¹A keď sa odtrhli od nich a odplavili sme sa, prišli sme priamym behom do Kósu a nasledujúceho dňa do Ródu a odtiaľ do Patary.

¹Nak coe'xcanab laj pâbanel chire ha', co-oc sa' li jucub ut côo toj Cos. Ut sa' xcab li cutan cocuulac Rodas. Chirix chic a'an, cocuulac Pátara.

²A najdúc loď, ktorá sa plavila krížom do Fenície, sadli sme na ňu a odplavili sme sa.

²Aran quikatau jun li jucub xic re Fenicia. Co-oc chi sa' ut côo.

³A keď sa nám ukázal Cyprus, a zanechali sme ho po ľavej strane, plavili sme sa do Sýrie a doplavili sme sa do Týru, lebo ta mala loď složiť náklad.

³Nak yôco chi xic Siria conume' sa' xjayal li tenamit Chipre, li nacana sa' katz'e. Chirix chic a'an cocuulac Tiro ut aran quicanaban îk li jucub.

⁴A vyhľadajúc učeníkov zostali sme tam sedem dní, ktorí hovorili Pavlovi skrze Ducha, aby nechodil hore do Jeruzalema.

⁴Aran katauheb cuib oxib laj pâbanel ut cocana cuukub cutan riq'uineb. Ut eb laj pâbanel que'xye re laj Pablo nak quic'ute' chiruheb xban li Santil Musik'ej nak inc'a' tâxic Jerusalén.

⁵A keď sme tam vybudli tie dni, vyšli sme a išli, a všetci nás odprevádzali so ženami i s deťmi až von za mesto, a kľaknúc na pobreží pomodlili sme sa.

⁵Nak ac xnume' li cuukub cutan, co-el sa' li tenamit Tiro ut côo. Ut que'côeb laj pâbanel chikacanabanquil rochbeneb li rixakil ut lix coc'aleb. Nak cocuulac chire li palau, cocuik'la ut co-oc chi tijoc.

⁶A keď sme sa spolu rozlúčili, vošli sme do lode, a oni sa vrátili domov.

⁶Nak corake' chi tijoc, quikachak'rabiheb ut côo sa' li jucub. Ut eb a'an que'suk'i cui'chic sa' li rochocheb.

⁷A my, keď sme dokončili plavbu z Týru, prišli sme do Ptolemaidy a pozdraviac bratov zostali sme u nich jeden deň.

⁷Nak cocuulac Tiro corake' chi bêc chiru ha' ut côo sa' li tenamit Tolemaida. Quikaq'ue xsahil xch'ôleb laj pâbanel li cuanqueb aran ut cocana jun cutan riq'uineb.

⁸Potom na druhý deň sme vyšli, ktorí sme boli okolo Pavla, a prišli sme do Cezáree. A vošli sme do domu Filipa, evanjelistu, ktorý bol jedným z tých siedmich, a zostali sme u neho.

⁸Jo' cuulajak chic côo Cesarea. Nak cocuulac aran, côo sa' rochoch laj Felipe laj yehol resil li colba-ib. A'an jun reheb li cuukub li que'siq'ue' ruheb Jerusalén re te'xtenk'aheb li apóstol.

⁹Ten mal štyri dcéry, panny, ktoré prorokovaly.

⁹A'an cuan câhib xrabin toj tuk' ixeb. Eb li xka'al a'an neque'yehoc râtin profeta.

¹⁰A kým sme tam boli za viacej dní, prišiel z Judska dolu nejaký prorok, menom Agabus.

¹⁰Ac cuan cutan kacuulajic aran Cesarea nak quicuulac jun profeta quichal chak Judea, aj Agabo xc'aba'.

¹¹A keď prišiel k nám, vzal Pavlov pás, poviazal si nohy i ruky a povedal: Toto hovorí Svätý Duch: Takto poviažu v Jeruzaleme Židia muža, ktorého je tento pás, a vydajú ho do rúk pohanom.

¹¹Li cuînk a'an quicuulac chikilbal. Quixchap lix c'âmal xsa' laj Pablo. Quixbac' li ruk' ut li rok riq'uin. -Jo'ca'in xc'ut chicuu li Santil Musik'ej, chan. -Laj êchal re li c'âmal sa' a'in tâbaq'uek' li ruk' ut li rok xbaneb laj judío aran Jerusalén ut tâk'axtesîk sa' ruk'eb li mâcua'eb aj judío, chan.

¹²A keď sme to počuli, prosili sme aj my aj miestni bratia, žeby neišiel hore do Jeruzalema.

¹²Nak quikabi li c'a'ru quixye, lâo ut eb li cuanqueb aran quikatz'âma chiru laj Pablo nak inc'a' tâxic Jerusalén.

¹³Ale Pavel odpovedal: Čo to robíte, že plačete a krúšite moje srdce? Lebo veď ja som hotový nie len sa dať poviazať, ale i zomrieť v Jeruzaleme za meno Pána Ježiša.

¹³Abanan laj Pablo quichak'oc ut quixye ke: -¿C'a'ut nak yôquex chi yâbac ut chixq'uebal xrahil inch'ôl? Lâin cau inch'ôl, moco ca'aj cui' ta re tinbaq'uek'. Re aj ban cui' nak tincamsîk aran Jerusalén sa' xc'aba' li Kâcua' Jesús, chan.

¹⁴A keď sa len nedal odhovoriť, umĺkli sme a povedali: Nech sa stane vôľa Pánova.

¹⁴Lâo inc'a' coru chixjalbal ru lix c'a'ux laj Pablo. Jo'can nak mâc'a' chic kaye re. Chi-uxk ta jo' naraj li Kâcua', chanco.

¹⁵A po tých dňoch sme sa pripravili a išli sme hore do Jeruzalema.

¹⁵Chirix chic a'an quikacauresi kib ut côo Jerusalén.

¹⁶A išli s nami aj niektorí z učeníkov z Cezáree vedúc so sebou istého Mnázona Cyprianskeho, dávneho učeníka, u ktorého sme mali bývať.

¹⁶Cuanqueb aj pâbanel aj Cesarea côeb chikix. Quikac'ameb sa' li rochoch laj Mnasón Chipre xtenamit. Ac najter aj pâbanel. Ut aran cohilan.

¹⁷A keď sme prišli do Jeruzalema, radi nás prijali bratia.

¹⁷Nak cocuulac Jerusalén, eb laj pâbanel coe'xc'ul chi saheb sa' xch'ôl.

¹⁸A na druhý deň vošiel Pavel s nami k Jakobovi, a prišli ta i všetci starší.

¹⁸Jo' cuulajak chic laj Pablo cô chirilbal laj Jacobo ut lâo côo chirix. Ac ch'utch'ûqueb aran chixjunileb li neque'c'amoc be sa' xyânkeb laj pâbanel.

¹⁹A keď ich pozdravil, rozprával všetko dopodrobna, čo učinil Bôh skrze jeho službu medzi pohanmi.

¹⁹Ut nak ac xq'ueheb xsahil xch'ôl, laj Pablo quixserak'i reheb chixjunil li quixbânu li Dios sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío nak yô chi c'anjelac sa' xyânkeb.

²⁰A oni, keď to počuli, oslavovali Boha a povedali: Vidíš, bratu, jaké mnohé desaťtisíce Židov sú, ktorí uverili, a všetci sú horlivcami zákona.

²⁰Nak que'rabi a'in que'xbantioxi chiru li Dios. Ut que'xye re laj Pablo: -Lâat nacacuil, at hermân, jarub mil eb laj judío ac xe'pâban. Ut chixjunileb a'an neque'xq'ue xch'ôl chixbânunquil li naxye li chak'rab.

²¹Ale o tebe sú tak poučení, že učíš všetkých Židov, ktorí sú medzi pohanmi, odpadnutie od Mojžiša a vraj hovoríš, aby neobrezovali detí ani nerobili podľa tých obyčají.

²¹Ac xe'rabi resil nak lâat yôcat chixc'utbal chiruheb laj judío, li cuanqueb sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío, nak inc'a' te'xbânu li circuncisión reheb li ralal xc'ajol, chi moco te'xbânu li c'a'ru c'aynakeb xbânunquil laj judío.

²²Čo je tedy? Na každý spôsob sa musí sísť množstvo, lebo sa dopočujú, že si prišiel.

²²¿C'a'ru takabânu? Anakcuan te'rabi resil nak lâat cuancat arin.

²³Urob tedy to, čo ti hovoríme: Máme štyroch mužov, ktorí majú na sebe sľub;

²³Bânu li c'a'ru yôco chixyebal âcue. Cuanqueb câhib chi cuînk sa' kayânk te'rakek' xbânunquil li c'a'ru que'xyechi'i chiru li Dios.

²⁴pojmi si tých a očisti sa obradne s nimi a vynalož na nich, koľko vyžaduje ich sľub, aby si dali ostrihať hlavu, a zvedia všetci, že nie je nič pravdy na tom, čo počuli o tebe, ale že aj sám zachovávaš zákon.

²⁴C'ameb li cuînk a'in châcuix. Âcuochbenakeb nak tâbânu li c'a'ru tento xbânunquil xban nak ac xe'rake' xbânunquil li c'a'ru que'xyechi'i chiru li Dios. Tâch'ajobresi âcuib lâat ut tâq'ue chi besec' li rismaleb ut tâtoj lix besbaleb. Chi jo'can te'xq'ue retal nak moco yâl ta li yôqueb chixyebal châcuix. Bânu chi jo'can re nak te'xnau nak inc'a' yôcat chixk'etbal li chak'rab.

²⁵A ohľadom uverivších pohanov sme my písali usúdiac, že nemusia zachovávať ničoho z toho, len aby sa chránili obetovaného modlám, krvi, zaduseného a smilstva.

²⁵Ac xotz'îbac riq'uineb li que'pâban sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío. Ac xkatakla xyebal reheb nak inc'a' tento te'xbânu li circuncisión. Li c'a'ru tento te'xbânu, a'an a'in: inc'a' naru te'xtzaca li tzacaêmk mayejanbil chiruheb li yîbanbil dios, chi moco te'xtzaca li quic', chi moco te'xtiu xtibel li yatz'bil xul. Ut inc'a' te'co'bêtak te'yumbêtak, chanqueb re laj Pablo.

²⁶Vtedy pojal Pavel mužov a nasledujúceho dňa obradne sa s nimi očistiac chodil do chrámu a oznamoval vyplnenie dní obradného očisťovania, až bola za jedného každého z nich donesená obeť.

²⁶Cuulajak chic laj Pablo quixc'ameb li câhib chi cuînk chirix. Ut quixch'ajobresi rib rochbeneb nak qui-oc sa' li templo chixyebal reheb c'a'ru cutanquil te'xq'ue lix mayej li junjûnk re nak tâtz'aklok ru li xch'ajobresinquil ribeb li que'xbânu.

²⁷A keď sa už malo dokončiť tých sedem dní, uvideli ho v chráme Židia z Ázie a vzbúrili všetok ľud a položili na neho ruky

²⁷Nak ac numec' re li cuukub cutan, cuanqueb laj judío que'chal chak Asia. Nak que'ril laj Pablo sa' li templo, que'josk'o' ut que'xtiquib jun li ch'a'ajquilal sa' li tenamit ut que'xchap laj Pablo.

²⁸a kričali: Mužovia Izraeliti, pomôžte! Toto je ten človek, ktorý všetkých všade učí proti izraelskému ľudu, proti zákonu a proti tomuto miestu, ba ešte aj Grékov voviedol do chrámu a poškvrnil toto sväté miesto.

²⁸Japjôqueb re chixyebal: -Ex aj Israel, choêtenk'a. A'an a'in li cuînk li napo'oc xna'lebeb li tenamit yalak bar chixtz'ektânanquil li katenamit, jo' ajcui' li chak'rab li quixq'ue ke laj Moisés. Ut naxtz'ektâna li templo a'in. Jo' cui' anchal xrocsiheb li mâcua'eb aj judío sa' li templo ut riq'uin a'an, xmux ru li Santil Na'ajej, chanqueb.

²⁹Videli s ním totiž predtým v meste efezského Trofima, o ktorom sa domnievali, že ho Pavel voviedol do chrámu.

²⁹Que'xye a'an xban nak que'ril ru laj Trófimo aj Efeso chirochbeninquil sa' li tenamit. Sa' xch'ôleb a'an nak laj Pablo qui-ocsin re laj Trófimo sa' li templo.

³⁰A pohlo sa celé mesto, a sbehol sa ľud, a pochytiac Pavla vliekli ho von z chrámu a hneď zamkli dvere.

³⁰Jo'can nak k'axal cui'chic quichal xjosk'ileb li tenamit. Japjôqueb re nak que'xchap laj Pablo ut quelonbil que'xbânu re, nak que'risi sa' li templo. Ut que'xtz'ap li oquebâl chi junpât.

³¹A kým ho hľadali zabiť, prišla hore tisícnikovi pluku zpráva, že sa vzbúril celý Jeruzalem.

³¹Oqueb raj re chixcamsinquil nak quiyehe' chak re li coronel nak chixjunil li tenamit Jerusalén yôqueb chixmululinquil ribeb xbaneb xjosk'il.

³²A on hneď pojal vojakov a stotníkov a sbehol na nich. A oni, keď videli tisícnika a vojakov, prestali biť Pavla.

³²Ut li coronel quixc'ameb nabal li soldado chirix jo' ajcui' li cuanqueb xcuanquil sa' xbêneb li soldado, ut côeb sa' ânil bar ch'utch'ûqueb cui' li tenamit. Nak li tenamit que'ril li coronel rochbeneb chak li soldado, que'xcanab xtacuasinquil laj Pablo.

³³Vtedy sa priblížil tisícnik, pochytil ho a rozkázal poviazať ho dvoma reťazami a vypytoval sa, kto je a čo urobil?

³³Ut li coronel quixchap laj Pablo. Quixtakla xbac'bal riq'uin cuib chi cadena. Ut quixpatz' ani a'an ut c'a'ru xmâc.

³⁴Ale jedni jedno a druhí druhé čosi kričali v zástupe. A keď pre veľký nepokoj nemohol zvedieť istotu, dal povel odviesť ho do tábora.

³⁴Ut li tenamit jalan jalânk yôqueb chixyebal ut inc'a' nach'ola ru li c'a'ru yôqueb chixyebal. Li coronel quiril nak inc'a' quixtau c'a'ru tz'akal xmâc. Quixtakla xcanabanquil laj Pablo sa' li cuartel.

³⁵A keď prišiel na schody, prihodilo sa, že ho museli vojaci niesť pre násilie zástupu,

³⁵Nak que'cuulac cuan cui' li gradas, pakpo nak quic'ame' xbaneb li soldado xban nak li tenamit yôqueb xjosk'il sa' xbên ut inc'a' neque'xcanab chi numec'.

³⁶lebo išlo za ním celé to množstvo ľudu, a kričali: Zabi ho!

³⁶Li q'uila tenamit yôqueb chi xic chirixeb ut japjôqueb re chixyebal: -¡Camsihomak li cuînk a'an! chanqueb.

³⁷A keď už mal byť Pavel vovedený do tábora, povedal tisícnikovi: Či ti smiem niečo povedať? A on povedal: Vieš grécky?

³⁷Nak ac oqueb re chirocsinquil sa' li cuartel laj Pablo, quixye re li coronel: -¿Ma târûk tatcuâtina junpâtak?- Ut li coronel quixye: -Nacanau pe' âtinac sa' li âtinobâl griego.

³⁸Teda si ty nie ten Egypťan, ktorý nedávno pobúril a vyviedol na púšť tie štyri tisíce mužov zbojníkov?

³⁸¿Ma mâcua' lâat li cuînk laj Egipto li quitiquiban jun ch'a'ajquilal inc'a' mas najter? ¿Ma mâcua' lâat catc'amoc reheb li câhib mil chi cuînk aj camsinel sa' li chaki ch'och'? chan.

³⁹Na to riekol Pavel: Ja som človek Žid z Tarzu, občan nie bezvýznamného mesta Cilície, ale ťa prosím, dovoľ mi prehovoriť k ľudu.

³⁹Quichak'oc laj Pablo ut quixye: -Inc'a'. Lâin aj judío. Yo'lajenakin sa' li tenamit Tarso li cuan xcuênt Cilicia. Na'no ru lin tenamit. Tintz'âma châcuu nak tinâcanab chirâtinanquileb li tenamit, chan.Ut nak quiq'uehe' xlesêns chi âtinac xban li coronel, laj Pablo quixakli sa' li gradas. Quixtaksi li ruk' re nak te'xcanab chokînc. Ut nak que'xcanab chokînc, laj Pablo qui-oc chi âtinac sa' râtinobâleb laj judío ut quixye reheb:

⁴⁰A keď dovolil, Pavel stojac na schodoch pokynul rukou ľudu. A keď nastalo veľké ticho, prehovoril k nim hebrejským nárečím a povedal:

⁴⁰Ut nak quiq'uehe' xlesêns chi âtinac xban li coronel, laj Pablo quixakli sa' li gradas. Quixtaksi li ruk' re nak te'xcanab chokînc. Ut nak que'xcanab chokînc, laj Pablo qui-oc chi âtinac sa' râtinobâleb laj judío ut quixye reheb: