¹Preto poslal Hospodin Nátana k Dávidovi. A keď vošiel k nemu, povedal mu: Dvaja mužovia boli v jednom meste. Jeden bol bohatý a druhý chudobný.

¹Li Kâcuaß quixtakla li profeta Natán riqßuin laj David. Nak quicuulac riqßuin, laj Natán quixye re: —Queßcuan cuib li cuînk saß jun li tenamit. Jun li cuînk biom ut li jun chic nebaß.

²Bohatý mal oviec a volov veľmi mnoho.

²Li biom nabal lix carner ut nabal ajcuiß lix cuacax cuan.

³Chudobný nemal ničoho krome jednej malej ovečky, ktorú bol kúpil, a choval ju, a rástla pri ňom a pri jeho synoch, spolu. Jedla z jeho kusa chleba, pila z jeho pohára a líhala v jeho lone a bola mu jako dcéra.

³Ut li nebaß jun ajcuiß lix chßina carner quixlokß. Quixchßolani chi us lix chßina carner ut quixqßuiresi saß li rochoch rochbeneb lix cocßal. Rochben nak nacuaßac ut saß xsecß na-ucßac ut riqßuin nacuar. Li chßina carner chanchan lix rabin nak cuan chiru.

⁴No, prišiel k bohatému človekovi nejaký pocestný. A pretože mu bolo ľúto vziať zo svojich oviec alebo zo svojich volov, aby pripravil pokrm cestujúcemu, ktorý prišiel k nemu, vzal ovečku chudobného človeka a pripravil ju mužovi, ktorý prišiel k nemu.

⁴Saß jun li cutan quicuulac jun rulaß li cuînk biom. Li cuînk aßan incßaß quiraj xcamsinquil junak reheb lix quetômk re tixyîb xtibel xcua li rulaß. Joßcan nak cô ut quixchap lix carner li nebaß ut quixcamsi re tixyîb xtzacaêmk li rulaß, chan laj Natán.

⁵Vtedy sa veľmi rozhneval Dávid na človeka a povedal Nátanovi: Jako že žije Hospodin, synom smrti je muž, ktorý to urobil!

⁵Nak quirabi li cßaßru quixye laj Natán, cßajoß nak quijoskßoß laj David xban li cßaßru quixbânu li biom. Quixye: —Saß xcßabaß li yoßyôquil Dios, lâin ninye nak xcßulub câmc li cuînk aßan.

⁶A ovcu nahradí štvornásobne preto, že vykonal takú vec a pretože nemal ľútosti.

⁶Tento nak tixtoj câhib sut xqßuial xtzßak li carner li quixcamsi. Kßaxal yibru li quixbânu xban nak incßaß quiril xtokßobâl ru li cuînk nebaß, chan laj David.

⁷Na to riekol Nátan Dávidovi: Ty si ten muž! Takto hovorí Hospodin, Bôh Izraelov: Ja som ťa pomazal za kráľa nad Izraelom a ja som ťa vytrhol z ruky Saulovej.

⁷Ut laj Natán quixye re: —At David, lâat li cuînk aßan. Joßcaßin xye âcue li Kâcuaß, lix Dioseb laj Israel, “Lâin xatinxakab chokß xreyeb laj Israel ut xatincol chiru laj Saúl.

⁸A dal som ti dom tvojho pána i ženy tvojho pána do tvojho lona a dal som ti aj dom Izraelov aj Júdu, a keby to bolo bývalo málo, bol by som ti pridal to i to.

⁸Xinqßue âcuanquil joß nak quinqßue xcuanquil aßan. Ut xinkßaxtesiheb âcue chixjunileb li ixk li queßcuan riqßuin laj Saúl. Ut xinqßue âcuanquil saß xbêneb li ralal xcßajol laj Israel ut saß xbêneb ajcuiß li ralal xcßajol laj Judá. Toj raj xinqßue xtzßakob âcue cui ta xaye cue nak incßaß tzßakal li xinqßue âcue.

⁹Prečo si tedy opovrhnul slovom Hospodinovým, aby si učinil to zlé v jeho očiach? Uriáša Hetejského si zabil mečom a jeho ženu si vzal sebe za ženu a jeho si zavraždil mečom synov Ammonových.

⁹¿Cßaßut nak xatzßektâna li chakßrab li xinqßue âcue? ¿Cßaßut nak xabânu li mâusilal aßin? Xatakla laj Urías laj heteo chi camsîc. ¿Cßaßut nak xaqßue chi camsîc xbaneb laj Amón ut xacßam chokß âcue li rixakil?

¹⁰Preto teraz neuhne meč z tvojho domu až na veky, pretože si mnou opovrhol a vzal si ženu Uriáša Hetejského, aby ti bola ženou.

¹⁰Chalen anakcuan junelic cuânk li camsînc saß xyânkeb lâ cualal âcßajol xban nak xinâtzßektâna ut xamakß li rixakil laj Urías.

¹¹Takto hovorí Hospodin: Hľa, ja vzbudím proti tebe zlé z tvojho domu a vezmem tvoje ženy pred tvojimi očima a dám ich tvojmu blížnemu, a bude ležať s tvojimi ženami pred očima tohoto slnca.

¹¹Lâin li Kâcuaß ninye âcue nak tintakla li raylal saß âbên. Ut eb lâ cuechßalal, aßaneb chic li teßxbânu li raylal âcue. Yôkat chirilbal nak lâin tinmakßeb lâ cuixakil châcuu ut tinqßueheb re jalan cuînk re teßcuânk riqßuin. Aßin tâuxmânk chiruheb chixjunileb laj Israel.

¹²Lebo ty si to urobil tajne, ale ja učiním túto vec pred celým Izraelom a pred slncom.

¹²Lâat xabânu lâ mâc chi mukmu. Abanan lâin incßaß tinbânu aßin chi mukmu. Chiruheb ban chixjunileb laj Israel tinbânu aßin,” chan li Kâcuaß âcue, chan laj Natán.

¹³Vtedy povedal Dávid Nátanovi: Zhrešil som Hospodinovi. A Nátan riekol Dávidovi: Aj Hospodin preniesol tvoj hriech, nezomrieš.

¹³Ut laj David quixye: —Yâl nak lâin xinmâcob chiru li Kâcuaß, chan. Laj Natán quixye re: —Li Kâcuaß quixcuy lâ mâc. Incßaß tatcâmk lâat.

¹⁴Ale preto, že si dal tou vecou nepriateľom Hospodinovým príčinu, aby sa rúhali, preto i syn, ktorý sa ti narodil, istotne zomrie.

¹⁴Abanan xban li mâc xabânu, xaqßue li Dios chi hobecß xbaneb li xicß nequeßiloc re. Joßcan nak lâ cualal li tojeß xyoßla tâcâmk, chan.

¹⁵Potom odišiel Nátan do svojho domu. A Hospodin ranil dieťa, ktoré porodila žena Uriášova Dávidovi, takže ťažko onemocnelo.

¹⁵Laj Natán cô saß rochoch nak quirakeß chixyebal li âtin aßin. Ut li Dios quixtakla jun nimla yajel saß xbên lix cßulaßal laj David, li quicuan riqßuin li rixakil laj Urías.

¹⁶A Dávid hľadal Boha prosiac za chlapca a postil sa, vošiel a ležal cez noc na zemi.

¹⁶Ut laj David quixtzßâma chiru li Dios nak tâqßuirâk li chßina al. Quixbânu x-ayûn. Ut naxnumsi li kßojyîn chi yocyo saß li chßochß.

¹⁷Potom prišli starší jeho domu a zastali nad ním, aby ho zodvihli so zeme, ale nechcel vstať ani nejedol s nimi chleba.

¹⁷Ut eb li nequeßcßanjelac chiru saß li rochoch li rey David queßcuulac riqßuin ut queßxye re nak tâcuaclîk. Abanan laj David incßaß quicuacli, chi moco quicuaßac rochbeneb.

¹⁸A stalo sa siedmeho dňa, že zomrelo dieťa. A služobníci Dávidovi sa báli oznámiť mu, že dieťa zomrelo, lebo vraveli: Hľa, keď vtedy, dokiaľ ešte žilo dieťa, keď sme mu hovorili, neposlúchol nášho hlasu, jakože mu máme povedať teraz, že zomrelo dieťa, aby vykonal voľačo zlé?

¹⁸Nak quinumeß cuukub cutan quicam li cßulaßal. Cßajoß nak queßoc xcßaßuxeb li nequeßcßanjelac chiru laj David. Queßxye: —Nak toj mâjiß nacam li cßulaßal, xoâtinac riqßuin laj David. Abanan incßaß quirabi li cßaßru kaye. ¿Chanru nak takaye re nak xcam li ralal? Mâre cßaßru tixbânu xban xrahil xchßôl, chanqueb.

¹⁹Ale keď videl Dávid, že si jeho služobníci pošuškávajú čosi, porozumel, že zomrelo dieťa. A Dávid riekol svojim služobníkom: Či azda zomrelo dieťa? A povedali: Zomrelo.

¹⁹Laj David quixqßue retal nak saß has yôqueb chi âtinac chi ribileb rib. Joßcan nak quixnau nak ac xcam li cßulaßal. Quixye reheb: —¿Ma xcam li cßulaßal? chan. Ut eb aßan queßxye re: —Xcam, chanqueb.

²⁰Vtedy vstal Dávid so zeme a umyl sa a pomazal sa a premenil svoje rúcho a vojdúc do domu Hospodinovho klaňal sa. A keď potom zase vošiel do svojho domu, pýtal si jesť, a keď mu predložili chlieb, jedol.

²⁰Laj David quicuacli. Qui-atin ut quixqßue li sununquil ban ut quixjal li rakß. Cô saß li rochoch li Dios ut quixlokßoni. Chirix aßan, quisukßi saß rochoch. Quixtzßâma xtzacaêmk ut quicuaßac.

²¹Vtedy mu povedali jeho služobníci: Jaká je to vec, ktorú si učinil? Pre dieťa, dokiaľ ešte žilo, si sa postil a plakal si, a teraz, keď zomrelo dieťa, si vstal a jedol si chlieb?

²¹Ut eb li nequeßcßanjelac chiru li rey David queßxye re: —Incßaß nakatau ru cßaßru yôcat. Nak toj mâjiß nacam lâ cualal, yôcat chi ayunic ut yôcat chi yâbac. Anakcuan, nak ac xcam, xatcuacli ut xatcuaßac, chanqueb.

²²A riekol: Dokiaľ ešte žilo dieťa, postil som sa a plakal som, lebo som povedal: Kto vie? Možno, že sa Hospodin zmiluje nado mnou, a dieťa bude žiť.

²²Laj David quixye reheb: —Yâl nak xin-ayunic ut xinyâbac nak toj mâjiß nacam. Xincßoxla nak mâre li Kâcuaß târil xtokßobâl cuu ut tixqßuirtesi li cualal.

²³Ale teraz, keď zomrelo, načo by som sa ešte postil? Či ho azda môžem ešte vrátiť? Ja pojdem za ním, ale ono sa nevráti ku mne.

²³Anakcuan mâcßaß chic aj e nak tin-ayunik xban nak ac xcam li cualal. Lâin moco naru ta chic tincuaclesi cuißchic chi yoßyo. Aßan incßaß chic naru tâchâlk cuiqßuin. Abanan saß jun cutan lâin toxintau li cualal, chan laj David.

²⁴Potom potešil Dávid Bat-šebu, svoju ženu, a vošiel k nej a ležal s ňou. A porodila mu syna, a nazval jeho meno Šalamún. A Hospodin ho miloval.

²⁴Laj David quixcßojob xchßôl lix Betsabé li rixakil ut quicuan cuißchic riqßuin. Quicuan jun chic lix cßulaßal. Aj Salomón queßxqßue chokß xcßabaß. Ut li Kâcuaß quixra laj Salomón.

²⁵A poslal slovo po prorokovi Nátanovi, ktorý nazval jeho meno Jedidja, pre Hospodina.

²⁵Li Kâcuaß quixye re li profeta Natán nak tixqßue aj Jedidías chokß xcßabaß xban nak li cßabaßej aßan naraj naxye “Raro xban li Kâcuaß”.

²⁶A Joáb bojoval proti Rabbe synov Ammonových a zaujal kráľovské mesto.

²⁶Laj Joab yô chak chi pletic riqßuineb li ralal xcßajol laj Amón re târêchani li tenamit Rabá, li nacuan cuiß li rey.

²⁷Potom poslal Joáb poslov k Dávidovi a povedal: Bojoval som proti Rabbe aj som zaujal mesto vôd.

²⁷Quixtaklaheb lix takl riqßuin laj David ut quixye re: —Yôquin chi pletic riqßuineb li cuanqueb saß li tenamit Rabá ut xcuêchani li naßajej li nequeßxcßam cuiß lix haßeb, chan.

²⁸Preto teraz sober ostatok ľudu a polož sa táborom proti mestu a zaujmi ho, aby som nezaujal mesta ja, a bolo by nad ním menované moje meno.

²⁸Tâchßutubeb li jun chßol chic lâ soldados ut tatpletik lâat. Lâin incßaß nacuaj nak tincuêchani li tenamit ut teßxqßue saß incßabaß.—

²⁹Vtedy sobral Dávid všetok ľud a odišiel do Rabby a bojoval proti nemu a zaujal ho.

²⁹Joßcan nak laj David quixchßutubeb lix soldados ut queßcôeb Rabá. Queßpletic riqßuineb ut queßrêchani li tenamit.

³⁰A vzal korunu ich kráľa s jeho hlavy, ktorá vážila hrivnu zlata a mala vrubené drahé kamene, a bola položená na hlavu Dávidovi. A koristi toho mesta vyniesol veľmi mnoho.

³⁰Laj David quirisi li corona saß xjolom lix reyeb ut quiqßueheß saß xjolom li rey David. Li corona aßan yîbanbil riqßuin oro ut qßuebil chokß xsahob ru li tertôquil pec. Oxib arroba na râlal li corona. Nabal chic li cßaßak re ru li quirêchani laj David saß li tenamit aßan.Li joß qßuial chic li tenamit li queßcana quirisiheb aran ut quixqßueheb chi jachoc cheß ut chi picßoc chßochß, ut chi yocßoc cheß riqßuin mâl. Quixqßueheb ajcuiß chixyîbanquil li xan ut chixcßatbaleb saß li horno. Joßcan ajcuiß quixbânu riqßuineb chixjunileb li tenamit li cuanqueb cuiß eb li ralal xcßajol laj Amón. Chirix aßan, laj David rochbeneb chixjunileb lix soldados queßsukßi Jerusalén.

³¹A ľud, ktorý bol v ňom, vyviedol a postavil ho do píly a ku strojom, režúcim železo, a k železným sekerám a dal ich zaviesť do tehelní. A tak učinil všetkým mestám synov Ammonových. Potom sa navrátil Dávid i všetok ľud do Jeruzalema.

³¹Li joß qßuial chic li tenamit li queßcana quirisiheb aran ut quixqßueheb chi jachoc cheß ut chi picßoc chßochß, ut chi yocßoc cheß riqßuin mâl. Quixqßueheb ajcuiß chixyîbanquil li xan ut chixcßatbaleb saß li horno. Joßcan ajcuiß quixbânu riqßuineb chixjunileb li tenamit li cuanqueb cuiß eb li ralal xcßajol laj Amón. Chirix aßan, laj David rochbeneb chixjunileb lix soldados queßsukßi Jerusalén.