Eb li cuînk li nequeßcutuc riqßuin rantßin queßxsuti li tenamit aßan, ut queßxcut chi pec toj retal queßxsach ru.

²⁶Keď potom videl moábsky kráľ, že mu je boj primocný, takže neodolá, pojal so sebou sedemsto mužov, ktorí boli súci tasiť mečom, aby sa prebili ku kráľovi Edoma, ale nemohli.

²⁶Nak lix reyeb laj Moab quixqßue retal nak incßaß quirêchani li plêt, quixcßam chirix cuukub ciento li soldado li nequeßpletic riqßuin chßîchß re teßxic chi pletic riqßuin lix reyeb laj Edom. Abanan incßaß ajcuiß queßru.Joßcan nak lix reyeb laj Moab quixchap li xbên ralal li tâoc raj chokß rey chokß rêkaj ut quixmayeja saß xbên li tzßac chokß xmayej re lix dioseb laj Moab. Ut queßjoskßoß laj Israel ut queßsukßi cuißchic saß lix naßajeb.

²⁷Vtedy vzal moábsky kráľ jeho prvorodeného syna, ktorý mal kraľovať miesto neho, a obetoval ho zápalnou obeťou na múre. A povstal veľký hnev na Izraela, pretože mu neprišiel na pomoc, a preto odtrhli od neho a navrátili sa do svojej zeme.

²⁷Joßcan nak lix reyeb laj Moab quixchap li xbên ralal li tâoc raj chokß rey chokß rêkaj ut quixmayeja saß xbên li tzßac chokß xmayej re lix dioseb laj Moab. Ut queßjoskßoß laj Israel ut queßsukßi cuißchic saß lix naßajeb.