¹Keď potom prestal nepokoj, povolal si Pavel k sebe učeníkov, napomenul ich a odoberúc sa vyšiel odtiaľ, aby išiel do Macedonie.

¹Ut nak ac xnume' li mululij ib, laj Pablo quixbokeb laj pâbanel riq'uin. Quixq'ueheb xna'leb, quixk'aluheb, quixchak'rabiheb ut cô Macedonia.

²A keď prešiel tie kraje a ponapomínal ich mnohými slovy, prišiel do Grécka.

²Nak ac xrula'aniheb li cuanqueb sa' li na'ajej Macedonia, ut nak ac xq'ueheb xna'leb chi châbil, cô aran Grecia.

³A keď tam pobudol tri mesiace, a že sa Židia boli na neho nachystali, keď sa mal plaviť do Sýrie, bol tej mienky, že sa vráti cez Macedoniu.

³Oxib po quicuan aran Grecia ut xic raj re Siria chiru ha' nak quirabi resil nak eb laj judío te'xram sa' xbe. Jo'can nak cô cui'chic Macedonia.

⁴A išiel s ním až do Ázie Sopater, syn Pyrrov, Berean, a z Tesaloničanov Aristarchus a Sekundus a Gájus Derbiansky a Timoteus a Áziania Tychikus a Trofimus.

⁴Qui-ochbenîc toj Asia xbaneb laj Sópater li ralal laj Pirro, Berea xtenamit; laj Aristarco ut laj Segundo, Tesalónica xtenamiteb; ut laj Gayo, Derbe xtenamit; rochbeneb laj Timoteo, laj Tíquico ut laj Trófimo, Asia xtenamiteb.

⁵Tí odišli napred a dočkali nás v Troade.

⁵Eb a'an côeb chi ubej ut aran Troas coe'roybeni.

⁶A my sme sa odplavili po dňoch nekvaseného z Filíp a prišli sme za päť dní za nimi do Troady, kde sme strávili sedem dní.

⁶Lâo toj kanumsi li nink'e nak nacua'e' li caxlan cua mâc'a' xch'amal. Chirix a'an côo aran Filipos chiru ha'. Nak ac xnume' ôb cutan coxe'katau aran Troas, ut cocana cuukub cutan aran.

⁷A v prvý deň týždňa, keď sme sa sišli lámať chlieb, Pavel hovoril s nimi, lebo mal na druhý deň odísť a pretiahol slovo až do polnoci.

⁷Ut sa' xbên li cutan re li xamân, ch'utch'ûqueb laj pâbanel chi cua'ac sa' comonil. Laj Pablo yô chixtzolbaleb. Ac cuulajak naxic. Tuktu k'ojyîn toj yô chi âtinac.

⁸A bolo hojne svetiel vo vrchnej dvorane, kde sme boli shromaždení.

⁸Cuanqueb nabal li xam lochlôqueb sa' li na'ajej bar ch'utch'ûco cui' toj sa' xbên li cab.

⁹A istý mládenec, menom Eutychus, ktorý sedel na obloku, bol premáhaný hlbokým spánkom, keď zaveľa hovoril Pavel, a súc premožený spánkom padol s tretieho poschodia dolu, a zodvihli ho mŕtveho.

⁹Jun li sâj al, aj Eutico xc'aba', c'ojc'o sa' li ventana. Xban nak quinajto' k'ojyîn laj Pablo chi âtinac, quicube xcuara laj Eutico, ut quit'ane' chak sa' rox tasal li cab. Toj tak'a quinak. Ut camenak chic nak que'xcuaclesi.

¹⁰Tu sišiel Pavel a padol na neho a objímuc ho povedal: Neznepokojujte sa, lebo jeho duša je v ňom.

¹⁰Laj Pablo quicube tak'a, quixc'utzub rib sa' xbên li al, quixk'alu ut quixye reheb: -Mêq'ue êc'a'ux. Yo'yo, chan.

¹¹A zase vyšiel a lámal chlieb a jedol. A keď sa hodne s nimi nashováral až do svitu, tak odišiel.

¹¹Quitake' cui'chic, quixjachi li caxlan cua, ut que'cua'ac. Ut qui-oc cui'chic chi âtinac. Ac xsakêu chic nak quixcanab âtinac. Chirix a'an qui-el sa' xyânkeb ut cô.

¹²A mládenca doviedli živého a veľmi sa potešili.

¹²Ut li al yo'yo nak que'xc'am. Ut c'ajo' nak quisaho' sa' xch'ôleb.

¹³A my sme odišli vopred na loď a odplavili sme sa do Asu a odtiaľ sme mali vziať hore Pavla, lebo tak bol nariadil majúc sám ísť pešo.

¹³Lâo côo toj Asón chiru ha' chixc'ulbal laj Pablo. A'an cô chi ch'och'el xban nak jo'can quiraj.

¹⁴A keď sa s nami sišiel v Ase, vzali sme ho na loď a prišli sme do Mitylény.

¹⁴Nak cocuulac Asón kanume'c'am laj Pablo ut côo Mitilene.

¹⁵A keď sme sa odtiaľ odplavili, na druhý deň sme prišli proti Chiu a na tretí deň sme sa priplavili k Samosu a zostali sme v Trogylliu a nasledujúceho dňa sme prišli do Milétu.

¹⁵Sa' xcab li cutan côo chiru ha' ut cocuulac sa' xca'yabâl Quío. Jo' cuulajak chic co-el aran ut cocuulac aran Samos. Ut coxohilânk sa' li tenamit Trogilio. Toj sa' li cutan jun chic cocuulac Mileto.

¹⁶Lebo Pavel bol usúdil, že sa preplaví popri Efeze a nezastaví sa tam, aby neztratil času v Ázii, lebo sa ponáhľal, ak by mu to vraj bolo možné, aby bol na Letnice v Jeruzaleme.

¹⁶Laj Pablo ac cuan sa' xch'ôl nak inc'a' tânumek' Efeso re nak inc'a' tâbâyk Asia. Yô chixsêbanquil rib xban nak târaj cuânc sa' li nink'e Pentecostés aran Jerusalén.

¹⁷A z Milétu poslal do Efezu a povolal k sebe starších sboru.

¹⁷Nak toj cuan Mileto quixtakla chak xbokbaleb li neque'c'amoc be sa' xyânkeb laj pâbanel aran Efeso re te'xic riq'uin.

¹⁸A keď prišli k nemu, povedal im: Vy viete, jako som od prvého dňa, ktorého som prišiel do Ázie, bol s vami po celý ten čas,

¹⁸Ut nak que'cuulac riq'uin aran Mileto, quixye reheb: -Lâex nequenau nak chalen cuoquic Asia sa' xyâlal cuanquin sa' êyânk.

¹⁹ako som slúžil Pánovi s celou pokorou a s mnohými slzami a pokušeniami, ktoré prichádzaly na mňa úkladmi zo strany Židov;

¹⁹Nak yôquin chi c'anjelac chiru li Kâcua' quincubsi incuanquil ut quinyâbac xban li raylal ut li yalec' li quichal sa' inbên xbaneb laj judío.

²⁰ako som nezadržal ničoho užitočného u seba, aby som vám toho nebol zvestoval a učil vás verejne i po domoch

²⁰Lâin xinch'olob chi tz'akal lix yâlal chêru. Mâc'a' xinmuk chêru. Quinch'olob ban xyâlal chiruheb li tenamit jo' ajcui' sa' eb li cab.

²¹svedčiac pevne Židom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista.

²¹Yôquin chixjulticanquil chiruheb laj judío ut chiruheb li mâcua'eb aj judío, nak te'xyot' xch'ôl ut te'xjal xc'a'ux chiru li Dios ut te'pâbânk sa' xc'aba' li Kâcua' Jesucristo.

²²A teraz, hľa, ja, zaviazaný duchom, idem do Jeruzalema nevediac, čo sa mi v ňom prihodí,

²²Anakcuan tenebanbil sa' inbên xban li Santil Musik'ej xic Jerusalén. Ut inc'a' ninnau c'a'ru tinc'ul aran.

²³iba že mi Svätý Duch osvedčuje po mestách a hovorí, že ma čakajú putá a súženie.

²³Ca'aj cui' ninnau nak li Santil Musik'ej quixc'ut chicuu nak sa' li junjûnk chi tenamit tinnumek' cui', tinc'ul raylal ut tine'xq'ue sa' tz'alam.

²⁴Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej.

²⁴Abanan lâin mâc'a' ninxucua, chi moco ninra lin yu'am chok' cue injunes. Abanan nacuaj nak tinchoy lin c'anjel chi sa sa' inch'ôl. Ut ninnau nak taklanbilin xban li Kâcua' Jesús chixyebal resil li evangelio li quixq'ue li Dios xban li rusilal.

²⁵A teraz, hľa, ja viem, že už viacej neuvidíte mojej tvári, nikto z vás, medzi ktorými som chodil a hlásal kráľovstvo Božie.

²⁵Lâin xinch'olob chak xyâlal lix nimajcual cuanquilal li Dios sa' êyânk lâex. Ut ninnau ajcui' nak mâ jun chic êre lâex tâilok cuu.

²⁶Preto vám osvedčujem dnešného dňa, že ja som čistý krvi všetkých.

²⁶Jo'can nak anakcuan lâin ninye êre nak lâin mâc'a' inmâc cui lâex inc'a' texcolek',

²⁷Lebo som sa neutiahol z nejakej príčiny, aby som vám nebol zvestoval celej rady Božej.

²⁷xban nak ac xinch'olob chi tz'akal re ru li na'leb li taklanbilin cui' xban li Dios.

²⁸A tak tedy majte na seba pozor i na celé stádo, v ktorom vás ustanovil Svätý Duch za dozorcov, aby ste pásli cirkev Božiu, ktorú si dobyl vlastnou krvou.

²⁸Jo'can nak ilomak êrib chi us lâex ut ilomakeb laj pâbanel li xe'q'uehe' cheril xban li Santil Musik'ej, li quixlok'eb riq'uin lix lok'laj quiq'uel. Cherilak laj pâbanel jo' nak naril chi us lix carner li pastor.

²⁹Lebo ja viem toto: že po mojom odchode vojdú medzi vás draví vlci, ktorí nebudú šetriť stáda.

²⁹Lâin ninnau nak tinêlk sa' êyânk, chanchanakeb laj xoj nak te'châlk li jalaneb xna'leb chixpo'bal ru lê pâbâl. Eb a'an inc'a' te'ril xtok'obâl êru.

³⁰Ba aj z vás samých povstanú mužovia, ktorí budú hovoriť prevrátené veci, aby tiahli učeníkov za sebou.

³⁰Ut sa' êyânk ajcui' lâex cuânkeb li te'oc chixyebal c'a'ak re ru inc'a' yâl re xk'unbesinquileb laj pâbanel re te'xic chirixeb.

³¹Preto bdejte a pamätajte, že tri roky deň a noc neprestal som so slzami napomínať jedného každého.

³¹Yo'on cuânkex ut chijulticok' êre nak chiru oxib chihab, chi k'ek chi cutan yôquin chi yâbac ut inc'a' xinhilan chixch'olobanquil êna'leb chêjunjûnkal.

³²A tak teraz, bratia, porúčam vás Bohu a slovu jeho milosti, ktorý môže vzbudovať a dať vám dedičstvo medzi všetkými posvätenými.

³²Anakcuan ut ex hermân, texink'axtesi sa' ruk' li Dios ut li râtin li quixq'ue chak êre xban lix rahom chitenk'ânk êre chi q'uîc sa' lê pâbâl. Ut a'an ajcui' tâq'uehok êna'aj sa' xyânkeb li sic'bileb ru xban li Dios.

³³Ničieho striebra alebo zlata alebo rúcha som nežiadal.

³³Lâex nequenau nak lâin inc'a' xinrahi ru lix tumin jalan, chi moco lix biomal, chi moco li rak'eb.

³⁴A sami viete, že to, čo mi kedy bolo treba i tým, ktorí boli so mnou, zaopatrovaly tieto ruky.

³⁴Ut nequenau ajcui' nak lâin xinc'anjelac riq'uin cuuk' re xsic'bal li c'a'ru cue jo' ajcui' li c'a'ru reheb li cuanqueb cuochben.

³⁵Všetko som vám ukázal, že tak pracujúc treba sa nám zaujímať slabých a pamätať na slová Pána Ježiša, lebo on povedal: Blahoslavenejšie je dávať ako brať.

³⁵Riq'uin chixjunil li xinbânu, xinc'ut chêru chanru xtenk'anquileb li te'raj tenk'âc. Chijulticok' ke li quixye li Kâcua' Jesús: K'axal us li q'uehoc chiru li c'uluc, chan.

³⁶A keď to povedal, sklonil svoje kolená so všetkými nimi a pomodlil sa.

³⁶Ut nak quirake' chixyebal chixjunil a'in, laj Pablo quixcuik'ib rib ut qui-oc chi tijoc rochbeneb chixjunileb.

³⁷A povstalo veľa plaču u všetkých, a padali Pavlovi okolo krku a bozkávali ho.

³⁷C'ajo' nak que'yâbac chixjunileb. Que'xk'alu laj Pablo ut que'rutz' ru.C'ajo' xrahil que'rec'a nak que'rabi li âtin li quixye laj Pablo nak inc'a' chic te'ril ru. Ut nak cô, coxe'xcanab chak chire li palau cuan cui' li jucub.

³⁸A najviac ich bolelo nad slovom, ktoré povedal, že už viacej nemajú vidieť jeho tvári. A odprevadili ho na loď.

³⁸C'ajo' xrahil que'rec'a nak que'rabi li âtin li quixye laj Pablo nak inc'a' chic te'ril ru. Ut nak cô, coxe'xcanab chak chire li palau cuan cui' li jucub.