¹Mužovia bratia a otcovia, počujte teraz moju obranu pred vami.

¹Ex cuas cuîtz'in, ut lâex li nequexc'amoc be sa' xyânkeb laj judío. Abihomak li tinye êre anakcuan re xcolbal cuib, chan.

²A keď počuli, že im hovorí hebrejským nárečím, boli ešte tichšie. A povedal:

²Que'rabi nak yô chirâtinanquileb sa' râtinobâleb. Que'xcanab chokînc ut que'rabi li c'a'ru quixye. Ut laj Pablo qui-oc chi âtinac.

³Ja som človek Žid, narodený v Cilíckom Tarze, ale vychovaný v tomto meste pri nohách Gamaliela, vynaučený podľa dôkladnosti otcovského zákona horliac za Boha jako aj vy všetci dnes,

³-Relic chi yâl nak lâin aj judío. Yo'lajenakin Tarso xcuênt Cilicia. Ut arin quinq'ui Jerusalén. Quintzol cuib riq'uin laj Gamaliel chirix li chak'rab li quiq'uehe' chak reheb li kaxe'tônil yucua'. Chi anchal inch'ôl ninq'ue xlok'al li Dios jo' yôquex lâex anakcuan.

⁴ktorý som prenasledoval túto cestu až po smrť a pútal som a dával do žalára mužov a ženy,

⁴Xic' neque'cuil li neque'pâban re li aq'uil na'leb a'in toj retal quinq'ueheb chi camsîc. Quinchapeb ut quinq'ueheb sa' tz'alam, jo' cuînk jo' ixk.

⁵jako mi je svedkom i najvyšší kňaz i celá rada starších, od ktorých som dostal i listy na bratov a išiel som do Damašku, že dovediem i tých, ktorí budú tam, sviazaných do Jeruzalema, aby boli potrestaní.

⁵Li xbênil aj tij, jo' ajcui' eb li neque'taklan sa' xyânkeb laj judío, neque'xnau nak tz'akal yâl li yôquin chixyebal. Eb a'an que'xq'ue jun li hu cue retalil nak que'xq'ue inlesêns chixchapbaleb laj pâbanel li cuanqueb Damasco, ut tinc'ameb chak chi prêxil arin Jerusalén re te'rahobtesîk.

⁶A stalo sa mi, keď som išiel a blížil sa Damašku, tak okolo poludnia, že zrazu zablesklo z neba veliké svetlo vôkol mňa,

⁶Abanan nak ac cuulac cue Damasco, ca'ch'in na chic mâ cua'leb, mâc'a' sa' inch'ôl nak quinixsut jun li chanchan xam k'axal saken quichal chak sa' choxa.

⁷a padol som na zem a počul som hlas, ktorý mi hovoril: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ?

⁷Quint'ane' chi ch'och' ut quicuabi jun xyâb cux quixye cue, "At Saulo, at Saulo, ¿c'a'ut nak yôcat chinrahobtesinquil?" chan cue.

⁸A ja som odpovedal: Kto si, Pane? A povedal mi: Ja som Ježiš Nazarejský, ktorého ty prenasleduješ.

⁸Lâin quinchak'oc ut quinye, "¿Anihat lâat, Kâcua'?" chanquin. Ut a'an quixye cue, "Lâin li Jesús laj Nazaret li yôcat chixrahobtesinquil," chan cue.

⁹A tí, ktorí boli so mnou, svetlo síce videli, a naľakali sa, ale hlasu toho, ktorý hovoril so mnou, nepočuli.

⁹Li cuanqueb cuochben que'ril chi tz'akal li chanchan xam ut c'ajo' nak que'xucuac. Abanan inc'a' que'rabi li âtin li quiyehe' cue.

¹⁰A povedal som: Čo mám robiť, Pane? A Pán mi povedal: Vstaň a idi do Damašku, a tam sa ti povie o všetkom, čo ti je nariadené robiť.

¹⁰Quinpatz' re, "Kâcua', ¿c'a'ru tâcuaj tinbânu?" Ut li Kâcua' quixye cue, "Cuaclin. Ayu Damasco ut aran tâyehek' âcue chixjunil li c'a'ru tenebanbil sa' âbên re tâbânu," chan.

¹¹A keďže som nevidel od slávy toho svetla, pojali ma za ruku tí, ktorí boli so mnou, a tak som prišiel do Damašku.

¹¹Ut lâin inc'a' chic nin-iloc xban nak k'axal nalemtz'un li chanchan xam. Ch'ilonbilin aj chic xbaneb li cuanqueb cuochben nak côin toj Damasco.

¹²A nejaký Ananiáš, človek, pobožný podľa zákona, ktorému dávajú dobré svedoctvo všetci Židia, ktorí tam bývajú,

¹²Jun li cuînk aj Ananías xc'aba' quicuulac chicuilbal. Naxbânu jo' naxye li chak'rab li quiq'uehe' re laj Moisés. Châbil neque'xye chirix li cuînk a'an chixjunileb laj judío li cuanqueb aran.

¹³prišiel za mnou a zastanúc ku mne povedal mi: Bratu Saule, prezri! A ja som prezrel v tú istú hodinu a pozrel na neho.

¹³Nak quicuulac cuanquin cui', quixakli chinc'atk ut quixye cue, "At hermano Saulo, chat-ilok cui'chic," chan cue. Ut sa' ajcui' li hônal a'an qui-iloc cui'chic li xnak' cuu ut quicuil ru laj Ananías.

¹⁴A on povedal: Bôh našich otcov si ťa vopred vyvolil, aby si poznal jeho vôľu a videl toho Spravedlivého a počul hlas z jeho úst,

¹⁴Ut quixye cui'chic cue, "Li Dios li que'xlok'oni chak li kaxe'tônil yucua', a'an quisic'oc chak âcuu re nak tânau ut tâbânu li c'a'ru naraj a'an. A'an naraj nak tâcuil ru li jun li Tîc Xch'ôl ut tâcuabi li c'a'ru tixye âcue.

¹⁵lebo mu budeš svedkom všetkým ľuďom toho, čo si videl a počul.

¹⁵Lâat tâye reheb chixjunileb li c'a'ru xacuabi ut li c'a'ru xacuil.

¹⁶A teraz čo budeš? Vstaň, daj sa pokrstiť a smy svoje hriechy, vzývajúc meno Pánovo.

¹⁶¿C'a'ut nak nacabay âcuib? Cuaclin. Li Dios tixcuy tixsach lâ mâc nak tâyâba lix c'aba'. Ut c'ul li cubi ha'," chan cue.

¹⁷A stalo sa, keď som sa navrátil do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, že som bol vo vytržení

¹⁷Chirix chic a'an, quinsuk'i cui'chic Jerusalén. Nak yôquin chi tijoc sa' li templo, quic'utbesîc chicuu jun li visión.

¹⁸a videl som ho, keď mi hovoril: Ponáhľaj sa a vyjdi rýchle z Jeruzalema, lebo neprijmú tvojho svedoctva o mne.

¹⁸Ut quicuil li Kâcua' nak quixye cue, "Sêba âcuib. Elen chi junpât arin Jerusalén xban nak arin Jerusalén inc'a' te'raj rabinquil lix yâlal li tâch'olob chiruheb chicuix lâin," chan cue.

¹⁹A ja som povedal: Pane, oni vedia, že ja som žalároval a bil po synagógach veriacich na teba.

¹⁹Lâin quinye re, "At Kâcua', chixjunileb neque'xnau nak lâin côin sa' li junjûnk chi cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío chixchapbaleb laj pâbanel re nak te'q'uehek' sa' tz'alam ut te'saq'uek'.

²⁰A vtedy, keď vylievali krv Štefana, tvojho svedka, i sám som tam stál a súhlasil som s jeho zabitím a strážil som rúcha tých, ktorí ho zabíjali.

²⁰Nak que'xcamsi laj Esteban li quich'oloban lix yâlal châcuix, lâin cuanquin ajcui' aran. Yôquin chirilbal ut quisaho' inch'ôl riq'uin lix camic. Ut lâin ajcui' quin-iloc re li rak'eb li que'camsin re," chanquin re.

²¹A na to mi povedal: Idi, lebo ja ťa vyšlem ďaleko medzi pohanov.

²¹Ut li Kâcua' quixye cue, "Ayu xban nak lâin tatintakla chi najt sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío," chan cue, chan laj Pablo.

²²A počúvali ho až po toto slovo a tu pozdvihli svoj hlas a vraveli: Zahlaď takého človeka so zeme! Lebo sa nepatrí, aby žil.

²²Ut nak li tenamit que'rabi nak tâxic riq'uineb li mâcua'eb aj judío, c'ajo' nak que'po'. Inc'a' chic que'xcuy rabinquil xban nak yô xjosk'ileb. Ut japjôqueb reheb chixyebal: -Camsihomak li cuînk a'in. Inc'a' us nak yo'yôk, chanqueb.

²³A keď kričali a metali rúcha a hádzali prach do povetria,

²³Yôqueb chixjapbal reheb ut yôqueb chixk'ichbal li rak' ut yôqueb chixcutbal li poks sa' ik' xban xjosk'ileb.

²⁴povelel tisícnik voviesť ho do tábora a kázal ho bičmi vyšetriť, aby zvedel, pre jakú príčinu tak kričali na neho.

²⁴Ut li coronel quixtaklaheb li soldado re te'xc'am sa' cuartel laj Pablo. Quixye reheb nak te'xsac' re nak tixye xyâlal c'a'ut nak japjôqueb reheb li tenamit chixyebal chi jo'can.

²⁵A keď ho vystreli, aby ho šľahali remeňmi, povedal Pavel tam stojacemu stotníkovi: Či smiete bičovať človeka Rimana, a to neodsúdeného?

²⁵Nak ac xe'xbac', laj Pablo quixye re li capitán li cuan aran: -¿C'a'ru naxye li chak'rab? ¿Ma naru xsac'bal junak cuînk aj Roma chi toj mâji' rakbil âtin sa' xbên? chan.

²⁶Keď to počul stotník, pristúpil tisícnikovi a oznámil mu to a povedal: Vidz, čo urobíš! Lebo ten človek je Riman.

²⁶Quisach xch'ôl li capitán nak quirabi li c'a'ru quixye laj Pablo. Cô sa' ânil ut quixye re li coronel: -¿C'a'ru tâbânu riq'uin li cuînk a'in? A'an tz'akal aj Roma, chan.

²⁷Vtedy pristúpil tisícnik a povedal mu: Povedz mi, či si ty Riman? A on riekol: Áno.

²⁷Ut quichal li coronel ut quixye re laj Pablo: -Ye cue lix yâlal. ¿Ma lâat aj Roma?- Ut laj Pablo quixye re: -Lâin.-

²⁸A tisícnik odpovedal: Ja som si za veľkú sumu nadobudol toto občianstvo. A Pavel povedal: Ale ja som sa Riman i narodil.

²⁸Quichak'oc li coronel ut quixye: -Lâin nabal li tumin xinq'ue re nak tinc'ulek' chok' aj Roma, chan. Ut laj Pablo quixye re: -A'ut lâin chalen chak sa' inyo'lajic, lâin ajcui' chak aj Roma, chan.

²⁹A tak hneď odstúpili od neho tí, ktorí ho mali vyšetrovať. Ale aj tisícnik sa bál dozvediac sa, že je Riman, a že ho bol dal poviazať.

²⁹Jo'can nak que'xcanab laj Pablo xjunes. Inc'a' chic que'xrahobtesi. Jo'can ajcui' li coronel. Qui-oc xxiu nak quixnau nak laj Pablo a'an tz'akal aj Roma xban nak que'xbac' riq'uin cadena.Jo' cuulajak chic li coronel quixtakla xhitbal lix bac'bal laj Pablo. Ut quixtakla xbokbaleb lix bênil aj tij ut eb li neque'taklan sa' xbêneb laj judío ut quixxakab laj Pablo chiruheb. Quiraj xtaubal xyâlal chi tz'akal c'a'ru xmâc laj Pablo nak yô xjitbal xbaneb laj judío.

³⁰Potom na druhý deň chcúc zvedieť istotu, čo na neho Židia žalujú, rozviazal ho z pút a rozkázal, aby sa sišli najvyšší kňazi a celá ich vysoká rada, a dovedúc dolu Pavla postavil ho pred nich.

³⁰Jo' cuulajak chic li coronel quixtakla xhitbal lix bac'bal laj Pablo. Ut quixtakla xbokbaleb lix bênil aj tij ut eb li neque'taklan sa' xbêneb laj judío ut quixxakab laj Pablo chiruheb. Quiraj xtaubal xyâlal chi tz'akal c'a'ru xmâc laj Pablo nak yô xjitbal xbaneb laj judío.