¹A nejaká žena zo žien synov prorokov kričiac volala na Elizea a vravela: Tvoj služobník, môj muž, zomrel, a ty vieš, že tvoj služobník sa bál Hospodina. A tu prišiel veriteľ, aby vzal dvoje mojich detí sebe za sluhov.

¹Cuan jun li ixk quicam xbêlom. Lix bêlom, aßan profeta nak quicuan. Li ixk quicuulac riqßuin li profeta Eliseo ut quixye re: —Kâcuaß, lin bêlom quicam. Lâat nacanau nak aßan quixxucua ru li Dios. Abanan cuan xcßas. Ut li cuînk li cuan cuiß lix cßas yô chixpatzßbal li kacßas. Aßan târaj xcßambaleb lin yum cuib chokß xmôs chokß rêkaj li kacßas, chan.

²A Elizeus jej povedal: A čo ti mám učiniť? Povedz mi. Čo máš v dome? A ona riekla: Nemá tvoja dievka ničoho v dome okrem nádoby oleja.

²Quichakßoc laj Eliseo ut quixye re: —¿Cßaßru târûk tinbânu re nak tatintenkßa? ¿Cßaßru cuan âcue saß lâ cuochoch? chan. Ut li ixk quixye: —Mâcßaß cuan cue. Jun chßina cuc ajcuiß chi aceite cuan cuiqßuin, chan.

³Na to jej povedal: Idi, vyžiadaj si nádoby z vonku od všetkých svojich súsedov, prázdne nádoby, a nedones ich málo!

³Laj Eliseo quixye re: —Ayu riqßuineb chixjunileb lâ cuechcabal ut tâtoßoni nabalak li cuc yamyo xsaß.

⁴Potom vojdeš a zamkneš dvere za sebou a za svojimi synmi a budeš nalievať do všetkých tých nádob, a tú, ktorá bude plná, dáš odstaviť.

⁴Tat-oc saß lâ cuochoch ut tâtzßap âcuib aran âcuochbeneb lâ cocßal. Ut tânujobresiheb li cuc li xatoßoni riqßuin li aceite li cuan saß lâ chßina cuc. Ut nak ac xanujtesiheb li junjûnk, tâqßueheb jun pacßal, chan laj Eliseo.

⁵A tak odišla od neho a zamkla dvere za sebou a za svojimi synmi. Oni je podávali, a ona nalievala.

⁵Ut li ixk qui-el riqßuin laj Eliseo ut cô. Quixtzßap rib saß li rochoch rochbeneb lix cocßal. Ut qui-oc chixnujtesinquileb li cuc riqßuin li aceite. Ut lix cocßal yôqueb chixnumsinquil li cuc re tixnujtesi.

⁶A stalo sa, keď boly nádoby plné, že riekla svojmu synovi: Podaj mi ešte nádobu! Ale on jej povedal: Už niet viacej nádoby. A olej zastál.

⁶Nak ac xnujtesiheb chixjunil li cuc, quixye re jun reheb lix cocßal: —Cßam chak junak chic li cuc, chan re. Ut li al quixye re: —Mâcßaß chic cuc, chan. Ut saß ajcuiß li hônal aßan quixcanab êlc li aceite saß lix chßina cuc.

⁷Potom prišla a oznámila to mužovi Božiemu, ktorý povedal: Iď, predaj olej a zaplať svojmu veriteľovi a ty so svojimi synmi sa budeš živiť z ostatku.

⁷Ut li ixk cô cuißchic riqßuin li profeta Eliseo ut quixye re cßaßru quicßulman. Ut laj Eliseo quixye re: —Ayu. Cßayi li aceite ut toj lâ cßas chiru lix tzßak. Ut li joß qßuial chic li tâelaßânk tâcanâk chokß êre re xnumsinquil li cutan junjûnk, chan.

⁸Potom stalo sa jedného dňa, že prišiel Elizeus do Sunema, kde bola nejaká veľká žena, ktorá ho nasilu zdržala, aby jedol chlieb. A bolo od toho času, že kedykoľvek išiel tade, uchýlil sa ta, aby jedol chlieb.

⁸Saß jun li cutan li profeta Eliseo quinumeß saß li tenamit Sunem. Ut aran cuan jun li ixk nim xcuanquil. Li ixk aßan quirelaji ru laj Eliseo re tâxic chi cuaßac saß rochoch. Joßcan nak rajlal nak nanumeß saß li tenamit aßan, laj Eliseo naxic saß li rochoch li ixk chi cuaßac.

⁹A riekla svojemu mužovi: Hľa, prosím, viem, že je to muž Boží, svätý, ktorý to ustavične chodieva popri nás.

⁹Ut li ixk quixye re lix bêlom, —Lâin ninqßue retal nak li cuînk li nanumeß rajlal chi cuaßac kiqßuin, aßan jun xsantil profeta li Dios.

¹⁰Spravme mu, prosím, murovanú izbičku na postreší a postavme mu tam posteľ a stôl a stoličku a svietnik, aby keď prijde k nám, mohol sa ta uchýliť.

¹⁰Lâin nintzßâma châcuu nak takayîb junak xnaßaj takekß saß xbên li cab. Ut takaqßue junak cuarib chi saß, ut junak mêx, junak silla ut junak lámpara. Ut aran tâhilânk li profeta nak tâcßulûnk, chan li ixk.

¹¹A tak stalo sa jedného dňa, že prišiel ta, a uchýlil sa do izby hore a ležal tam.

¹¹Quicuulac xkßehil nak quinumeß cuißchic aran laj Eliseo. Qui-oc saß li cab aßan ut aran quicana chi cuârc.

¹²A riekol Geházimu, svojmu služobníkovi: Zavolaj tú Sunemänku. A zavolal ju, a zastála pred ním.

¹²Quixye re laj Giezi lix môs nak tâxic chixbokbal li ixk. Ut li ixk cô riqßuin.

¹³Vtedy mu riekol: Nože jej povedz: Hľa, ty si vynaložila na nás všetku tú starosť. Čo ti učiniť? Či máš nejakú vec, aby som za teba hovoril kráľovi alebo veliteľovi vojska? Ale ona riekla: Bývam prostred svojho ľudu.

¹³Laj Eliseo quixye re laj Giezi: —Patzß re li ixk cßaßru târûk takabânu re takatenkßa chokß rêkaj li usilal naxbânu ke. ¿Ma tinâtinak riqßuin li rey malaj ut li nataklan saß xbêneb li soldado re nak teßxbânu usilal re? chan laj Eliseo. Laj Giezi quixbânu li quitaklâc cuiß xban laj Eliseo ut li ixk quixye re: —Lâin us cuanquin arin saß xyânkeb li cuech tenamitil, chan.

¹⁴A zase riekol: A čo tedy učiniť pre ňu? Na to odpovedal Geházi: Ale ona nemá syna, a jej muž je starý.

¹⁴Ut li profeta Eliseo quixye cuißchic re laj Giezi: —¿Cßaßru târûk tinbânu re xtenkßanquil? chan. Laj Giezi quixye re: —Li ixk aßan mâ jun xcocßal cuan ut lix bêlom, aßan ac tîx chic, chan.

¹⁵Vtedy povedal: Zavolaj ju. A zavolal ju, a zastála vo dveriach.

¹⁵Li profeta Eliseo quixye re: —Bok chak li ixk, chan. Quicuulac ut li ixk ut quixakli chire li oquebâl.

¹⁶A riekol: Na rok o tomto čase, podľa času života, budeš objímať syna. A ona riekla: Nie, môj pane, mužu Boží, neklam svojej dievky!

¹⁶Ut laj Eliseo quixye re: —Joßcaßin saß jun chihab lâat ac cuan chic junak âcßulaßal têlom yôkat chixkßalunquil, chan. Ut li ixk quixye re: —Kâcuaß, lâat xprofeta li Dios. Bânu usilal, minâbalakßi, chan.

¹⁷Ale žena počala a porodila syna v určený čas, podľa času života, na čas, ktorý jej predpovedal Elizeus.

¹⁷Abanan quicßulman joß quixye li profeta Eliseo. Saß li chihab jun chic quiyoßla jun xcßulaßal têlom li ixk aßan.

¹⁸A dieťa rástlo. Ale stalo sa jedného dňa, že vyšlo za svojím otcom k žencom

¹⁸Nak ac nim chic li chßina al cô saß cßalebâl riqßuin lix yucuaß bar yôqueb cuiß chi sicßoc trigo.

¹⁹a povedalo svojmu otcovi: Moja hlava, moja hlava! A riekol služobníkovi: Zanes ho k jeho matke!

¹⁹Nak cuan rochben lix yucuaß saß junpât quixjap re ut quixye: —¡Ra injolom! ¡Ra injolom! chan. Ut li yucuaßbej quixye re lix môs: —Cßam li chßina al riqßuin lix naß, chan.

²⁰A vzal ho a zaniesol ho k jeho matke, a sedel na jej kolenách až do poludnia a zomrel.

²⁰Ut li môs quixkßalu li chßina al ut quixcßam riqßuin lix naß. Lix naß quixkßalu li chßina al, ut quixchunub chi ruch raß toj quicuulac cuaßleb ut quicam.

²¹A ona vyjdúc hore položila ho na posteľ muža Božieho, zamkla ho a vyšla.

²¹Li naßbej quixcßam li chßina camenak toj saß xcaß tasalil li cab saß li naßajej li queßxyîb chokß re li profeta ut quixyocob saß li cuarib. Chirix aßan qui-el ut quixtzßap li puerta.

²²Potom zavolala svojho muža a riekla: Pošli mi, prosím jedného zo sluhov a jednu oslicu, aby som zabehla až k mužovi Božiemu a navrátim sa zase.

²²Quixbok lix bêlom ut quixye re: —Takla junak li môs chicuix ut junak li bûr re tinxic saß junpât riqßuin lix profeta li Dios. Chirix aßan tinsukßîk chak, chan.

²³A on povedal: Prečo chceš ísť k nemu dnes? Veď nie je ani nový mesiac ani sobota. Ale ona odpovedala: Maj pokoj o to.

²³Lix bêlom quixpatzß re: —¿Cßaßut nak tatxic riqßuin li profeta anakcuan? Anakcuan moco toj xyoßla li po chi moco hilobâl cutan, chan. Li rixakil quixye re: —Matcßoxlac chirix aßan, chan.

²⁴A osedlajúc oslicu riekla svojmu služobníkovi: Ponáhľaj a iď, nezdržuj pre mňa v jazde, len keby som ti povedala.

²⁴Li ixk quixtakla xyîbanquil rix li bûr ut quitakeß chirix. Quixye re li môs: —Lâat tatcßamok be chi junpât ut mâ bar tatxaklîk toj tinye âcue lâin, chan.

²⁵Tak išla a prišla k mužovi Božiemu na vrch Karmel. A stalo sa, keď ju uvidel muž Boží zďaleka, že riekol Geházimu, svojmu služobníkovi: Hľa, tamto je Sunemänka!

²⁵Cô ut li ixk riqßuin lix profeta li Dios saß li tzûl Carmelo. Toj cuan chak chi najt nak qui-ileß xban lix profeta li Dios. Laj Eliseo quixye re laj Giezi lix môs: —Cueß chak li ixk Sunem xtenamit.

²⁶Nože jej teraz bež vústrety a opýtaj sa jej: Či ti pokoj? Či pokoj tvojmu mužovi, a či pokoj i tvojmu dieťaťu? A ona odpovedala: Pokoj.

²⁶Ayu. Cßul chak ut tâpatzß re ma sa saß xchßôl aßan ut ma sa saß xchßôl lix bêlom joß ajcuiß li chßina al, chan laj Eliseo. Li ixk quixye re laj Giezi nak saheb saß xchßôl.

²⁷Ale keď prišla k mužovi Božiemu na vrch, chopila sa jeho nôh. A Geházi pristúpil, aby ju odstrčil. Ale muž Boží povedal: Nechaj ju, lebo jej duša jej je sovrená horkou bolesťou, a Hospodin to ukryl predo mnou a neoznámil mi.

²⁷Nak li ixk quicuulac saß li tzûl cuan cuiß li profeta Eliseo, quixcuikßib rib chiru, ut quixchap li rok. Laj Giezi quirisi raj, abanan li profeta quixye re: —Canab cuan. ¿Ma incßaß nacacuil nak kßaxal ra saß xchßôl? Ut li Kâcuaß toj mâjiß naxye cue cßaßru xcßul, chan li profeta.

²⁸A ona riekla: Či som ja žiadala syna od svojho pána? Či som nepovedala: Nezavádzaj ma!

²⁸Li ixk quixye re: —¿Ma xintzßâma ta biß incßulaßal âcue? ¿Ma incßaß ta biß xinye âcue nak incßaß tinâbalakßi? chan.

²⁹Vtedy povedal Geházimu: Prepáš svoje bedrá a vezmi moju palicu do svojej ruky a iď. Keď stretneš voľakoho, nepozdravíš ho, a keď teba pozdraví voľakto, neodpovieš mu a položíš moju palicu na tvár chlapcovu.

²⁹Laj Eliseo quixye re laj Giezi: —Yîb âcuib ut tatxic saß rochoch li ixk. Cßam lin xukß. Cui ani tââtinânk âcue, mâsume. Tîc ban tatxic. Ut tâqßue lin xukß saß xnakß ru li chßina al, chan.

³⁰Ale matka chlapcova riekla: Jako že žije Hospodin, a jako žije tvoja duša, že ťa neopustím. A tak vstal a išiel za ňou.

³⁰Ut lix naß li chßina al quixye re laj Eliseo: —Saß xcßabaß li nimajcual Dios ut saß âcßabaß lâat lâin ninye âcue nak incßaß tinsukßîk saß cuochoch cui lâat incßaß tatxic chirilbal lin cßulaßal, chan.

³¹A Geházi odišiel pred nimi a položil palicu na tvár chlapcovu, ale nebolo hlasu, ani nebolo pozoru. A vrátiac sa jemu vústrety oznámil mu a povedal: Neprebudil sa chlapec.

³¹Ut laj Eliseo cô rochben li ixk. Laj Giezi ac cô chi ubej. Nak quicuulac quixqßue lix xukß li profeta Eliseo saß xnakß ru li chßina al, abanan li chßina al incßaß quicßulun xchßôl. Joßcan nak laj Giezi cô chixcßulbal laj Eliseo ut quixye re nak li chßina al incßaß qui-aj ru.

³²A keď vošiel Elizeus do domu, hľa, chlapec bol mŕtvy, položený na jeho posteli.

³²Nak quicuulac saß rochoch li ixk, li profeta Eliseo quixtau li chßina al jiljo saß lix cuarib. Camenak chic.

³³A vojdúc zamkol za nimi za obidvoma dvere a modlil sa Hospodinovi.

³³Quixtzßap li puerta ut quicana xjunes riqßuin li camenak. Ut quitijoc chiru li Kâcuaß Dios.

³⁴A keď vyšiel hore, ľahol si na dieťa, položil svoje ústa na jeho ústa a svoje oči na jeho oči a svoje ruky na jeho ruky a zohol sa nad ním. A telo dieťaťa sa zohrialo.

³⁴Chirix aßan laj Eliseo quixhupub rib saß xbên li camenak. Quixqßue lix tzßûmal re saß xtzßûmal re li chßina al, joß ajcuiß li xnakß ru ut eb li rukß. Nak huphu saß xbên, li chßina al qui-oc chi kßixnocß.

³⁵Potom sa obrátil a prešiel po dome raz sem a raz ta a zase vyšiel hore a zohol sa nad ním. A chlapec kýchnul až do sedem ráz a chlapec otvoril svoje oči.

³⁵Laj Eliseo quicuacli ut yô chi bêc saß li naßajej li cuan cuiß li chßina al. Aßan quixhupub cuißchic rib saß xbên. Li chßina camenak qui-atßisimac cuukub sut ut chirix aßan quixte li xnakß ru.

³⁶Vtedy zavolal Geháziho a riekol: Zavolaj tú Sunemänku. A zavolal ju. A keď vošla k nemu, povedal: Vezmi svojho syna!

³⁶Laj Eliseo quixbok laj Giezi ut quixye re nak tixbok lix naß li chßina al. Ut laj Giezi quixbok li ixk. Nak qui-oc li ixk, laj Eliseo quixye re: —Cueß lâ chßina yum, chan.

³⁷A ona prišla, padla k jeho nohám a poklonila sa k zemi. A tak vzala svojho syna a vyšla.

³⁷Li naßbej quixcut rib chi rok laj Eliseo. Chirix aßan quixcßam lix chßina yum ut qui-el aran.

³⁸Potom sa navrátil Elizeus do Gilgala. A bol hlad v zemi. A synovia prorokov sedeli pred ním. Tu povedal svojmu služobníkovi: Pristav ten veľký hrniec a navar synom prorokov kaše!

³⁸Chirix aßan laj Eliseo quisukßi Gilgal. Saß eb li cutan aßan yô li cueßej. Jun chßûtal chi profeta queßxchßutub ribeb riqßuin. Laj Eliseo quixye re lix môs: —Qßue li nimla ucßal saß xam ut yîb lix tzacaêmkeb, chan.

³⁹Preto vyšiel jeden na pole, aby nasbieral zelín. A keď našiel nejakú poľnú lozu naoberal z nej poľných uhoriek plné svoje rúcho a prijdúc nakrájal do hrnca, aby z toho navaril kaše, lebo neznali toho.

³⁹Jun reheb li profeta cô saß cßalebâl chixsicßbal li ichaj re tixchik. Quixtau jun tôn li pim cuan ru. Chanchan cßum. Quixsicß nabal li ru ut quixcßam saß lix tßicr. Quixseti ut quixqßue saß li ucßal, usta incßaß quixnau cßaßru aßan.

⁴⁰A vyliali to mužom, aby jedli. Ale stalo sa, jako tak jedli z kaše, že skríkli a riekli: Smrť v hrnci, mužu Boží! A nemohli jesť.

⁴⁰Nak quiyâloß li tzacaêmk queßoc chi tzacânc. Nak queßxyal queßxjap re ut queßxye: —At xprofeta li Dios, li tzacaêmk aßin veneno xsaß, chanqueb. Ut incßaß chic queßxtzaca.

⁴¹A on riekol: Doneste múky! A keď doniesli, nasypal do hrnca a povedal: Nalej ľudu, aby jedli. A potom už nebolo ničoho zlého v hrnci.

⁴¹Li profeta Eliseo quixye reheb: —Cßamomak chak caßchßinak li cßaj, chan. Nak queßxqßue re, quixcut saß li ucßal ut quixye re lix môs: —Qßue lix tzacaêmkeb, chan. Ut nak queßxyal queßxqßue retal nak mâcßaß rêcß. Châbil chic.

⁴²V tom prišiel nejaký muž z Bál-šališe a doniesol mužovi Božiemu chleba z prvotín, dvadsať jačmenných chlebov a nového zbožia vo svojom vreci a povedal: Daj ľudu, nech jedia.

⁴²Saß jun chic li cutan jun li cuînk quicuulac riqßuin laj Eliseo. Chalenak chak saß li tenamit Baal-salisa. Quixcßam junmay li caxlan cua yîbanbil riqßuin li xbên ru li cebada ut quixcßam ajcuiß li xbên ru li trigo. Quixsi re laj Eliseo. Laj Eliseo quixye re lix môs nak tixqßue reheb li tenamit re teßcuaßak.

⁴³A jeho posluhovač povedal: Načo nám toto predložiť pred sto mužov? Ale on riekol: Daj ľudu, nech jedia, lebo takto hovorí Hospodin: Najedia sa, a ešte aj zostane.

⁴³Lix môs quixye re: —¿Chanru nak tebinqßue chi cuaßac li jun ciento chi cuînk? ¿Ma tâtzßaklok ta biß aßin? chan. Abanan laj Eliseo quixye re: —Qßueheb chi cuaßac. Li Kâcuaß quixye cue nak teßcuaßak chixjunileb ut toj cuan tâelaßânk, chan.Joßcan nak li môs quixqßue li tzacaêmk reheb. Ut qui-uxman joß quixye li Kâcuaß. Chixjunileb li profetas queßcuaßac ut toj cuan li qui-elaßan.

⁴⁴A tak predložili pred nich, a jedli aj zvýšili podľa slova Hospodinovho.

⁴⁴Joßcan nak li môs quixqßue li tzacaêmk reheb. Ut qui-uxman joß quixye li Kâcuaß. Chixjunileb li profetas queßcuaßac ut toj cuan li qui-elaßan.