1A stalo sa po roku, o čase, keď vychádzavajú kráľovia do vojny, že poslal Dávid Joába a svojich služobníkov s ním i celého Izraela, ktorí potom hubili synov Ammonových a obľahli Rabbu. Ale Dávid zostal v Jeruzaleme.
1Saß li chihab jun chic saß li sakßehil nak eb li rey nequeßxic chi pletic, laj David quixtaklaheb chi pletic laj Joab rochbeneb li nequeßtaklan saß xbêneb li soldados joßqueb ajcuiß chixjunileb li soldados aj Israel. Queßxsach ruheb li ralal xcßajol laj Amón. Ut queßxsut rix li tenamit Rabá. Abanan laj David quicana aran Jerusalén.
2A stalo sa jedného dňa po čas večera, že Dávid vstal so svojej postele a prechádzal sa na postreší domu kráľovho a videl s postrešia ženu, ktorá sa umývala. A žena bola veľmi pekná čo do postavy a tvári.
2Saß jun li ecuu nak quicuacli chak laj David saß lix chßât, cô saß xbên li rochoch. Nak yô chi bêc aran, quiril jun li ixk yô chi atînc. Cßajoß xchßinaßusal li ixk aßan.
3A Dávid poslal posla a pýtal sa na tú ženu. A ktosi povedal: Či nie je to Bat-šeba, dcéra Eliamova, žena Uriáša Hetejského?
3Laj David quixtakla xpatzßbal ani li ixk aßan. Queßxye re: —Aßan lix Betsabé, lix rabin laj Eliam ut rixakil laj Urías laj heteo.—
4Vtedy poslal Dávid poslov a vzal ju, a keď vošla k nemu, ležal s ňou. A ona sa bola práve očistila od svojej nečistoty. A navrátila sa do svojho domu.
4Laj David quixtakla xbokbal li ixk aßan. Nak quicuulac lix Betsabé, laj David quicuan riqßuin. Ut lix Betsabé quisukßi saß rochoch. (Tojeß quirakeß chixsantobresinquil rib li ixk aßan riqßuin lix yajel re li po, joß cßaynakeb xbânunquil.)
5A žena otehotnela a preto pošlúc oznámila to Dávidovi a riekla: Som tehotná.
5Lix Betsabé quicana chi yaj aj ixk ut quixtakla resil riqßuin laj David.
6Vtedy poslal Dávid k Joábovi s odkazom: Pošli ku mne Uriáša Hetejského. A Joáb poslal Uriáša k Dávidovi.
6Laj David quixtakla xyebal re laj Joab: —Takla chak cuiqßuin laj Urías laj heteo, chan. Ut laj Joab quixtakla laj Urías riqßuin laj David.
7A tak prišiel Uriáš k nemu. A Dávid sa pýtal, ako sa má Joáb, ako sa má ľud, a jako sa darí vojna?
7Nak laj Urías quicuulac, laj David quixye re: —¿Ma sa saß xchßôl laj Joab? ¿Ma saheb saß xchßôl li soldados? ¿Chanru yô li plêt? ¿Ma us yô chi êlc? chan.
8A potom riekol Dávid Uriášovi: Iď dolu do svojho domu a umy si nohy. A keď vyšiel Uriáš z domu kráľovho, vyšiel za ním dar kráľov.
8Chirix aßan laj David quixye re: —Tatxic saß lâ cuochoch ut tathilânk caßchßinak, chan. Nak ac xcô laj Urías, laj David quixtakla li tzacaêmk saß li rochoch xcomon li naxtzaca li rey.
9Ale Uriáš ležal pri dveriach, pri vchode do domu kráľovho so všetkými služobníkmi svojho pána a neodišiel dolu do svojho domu.
9Abanan laj Urías incßaß cô saß rochoch. Quicana ban chi cuârc saß li oquebâl re li rochoch li rey bar nequeßcuar cuiß li soldados li nequeßcßacßalen re li rey.
10Vtedy oznámili Dávidovi a riekli: Uriáš neodišiel dolu do svojho domu: A Dávid riekol Uriášovi: Či si neprišiel z cesty? Prečo si neodišiel dolu do svojho domu?
10Nak laj David quirabi resil nak laj Urías incßaß cô saß rochoch, quixye re: —Lâat tojeß xatsukßi chak saß li plêt. ¿Cßaßut nak incßaß xatcôat saß lâ cuochoch? chan.
11A Uriáš povedal Dávidovi: Truhla Božia a Izrael i Júda bývajú v stánoch, i môj pán Joáb ako aj služobníci môjho pána táboria na poli, a ja by som mal vojsť do svojho domu, aby som jedol a pil a ležal so svojou ženou? Jako že žiješ, a jako žije tvoja duša, neučiním tej veci.
11Laj Urías quixye re: —Eb li soldados aj Israel ut eb laj Judá najt cuanqueb chak saß li plêt. Li Lokßlaj Câx cuan rochbeneb. Laj Joab li nataklan saß inbên joß eb ajcuiß li nequeßtaklan saß xbêneb li soldados yôqueb chi cuârc yal saß muhebâl yîbanbil riqßuin rukß cheß. ¿Cßaßut nak tinxic lâin saß cuochoch chi cuaßac ut chi cuânc riqßuin li cuixakil? Saß âcßabaß lâat, at rey, lâin ninye nak incßaß tinbânu aßan, chan.
12Vtedy riekol Dávid Uriášovi: Zostaň tu i dnes, a zajtra ťa prepustím. A tak zostal Uriáš v Jeruzaleme toho dňa i nasledujúceho dňa.
12Ut laj David quixye re: —Canâkat arin anakcuan. Cuulaj tatintakla cuißchic riqßuineb li soldados, chan. Joßcan nak laj Urías quicana Jerusalén saß li cutan aßan ut li cutan jun chic.
13A keď ho pozval Dávid, jedol pred ním a pil a opojil ho. Ale večer vyšiel ľahnúť si na svoje ležište so služobníkmi svojho pána, a neodišiel dolu do svojho domu.
13Laj David quixbok laj Urías chi cuaßac riqßuin ut quixcaltesi. Abanan laj Urías incßaß cô chi cuârc saß li rochoch. Quicana ban chi cuârc saß li naßajej li nequeßcuar cuiß li soldados li nequeßcßacßalen re li rochoch li rey.
14Potom ráno sa stalo, že Dávid napísal Joábovi list a poslal ho po Uriášovi.
14Cuulajak chic laj David quixtzßîba jun li hu re tixtakla re laj Joab. Ut laj Urías, aßan li quicßamoc re li hu.
15A v tom liste napísal toto: Postavte Uriáša dopredu ta, kde je boj najtuhší, a potom ustúpte zpät od neho, aby bol uderený a aby zomrel.
15Saß li hu quixye re laj Joab: —Tâqßue laj Urías chi ubej nak yôk chi cau li pletic ut tâcanab xjunes re nak tâcamsîk saß li plêt, chan.
16A stalo sa, keď obliehajúc strážil Joáb mesto, že postavil Uriáša na miesto, o ktorom vedel, že sú tam silní mužovia.
16Joßcan nak laj Joab nak queßxsut rix li tenamit quixqßue chi ubej laj Urías bar cuanqueb cuiß li soldados li cauheb rib chi pletic.
17A keď vyšli mužovia mesta a bojovali proti Joábovi, vtedy padlo niekoľko mužov z ľudu, zo služobníkov Dávidových, a zomrel aj Uriáš Hetejský.
17Saß ajcuiß li hônal aßan queßel chak li soldados li cuanqueb saß li tenamit chi pletic riqßuineb. Cuanqueb li nequeßtaklan saß xbêneb lix soldados laj David li queßcamsîc. Ut saß xyânkeb aßan quicam laj Urías laj heteo.
18Potom poslal Joáb posla a oznámil Dávidovi všetko, čo sa týkalo vojny.
18Laj Joab quixtakla resil re laj David chanru yô li plêt.
19A prikázal poslovi a riekol: Keď dopovieš kráľovi všetko o vojne,
19Quixtakla lix takl ut quixye re: —Nak acak xatrakeß chixyebal re li rey chirix li plêt,
20a bude, ak vzplanie prchlivosť kráľova, a povie ti: Prečo ste sa priblížili k mestu, aby ste tam bojovali? Či neviete, že strieľajú s múru?
20mâre li rey tâjoskßok ut tixye âcue, “¿Cßaßut nak xexnachßoc saß li tenamit chi pletic? ¿Ma incßaß ta biß nequenau nak naru teßxcut chak lix tzimaj saß xbên li tzßac?
21Ktože zabil Abimelecha, syna Jerubbešetovho? Či to nebola žena, ktorá hodila na neho kus žernova s múru, a zomrel v Tébeci? Prečo ste sa tedy priblížili k múru? Vtedy povieš. Aj tvoj služobník, Uriáš Hetejský, zomrel.
21¿Ma incßaß jultic êre chanru nak quicamsîc laj Abimelec li ralal laj Jerobaal? ¿Ma incßaß jultic êre chanru nak li ixk quixcut jun tokol li pec re li molino saß xbên laj Abimelec ut quixcamsi aran Tebes? ¿Cßaßut nak xexnachßoc riqßuin li tzßac?” mâre chaßak. Ut lâat tâye re, “Quicamsîc ajcuiß laj Urías laj heteo, laj cßanjel châcuu,” chaßkat re, chan laj Joab.
22A tak odišiel posol a prijdúc oznámil Dávidovi všetko, pre čo ho poslal Joáb.
22Cô li takl ut quixserakßi re laj David chixjunil li quiyeheß re xban laj Joab.
23A posol povedal Dávidovi: Premohli nás tí mužovia a vyšli proti nám na pole, ale my sme potom útočili na nich až po vchod do brány.
23Quixye re: —Kßaxal cauheb rib chiku lâo li xicß nequeßiloc ke. Queßel chak li tenamit chi pletic kiqßuin toj saß li cßalebâl. Abanan queßkâlina toj saß li oquebâl.
24No, vtedy strelili strelci do tvojich služobníkov s múru, a zomreli niektorí zo služobníkov kráľových, aj tvoj služobník Uriáš Hetejský zomrel.
24Ut queßxcut chak eb lix tzimaj toj saß xbên li tzßac. Cuanqueb li nequeßcßanjelac châcuu li queßcamsîc. Ut quicamsîc ajcuiß laj Urías, laj heteo, laj cßanjel châcuu, chan.
25Vtedy riekol Dávid poslovi: Takto povieš Joábovi: Nech nie je tá vec zlá v tvojich očiach, a nech ťa to netrápi, lebo meč žerie raz toho a raz toho. Zosilni svoj boj proti mestu a rozbor ho! A dodaj mu sily.
25Laj David quixye re li takl: —Ye re laj Joab chi joßcaßin, “Matcßoxlac chirix aßin xban nak joßcaßin nacßulman saß li plêt. Cacuubresi âchßôl. Tatpletik cuißchic riqßuin chi cau toj retal têrêchani li tenamit,” chan.
26A keď počula žena Uriášova, že zomrel Uriáš, jej muž, smútila nad svojím manželom.
26Nak lix Betsabé quirabi resil nak quicamsîc lix bêlom saß li plêt, quirahoß saß xchßôl ut quiyâbac chirix.Nak quinumeß lix rahil xchßôl, laj David quixtakla xcßambal lix Betsabé saß rochoch. Ut lix Betsabé quicana chokß rixakil laj David. Quiyoßla jun lix cßulaßal chßina têlom. Abanan incßaß quicuulac chiru li Kâcuaß li cßaßru quixbânu laj David.
27A keď pominul smútok, poslal Dávid po ňu a vzal ju do svojho domu, a bola mu ženou. A porodila mu syna. Ale vec, ktorú vykonal Dávid, bola zlá v očiach Hospodinových.
27Nak quinumeß lix rahil xchßôl, laj David quixtakla xcßambal lix Betsabé saß rochoch. Ut lix Betsabé quicana chokß rixakil laj David. Quiyoßla jun lix cßulaßal chßina têlom. Abanan incßaß quicuulac chiru li Kâcuaß li cßaßru quixbânu laj David.