¹A taktiež povedal Achitofel Absalomovi: Dovoľ, aby som vybral dvanásť tisíc mužov a vstanem a budem prenasledovať Dávida tejto noci.

¹Mokon chic laj Ahitofel quixye re laj Absalón: —Anakcuan tinsicß ruheb cablaju mil chi soldados ut chiru ajcuiß li kßojyîn aßin toxic chixsicßbal laj David.

²A prijdem na neho, kým je ustatý a zomdlených rúk, a predesím ho, a utečie všetok ľud, ktorý je s ním, a zabijem kráľa samotného.

²Tinpletik riqßuin nak lublûqueb ut mâcßaß xmetzßêuheb. Teßxucuak chiku ut chixjunileb li cuînk teßêlelik. Caßaj cuiß li rey tincamsi.

³A tak zase navrátim všetok ľud k tebe, lebo jako čo by sa všetko navrátilo, keď zahynie muž, ktorého hľadáš, a všetok ľud bude na pokoji.

³Tinye reheb chixjunileb li cristian li yôqueb chi oquênc chirix laj David nak teßsukßîk âcuiqßuin. Eb aßan incßaß teßcamsîk. Lâat caßaj cuiß li rey tâcuaj tâcâmk. Nak acak xeßsukßi saß li tenamit, incßaß chic tâcuânk plêt, chan.

⁴A ľúbilo sa slovo Absalomovi i všetkým starším Izraelovým.

⁴Laj Absalón quixcßul xchßôl li cßaßru quixye ut queßxcßul ajcuiß xchßôleb laj Israel li nequeßcßamoc be.

⁵Ale Absalom povedal: Nože zavolaj i Chúšaiho Arechitského, a počujme i to, čo on povie.

⁵Laj Absalón quixye re: —Bok chak laj Husai laj arquita, re takabi li cßaßru tixye aßan, chan.

⁶A keď vošiel Chúšai k Absalomovi, povedal mu Absalom: Takto a takto hovoril Achitofel. Či máme urobiť podľa jeho slova? Ak nie, hovor ty.

⁶Nak quicuulac laj Husai, laj Absalón quixserakßi re li cßaßru quiyeheß re xban laj Ahitofel. Quixye: —Aßin li naßleb li xqßue laj Ahitofel. ¿Ma us xbânunquil li cßaßru naxye malaj ut incßaß us? ¿Cßaßru nacaye lâat? chan.

⁷A Chúšai povedal Absalomovi: Nie je to dobrá rada, ktorú dal Achitofel tento raz.

⁷Laj Husai quixye re: —Li naßleb li xqßue laj Ahitofel anakcuan incßaß us.

⁸Lebo, tak povedal Chúšai, ty znáš svojho otca i jeho mužov, že sú to hrdinskí mužovia a že sú roztrpčení v duši jako osirelá medvedica na poli, a k tomu je tvoj otec vojenný muž, ktorý nebude nocovať s ľudom.

⁸Lâat nacanau nak lâ yucuaß ut eb lix soldados cauheb rib chi pletic. Yôqueb xjoskßil anakcuan. Chanchaneb li oso li namakßeß li ral chiru. Lâ yucuaß naxnau pletic chi us. Aßan incßaß tixnumsi li kßojyîn saß xyânkeb li tenamit.

⁹Hľa, on je teraz skrytý v niektorej jame alebo na niektorom opevnenom mieste, a keby sa stalo, že by padol niekto z nich hneď na počiatku, a počuje to voľakto, povie: Porážku utrpel ľud, ktorý ide za Absalomom!

⁹Mâre ac xmuk rib saß junak ochoch pec malaj ut saß junak chic naßajej. Nak acak xeßoc chi pletic laj David riqßuineb lâ soldados, eb li tenamit teßxye nak laj David xeßrêchani li plêt.

¹⁰A keby to bol aj chrabrý muž, ktorého srdce by bolo jako srdce ľva, je isté, že zmalátnie a rozplynie sa jako voda, lebo celý Izrael vie, že tvoj otec je udatný, a že chrabrí sú tí, ktorí sú s ním.

¹⁰Usta eb lâ soldados cauheb rib joß xcacuil rib li cakcoj, teßxucuak xban nak chixjunileb laj Israel nequeßxnau nak lâ yucuaß kßaxal cau rib chi pletic. Ut eb li cuanqueb rochben cauheb ajcuiß rib chi pletic.

¹¹Ale radím: Nech sa shromaždí k tebe celý Izrael od Dána až po Bér-šebu, ktorého bude jako piesku, ktorý je pri mori, čo do množstva, a ty pojdeš osobne do boja.

¹¹Lâin ninye âcue nak kßaxal us nak tâchßutubeb ru chixjunileb laj Israel, li cuanqueb saß li tenamit Dan toj saß li tenamit Beerseba. Eb aßan kßaxal nabaleb. Chanchaneb li cocß ru li samaib chire li palau. Ut lâat tatcßamok xbeheb nak texxic chi pletic.

¹²A prijdeme proti nemu na niektorom mieste, na ktorom sa najde, a spustíme sa na neho tak, ako padá rosa na zem, a neponecháme z neho a zo všetkých mužov, ktorí sú s ním, ani jedného.

¹²Lâo topletik riqßuin lâ yucuaß aß yal bar takatau ut aß yal bar cuan. Chi mâcßaßeb saß xchßôl tocuulak. Chi moco aßan, chi moco eb lix soldados teßcanâk chi yoßyo.

¹³A keby sa shromaždil do niektorého mesta, donesú, všetok izraelský ľud, povrazy k tomu mestu, a odvlečieme ho až do potoka tak, že sa tam nenajde ani kamienok.

¹³Ut cui naxic chixcolbal rib saß junak tenamit, chixjunileb laj Israel teßxcßam xlâseb ut takaquelo li tenamit toj saß li nimaß. Mâ jun chic li pec tâcanâk saß xnaßaj, chan.

¹⁴A Absalom povedal i všetci mužovia Izraelovi: Lepšia je rada Chúšaiho Arechitského ako rada Achitofelova. Lebo Hospodin prikázal zrušiť dobrú radu Achitofelovu, aby Hospodin uviedol zlé na Absaloma.

¹⁴Laj Absalón ut chixjunileb li cuanqueb rochben queßxye: —Kßaxal us li naßleb li xqßue laj Husai chiru li xqßue laj Ahitofel, chanqueb. Queßxye nak us xban nak ac cuan saß xchßôl li Dios nak tâpoßekß ru li naßleb li quixqßue laj Ahitofel ut nak laj Absalón tixcßul li raylal.

¹⁵Potom povedal Chúšai Cádokovi a Ebiatárovi, kňazom, že tak a tak radil Achitofel Absalomovi a starším Izraelovým, a takto a takto som ja radil.

¹⁵Ut laj Husai quixye reheb laj Sadoc ut laj Abiatar laj tij: —Aßan aßin li naßleb li xqßue laj Ahitofel re laj Absalón ut reheb ajcuiß li nequeßcßamoc be saß xyânkeb laj Israel. Ut aßan aßin li naßleb li xinqßue lâin, chan.

¹⁶A tak teraz pošlite rýchle - povedal - a oznámte Dávidovi a povedzte: Nenocuj tejto noci na rovinách púšte, ale na každý spôsob prejdi na druhú stranu, aby nebol pohltený kráľ i všetok ľud, ktorý je s ním.

¹⁶Ut quixye ajcuiß reheb nak teßxtakla resil chi junpât riqßuin laj David re nak incßaß teßxnumsi li kßojyîn saß li chaki chßochß bar nequeßnumeß cuiß jun pacßal li nimaß. Teßxic ban jun pacßal li nimaß Jordán saß junpât re nak incßaß tâcamsîk li rey joßqueb ajcuiß li cuanqueb rochben.

¹⁷A Jonatán a Achimaac stáli pri studni Rogel. A išla dievka a oznámila im, a oni odišli a oznámili kráľovi Dávidovi, lebo sa nemohli ukázať, aby boli vošli do mesta.

¹⁷Laj Jonatán ut laj Ahimaas cuanqueb chire li haß Rogel. Incßaß naru teßoc Jerusalén xban nak naru nequeßileß. Joßcan nak jun li môs ixk naxic chixyebal reheb cßaßru yô chicßulmânk saß li tenamit. Ut chirix aßan, laj Jonatán ut laj Ahimaas nequeßxic chixyebal re li rey David.

¹⁸Ale ich videl sluha a oznámil to Absalomovi. A oni dvaja odišli rýchle a vošli do domu nejakého muža v Bachúrime, ktorý mal studňu vo svojom dvore, a spustili sa ta.

¹⁸Abanan queßileß xban jun li sâj al. Li sâj al cô chixyebal resil re laj Absalón. Laj Jonatán ut laj Ahimaas queßcôeb chi junpât. Queßcuulac saß rochoch jun li cuînk cuan Bahurim. Cuan jun li becbil haß saß li nebâl ut aran queßxmuk ribeb chi saß li becbil haß.

¹⁹A žena vzala plachtu a rozprestrela ju na vrch studne a nasypala na ňu krúp, a nezvedelo sa nič.

¹⁹Li rixakil li cuînk quixtzßap li becbil haß riqßuin jun li tßicr ut quixhel li ru li trigo saß xbên. Ut mâ ani quinaßoc re nak mukmûqueb li cuînk chi saß li becbil haß.

²⁰Lebo keď prišli služobníci Absalomovi k žene do domu a povedali: Kde je Achimaac a Jonatán? Riekla im žena: Prešli cez potok. A hľadali ich, ale nenašli a navrátili sa do Jeruzalema.

²⁰Eb li nequeßcßanjelac chiru laj Absalón queßcuulac saß li cab aßan ut queßxpatzß re li ixk: —¿Bar cuanqueb laj Ahimaas ut laj Jonatán? chanqueb. Li ixk quixye reheb: —Ac xeßnumeß arin. Xeßcôeb saß li nimaß, chan. Queßxsiqßui abanan incßaß queßxtauheb. Joßcan nak queßsukßi cuißchic Jerusalén.

²¹A stalo sa, keď oni odišli, že vyšli hore zo studne a odíduc oznámili kráľovi Dávidovi a riekli Dávidovi: Vstaňte a prejdite rýchle cez vodu, lebo tak a tak radil proti vám Achitofel.

²¹Nak ac xeßcôeb li cuînk, laj Ahimaas ut laj Jonatán queßel saß li becbil haß ut queßcôeb riqßuin laj David chixyebal re li cßaßru queßrabi. Queßxye re: —Sêbahomak êrib. Texxic jun pacßal li nimaß xban nak laj Ahitofel ac xye reheb nak chiru ajcuiß li kßojyîn aßin teßchâlk chi pletic êriqßuin, chanqueb.

²²Vtedy vstal Dávid i všetok ľud, ktorý bol s ním, a prešli cez Jordán. Než bolo svetlo ráno, nechýbal ani jeden, ktorý by nebol prešiel cez Jordán.

²²Joßcan nak laj David ut chixjunileb li cuanqueb rochben queßcôeb jun pacßal li nimaß. Nak quisakêu, ac xeßxkßax li nimaß Jordán chixjunileb.

²³A Achitofel vidiac, že sa neurobilo podľa jeho rady, osedlal osla, vstal, odišiel do svojho domu, do svojho mesta, a dajúc patričné príkazy usporiadal svoj dom a obesil sa. A tak zomrel a pochovaný bol v hrobe svojho otca.

²³Laj Ahitofel quixqßue retal nak incßaß queßxbânu li cßaßru quixye reheb. Joßcan nak quixyîb rix lix bûr ut quitakeß chirix ut quisukßi saß xtenamit. Quixyîb ru li cßaßru re saß li rochoch. Ut chirix aßan quixyatzß rib. Joßcaßin nak quicam laj Ahitofel. Quimukeß saß li muklebâl li quimukeß cuiß lix yucuaß.

²⁴A Dávid prišiel do Machnaima. A Absalom prešiel cez Jordán, on i všetci mužovia Izraelovi s ním.

²⁴Nak laj David ut eb li rochben yôqueb chi cuulac saß li tenamit Mahanaim, laj Absalón rochbeneb chixjunileb lix soldados aj Israel yôqueb chi numecß saß li nimaß Jordán.

²⁵A Absalom ustanovil Amazu na miesto Joába nad vojskom. A Amaza bol synom muža, ktorému bolo meno Jitra Izraelský, ktorý vošiel k Abigaili, dcére Náchašovej, sestre Ceruje, matky Joábovej.

²⁵Laj Absalón quixxakab laj Amasa chi taklânc saß xbêneb li soldados chokß rêkaj laj Joab. Laj Amasa, aßan ralal laj Itra, xcomoneb li ralal xcßajol laj Ismael. Laj Itra, aßan lix bêlom lix Abigail lix rabin laj Nahas. Lix Abigail, aßan li ras lix Sarvia. Ut lix Sarvia, aßan lix naß laj Joab.

²⁶A tak sa položil Izrael a Absalom táborom v zemi Gileáde.

²⁶Laj Absalón ut eb li cuînk aj Israel li cuanqueb rochben queßxyîb lix muhebâleb aran Galaad.

²⁷A stalo sa, keď prišiel Dávid do Machnaima, že Šobi, syn Náchašov, z Rabby synov Ammonových, a Machir, syn Ammielov, z Ló-debara a Barzillaj Gileádsky z Rogelíma,

²⁷Nak quicuulac laj David Mahanaim, laj Sobi, laj Maquir ut laj Barzilai queßcuulac riqßuin. Laj Sobi, aßan li ralal laj Nahas. Rabá xtenamit, li cuan saß xcuênteb li ralal xcßajol laj Amón. Laj Maquir, aßan li ralal laj Amiel. Lodebar xtenamit. Ut laj Barzilai, Rogelim xtenamit, li cuan saß xcuênt Galaad.

²⁸doniesli posteľné veci, medenice a hlinené nádoby jako aj pšenice, jačmeňa, múky, praženého zrna, bôbu, šošovice a rôznej pražmy,

²⁸Queßxcßam li cßaßru teßxsi re laj David ut reheb li cuanqueb rochben. Queßxcßam eb li cuarib, li chßochß ucßal, ut li cuc. Ut queßxcßam ajcuiß li trigo ut li cebada, li cßaj ut li ru li trigo qßuilinbil. Ut queßxcßam ajcuiß cuib pây ru li quênkß reheb.Ut queßxcßam ajcuiß xyaßal cab, mantêc, carner, ut queso re nak teßcuaßak xban nak queßxnau nak laj David ut eb li rochben tacuajenakeb ut teßtzßocâk ut tâchakik reheb.

²⁹i medu, masla, drobného dobytka a kravských syrcov pre Dávida a pre ľud, ktorý bol s ním, aby jedli. Lebo riekli: Dozaista je ľud hladný, ustatý a smädný na púšti.

²⁹Ut queßxcßam ajcuiß xyaßal cab, mantêc, carner, ut queso re nak teßcuaßak xban nak queßxnau nak laj David ut eb li rochben tacuajenakeb ut teßtzßocâk ut tâchakik reheb.