¹A Dávid spočítal ľud, ktorý bol s ním, a ustanovil nad nimi tisícnikov a stotníkov.

¹Laj David quixchßutubeb lix soldados li cuanqueb rochben. Quixxakabeb li teßtaklânk saß xbêneb li junjûnk chßûtal. Cuanqueb chi mil ut cuanqueb chi ciento.

²A Dávid oddal tretinu ľudu do ruky Joábovej, tretinu do ruky Abišaja, syna Ceruje, brata Joábovho a tretinu do ruky Ittaja Gitťanského. A kráľ povedal ľudu: I ja sám pojdem s vami von do boja.

²Quixtaklaheb saß oxib chßûtal. Laj Joab yô chi taklânc saß xbên li jun chßûtal. Laj Abisai, lix yum lix Sarvia, yô chi taklânc saß xbên li xcaß chßûtal. Laj Abisai, aßan li rîtzßin laj Joab. Ut laj Itai li chalenak Gat, aßan li yô chi taklânc saß xbên li rox chßûtal. Ut li rey David quixye reheb: —Tinxic ajcuiß lâin chêrix, chan.

³Ale ľud povedal: Nepojdeš! Lebo ak by sme museli utekať, nebudú na nás dbať; ani keby nás zomrela polovica, nebudú na nás veľmi dbať; lebo teraz si ty jako nás desať tisíc. A tak teraz bude dobre, keď nám budeš z mesta na pomoc.

³Abanan eb li cuînk queßxye re: —Incßaß tatxic lâat. Cui lâo toêlelik chiruheb incßaß toeßrâlina. Usta yijach li kasoldados teßcâmk, eb aßan mâcßaß nequeßraj re. Lâat li kßaxal lokß chiru lajêb mil saß kayânk. Kßaxal us nak tatcanâk arin saß li tenamit aßin ut tâtakla katenkßanquil, chanqueb.

⁴Na to im riekol kráľ: Učiním to, čo sa vám vidí za dobré. Preto sa postavil kráľ ku bráne, a všetok ľud vyšiel po stách a po tisícoch.

⁴Ut li rey David quixye reheb: —Lâin tinbânu li cßaßru nequecßoxla nak us xbânunquil, chan. Ut quixakli jun pacßal li oquebâl nak queßcôeb lix soldados chi chßûtal chi ciento ut chi mil.

⁵A kráľ prikázal Joábovi, Abišajovi a Ittajovi a riekol: Šetrne mi zachádzajte so synom Absalomom. A počul všetok ľud, keď prikazoval kráľ všetkým veliteľom o Absalomovi.

⁵Laj David quixye reheb laj Joab, laj Abisai ut laj Itai: —Saß incßabaß lâin mêbânu raylal re laj Absalón, li sâj cuînk, chan. Ut chixjunileb li soldados queßrabi li cßaßru quixye li rey David chirix laj Absalón.

⁶A tak vyšiel ľud do poľa proti Izraelovi. A bitka bola v lese Efraimovom.

⁶Eb lix soldados laj David queßcôeb saß li cßalebâl ut queßpletic riqßuineb laj Israel saß li qßuicheß li cuan saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Efraín.

⁷A bol tam porazený ľud Izraelov od služobníkov Dávidových. A bola to tam veľká porážka toho dňa. Padlo ich dvadsať tisíc.

⁷Eb lix soldados laj David queßnumta saß xbêneb ut kßaxal ra queßxcßul lix soldados laj Absalón. Junmay mil chi cuînk queßcamsîc saß li cutan aßan.

⁸Lebo sa tam rozšírila bitka po celej tej krajine, a viacerých z ľudu strávil les, ako bolo tých, ktorých strávil meč toho dňa.

⁸Queßpletic yalak bar saß li cßalebâl aßan, ut kßaxal nabal queßcam saß li qßuicheß chiru li queßcamsîc riqßuin chßîchß.

⁹A prihodilo sa, že sa stretol Absalom so služobníkmi Dávidovými. A Absalom jazdil na mulici, a keď podišla mulica pod husté konáre toho veľkého duba, zachytila sa jeho hlava na dube, takže visel medzi nebom a medzi zemou, a mulica, ktorá bola pod ním, bežala ďalej.

⁹Laj Absalón yô chi xic chirix lix mûl nak quixcßuleb lix soldados laj David. Lix mûl quinumeß rubel jun tôn li nimla ji ut li rismal xjolom quixbaqßui rib saß xyânkeb li rukß li cheß. Li mûl quiâlinac ut laj Absalón quicanabâc chi tßuytßu saß li rukß li cheß.

¹⁰Keď to videl ktorýsi muž, oznámil to Joábovi a riekol: Hľa, videl som Absaloma visieť na dube.

¹⁰Jun lix soldado laj David quiril ut quixye re laj Joab: —Lâin xcuil laj Absalón tßuytßu saß rußuj jun tôn li ji.—

¹¹A Joáb povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: Hľa, videl si a prečo si ho tam nesrazil na zem? A na mne by bolo bývalo, aby som ti dal desať šeklov striebra a jeden pás.

¹¹Laj Joab quixye re li cuînk: —Cui xacuil, ¿cßaßut nak incßaß xacamsi chi junaj cua? Lâin xinqßue raj âcue lajêb chi tumin plata ut jun li xcßâmal âsaß, chan.

¹²Ale človek odpovedal Joábovi: A čo by som ja hneď tu mal čítať tisíc striebra na svojich rukách, nevystrel by som svojej ruky na syna kráľovho, lebo veď sme počuli na vlastné uši, že ti prikázal kráľ aj Abišajovi aj Ittajovi povediac: Majte mi všetci pozor na syna, na Absaloma!

¹²Abanan li cuînk quixye re laj Joab: —Usta tâqßue cue jun mil chi tumin plata, abanan mâcßaß tinbânu re li ralal li rey. Lâo xkabi nak li rey quixye âcue ut reheb laj Abisai ut laj Itai nak têril nak mâcßaß tixcßul li ralal, chan.

¹³Alebo keby som vykonal niečo proti jeho duši klamstvom - a niktorá vec sa nezatají pred kráľom -, ty by si sa postavil stranou.

¹³Cui ta lâin xincamsi laj Absalón, lâin ajcuiß raj xinqßue cuib saß chßaßajquilal xban nak mâcßaß naru xmukbal chiru li rey. Ut lâat xatpoß raj saß inbên, chan.

¹⁴Na to povedal Joáb: Nebudem sa takto s tebou baviť! A vezmúc tri kopije do svojej ruky vrazil ich do srdca Absalomovho, ktorý ešte žil prostred duba.

¹⁴Laj Joab quixye re: —Lâin incßaß tinsach intiêmp chi âtinac âcuiqßuin, chan. Ut quixchap oxib lix lâns ut quixcut chire xchßôl laj Absalón nak toj cuan chi yoßyo saß rußuj li cheß.

¹⁵A obstúpili desiati mládenci, ktorí nosili zbraň Joábovu, a bili Absaloma, a tak ho zabili.

¹⁵Chirix aßan, lajêb lix soldados laj Joab queßnachßoc riqßuin laj Absalón ut queßxchoy xcamsinquil.

¹⁶Potom hneď zatrúbil Joáb na trúbu, a ľud sa vrátil od honenia Izraela, lebo Joáb šetril ľud.

¹⁶Laj Joab quixtakla xyâbasinquil li trompeta re teßxcanab pletic. Ut chixjunileb lix soldados queßxcanab râlinanquileb lix soldados laj Absalón.

¹⁷A vezmúc Absaloma hodili ho v lese do tej veľkej jamy a nasnášali na neho veľmi veľkú hromadu kamenia. A celý Izrael utekal, každý do svojho stánu.

¹⁷Queßxcßam laj Absalón ut queßxcut saß jun chamal jul saß li qßuicheß ut queßxtûb jun mamaß tûb li pec saß xbên. Ut chixjunileb laj Israel queßêlelic ut queßcôeb saß rochocheb.

¹⁸A Absalom bol vzal a postavil si za svojho života pamätný stĺp, ktorý je v doline kráľovej, lebo povedal: Nemám syna, aby zachoval pamäť môjho mena. Preto nazval stĺp po svojom mene, a tak sa volá čiastkou Absalomovou až do tohoto dňa.

¹⁸Nak toj yoßyo laj Absalón quixtus li pec chi najt xteram saß li ru takßa re li rey, re nak eb li tenamit teßxqßue xlokßal laj Absalón. Quixye: —Mâ jun cualal cuan re nak tâjulticâk incßabaß, chan. Joßcan nak quixqßue “Absalón” chokß xcßabaß li tusbil pec aßan. Ut chalen anakcuan li tusbil pec aßan “Absalón” nayeman re.

¹⁹A Achimaac, syn Cádokov, povedal: Dovoľ, prosím, žeby som bežal a zvestoval kráľovi radostnú zvesť, že ho vysúdil Hospodin z ruky jeho nepriateľov.

¹⁹Laj Ahimaas, li ralal laj Sadoc, quixye re laj Joab: —Nintzßâma châcuu nak tinâcanab chi xic saß ânil chixyebal re li rey nak li Kâcuaß quixcol saß rukßeb li xicß nequeßiloc re, chan.

²⁰Ale Joáb mu povedal: Nebol by si dnes poslom, ktorý zvestuje radostnú zvesť; budeš zvestovať v iný deň, ale dnes nebudeš zvestovať, pretože zomrel syn kráľov.

²⁰Laj Joab quixye re: —Mâcuaß lâat tatxic chixyebal li esilal aßin anakcuan xban nak xcam li ralal li rey. Mâre saß jun chic cutan naru tatxic, chan.

²¹Potom povedal Joáb Kúšimu: Idi, oznám kráľovi, čo si videl. A Kúši sa poklonil Joábovi a bežal.

²¹Tojoßnak laj Joab quixye re jun li soldado Etiopía xtenamit: —Lâat tatxic ut tâye re li rey cßaßru xacuil, chan. Ut li cuînk quixxulub rib chiru laj Joab re xqßuebal xlokßal ut cô saß ânil.

²²A Achimaac, syn Cádokov, povedal ešte raz Joábovi: A nech už je, čo chce, dovoľ, prosím, nech i ja bežím za Kúšim! A Joáb povedal: Načo by si ty bežal, môj synu, keď nemáš dobrej zvesti, ktorá by našla odmenu?

²²Laj Ahimaas quixye cuißchic re laj Joab: —Mâcßaß nacuaj re cßaßru tincßul. Tinxic ajcuiß lâin saß ânil chirix li cuînk Etiopía xtenamit, chan. Laj Joab quixye re: —¿Cßaßut nak tento nak tatxic? Li rey incßaß tixqßue âkßajcâmunquil, chan.

²³A nech už je, čo chce, povedal, pobežím. A riekol mu: Tedy bež: A Achimaac bežal cestou roviny a predbehol Kúšiho.

²³Laj Ahimaas quixye: —Lâin mâcßaß nacuaj re aßan. Lâin nacuaj xic, chan. Ut laj Joab quixye re: —Ayu. Âlinan, chan. Ut laj Ahimaas cô saß junpât saß li ru takßa ut coxkßax laj Etiopía.

²⁴A Dávid sedel medzi dvoma bránami. A pozorujúci strážca odišiel na postrešie brány, na múr, a keď pozdvihnul svoje oči, videl, že hľa, nejaký muž beží samotný.

²⁴Li rey David chunchu saß xyi li cuib chi oquebâl re li tenamit. Li soldado li yô chi cßacßalênc re li tenamit cô saß xbên li tzßac cuan cuiß li oquebâl ut yô chi iloc. Quiril jun li cuînk yô chak chi châlc saß ânil xjunes.

²⁵Vtedy zavolal pozorujúci strážca a oznámil to kráľovi. A kráľ povedal: Ak je sám, vtedy je dobrá zvesť v jeho ústach. A človek prichádzal bližšie a bližšie.

²⁵Li soldado li yô chi cßacßalênc quixjap re chixyebal re laj David. Laj David quixye: —Cui xjunes yô chi châlc, châbil li esilal yô chak chixcßambal, chan. Nak yô chi nachßoc li cuînk,

²⁶Potom videl pozorujúci strážca iného muža bežať. A pozorujúci strážca zavolal na bránneho a riekol: Hľa, zase beží nejaký muž samotný! A kráľ povedal: I ten nesie dobrú zvesť.

²⁶li soldado li yô chi cßacßalênc quiril nak yô chi châlc saß ânil jun chic. Ut quixye re li na-iloc re li oquebâl: —Yô chi châlc jun chic saß ânil xjunes, chan. Laj David quixye: —Châbil esilal yô chak chixcßambal, chan.

²⁷A pozorujúci strážca povedal: Vidím beh prvého jako beh Achimaaca, syna Cádokovho. Na to povedal kráľ: To je dobrý človek a ide s dobrou zvesťou.

²⁷Li soldado, li yô chi cßacßalênc, quixye: —Joß li aßan anchal laj Ahimaas li ralal laj Sadoc li yô chak chi âlinac, chan. Li rey quixye: —Li cuînk aßan châbil xnaßleb. Yô chak chixcßambal châbil esilal, chan.

²⁸Potom zavolal Achimaac a riekol kráľovi: Pokoj ti! A poklonil sa kráľovi svojou tvárou k zemi a riekol: Požehnaný Hospodin, tvoj Bôh, ktorý zavrel do tvojej ruky mužov, ktorí pozdvihli svoju ruku na môjho pána kráľa!

²⁸Laj Ahimaas quixqßue xsahil xchßôl li rey. Quixcut rib saß chßochß ut quixye re: —Lokßoninbil taxak li Kâcuaß lâ Dios, at rey, xban nak xatxtenkßa chi numtâc saß xbêneb li cuînk xeßraj numtâc saß âbên, chan.

²⁹A kráľ povedal: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Achimaac odpovedal: Videl som veľký shon, keď posielal Joáb služobníka kráľovho, i mňa, tvojho služobníka, ale neviem, čo bolo.

²⁹Li rey David quixye re: —¿Ma mâcßaß xcßul laj Absalón li sâj cuînk? chan. Ut laj Ahimaas quixye re: —At rey, nak laj Joab xinixtakla arin, xcuil nak yôqueb chixmululinquil ribeb. Abanan incßaß xinnau cßaßru yôqueb, chan.

³⁰A kráľ povedal: Odstúp, postav sa tamto! A odstúpil a stál.

³⁰Li rey quixye re: —Xaklin arin jun pacßal, chan. Ut laj Ahimaas quinumeß jun pacßal ut aran quicana chi xakxo.

³¹A tu hľa, prišiel Kúši. A Kúši povedal: Dobrá zvesť sa zvestuje môjmu pánu kráľovi, lebo ťa dnes vysúdil Hospodin z ruky všetkých tých, ktorí boli povstali proti tebe.

³¹Saß ajcuiß li hônal aßan quicuulac li cuînk laj Etiopía ut quixye re li rey: —At rey, xincßam chak châbil esilal chokß âcue. Anakcuan li Kâcuaß xcoloc âcue saß rukßeb li xicß nequeßiloc âcue, chan.

³²A kráľ povedal Kúšimu: Či pokoj môjmu synovi Absalomovi? A Kúši odpovedal: Nech sú jako syn kráľov nepriatelia môjho pána kráľa i všetci, ktorí povstali proti tebe na zlé!

³²Li rey quixye re li cuînk laj Etiopía: —¿Ma mâcßaß xcßul laj Absalón? chan. Ut li cuînk quixye re: —Us raj nak chixjunileb li xicß nequeßiloc âcue li teßraj numtâc saß âbên, teßxcßul joß xcßul laj Absalón, chan.Cßajoß nak quirahoß xchßôl laj David. Cô xjunes saß li naßajej saß xbên li oquebâl ut cßajoß nak quiyâbac. Nak yô chi xic, quixye: —¡At Absalón, at cualal! ¡At Absalón, at cualal! Us raj nak lâin xincam ut lâat toj yoßyôcat. ¡At Absalón, at cualal! chan.

³³Vtedy sa vzrušil kráľ a vyjdúc do hornej siene na bráne plakal a idúc takto hovoril: Môj synu, Absalome, môj synu, môj synu, Absalome! Ó, keby som ja bol zomrel namiesto teba, Absalome! Môj synu, môj synu!

³³Cßajoß nak quirahoß xchßôl laj David. Cô xjunes saß li naßajej saß xbên li oquebâl ut cßajoß nak quiyâbac. Nak yô chi xic, quixye: —¡At Absalón, at cualal! ¡At Absalón, at cualal! Us raj nak lâin xincam ut lâat toj yoßyôcat. ¡At Absalón, at cualal! chan.