¹Vtedy pozrel bystro Pavel na vysokú radu a povedal: Mužovia bratia, ja som celým svedomím dobrým obcoval pred Bohom až do tohoto dňa.

¹Laj Pablo quixca'yaheb li neque'taklan sa' xbêneb laj judío ut quixye reheb: -Ex cuech tenamitil, lâin c'ojc'o inch'ôl riq'uin li xinbânu chiru li Dios chalen toj sa' li cutan anakcuan, chan.

²Ale najvyšší kňaz Ananiáš rozkázal tým, ktorí stali pri ňom, aby ho bili po ústach.

²Laj Ananías li xyucua'il aj tij quixye reheb li cuanqueb chixc'atk laj Pablo nak te'xsac' sa' re.

³Vtedy mu povedal Pavel: Bude teba biť Bôh, obielená steno! A ty sedíš, aby si ma súdil podľa zákona, a proti zákonu ma velíš biť?

³Ut laj Pablo quixye re: -A' li Dios tâsac'ok âcue lâat. Chanchanat jun li tz'ac bonbil ru. Lâat chunchûcat aran chi rakoc âtin sa' inbên jo' naxye li chak'rab. Ut lâat xak'et li chak'rab nak xatakla insac'bal, chan.

⁴A tí, ktorí tam stáli, povedali: Najvyššiemu kňazovi Božiemu zlorečíš?

⁴Eb li cuanqueb chixc'atk que'xye re: -Lâat yôcat chixhobbal li xyucua'il aj tij li nac'anjelac chiru li Dios, chanqueb.

⁵A Pavel riekol: Nevedel som, bratia, že je najvyšší kňaz, lebo je napísané: Kniežaťu svojho ľudu nebudeš zlorečiť!

⁵Quichak'oc laj Pablo ut quixye reheb: -Ex cuech tenamitil, chinêcuy, inc'a' ninnau nak a'an ta xyucua'il aj tij. Tz'îbanbil retalil sa' li Santil Hu naxye chi jo'ca'in: Inc'a' tâtz'ektâna li nataklan sa' lê tenamit. (Ex. 22:28)

⁶A zvediac Pavel, že jedna čiastka ich je sadúceov a druhá farizeov, kričal vo vysokej rade: Mužovia bratia! Ja som farizeus, syn farizeov. Pre nádej pre zmŕtvychvstanie mŕtvych som ja súdený!

⁶Nak quixq'ue retal laj Pablo nak sa' xyânkeb li ch'utch'ûqueb aran cuanqueb aj saduceo ut cuanqueb ajcui' aj fariseo, quixye reheb chi cau xyâb xcux: -Lâex aj judío, cuech tenamitil, lâin aj fariseo. Ut aj fariseo ajcui' inyucua'. Xban nak ninpâb nak te'cuaclîk cui'chic chi yo'yo li camenak, jo'can nak yô xrakbal âtin sa' inbên lâin, chan laj Pablo.

⁷A keď to povedal, povstal rozbroj medzi farizei a medzi sadúcei, a rozdvojilo sa množstvo.

⁷Ut nak quixye a'in, inc'a' chic junaj xc'a'uxeb laj fariseo ut eb laj saduceo ut que'oc chixcuech'inquil rib.

⁸Lebo sadúceovia hovoria, že nieto zmŕtvychvstania ani anjela ani ducha, a farizeovia vyznávajú oboje.

⁸Eb laj saduceo inc'a' neque'xpâb nak neque'cuacli cui'chic chi yo'yo li camenak, chi moco neque'xpâb nak cuan ángel, chi moco neque'xpâb nak cuan musik'ej. Abanan eb laj fariseo neque'xpâb chixjunil a' c'a'ak re ru a'in.

⁹A povstal veliký krik, a vstali niektorí učení Písma čiastky farizeov a preli sa a vraveli: Nenachádzame ničoho zlého na tomto človekovi. A jestli s ním hovoril duch alebo anjel? Neborme sa s Bohom!

⁹Ut neque'xejejnac chixcuech'inquil ribeb. Ut eb laj tz'îb xcomoneb laj fariseo yôqueb chixcolbal rix laj Pablo. -Mâ jun mâc nakatau chirix li cuînk a'in. Mâre anchal junak musik'ej, mâre anchal junak ángel x-âtinan re. Inc'a' naru topletik riq'uin li Kâcua', chanqueb.

¹⁰A keď povstal veliký rozbroj, a pretože sa obával tisícnik, aby neroztrhali Pavla, dal vojsku povel, aby sišlo a vytrhlo ho spomedzi nich a odviedlo do tábora.

¹⁰K'axal cui'chic que'xcuech'i ribeb. Quichal xxiu li coronel ut quixc'oxla nak mâre te'xpedasi laj Pablo. Quixbokeb li soldado ut quixtaklaheb chirisinquil laj Pablo chiruheb re te'xc'am cui'chic sa' li cuartel.

¹¹A nasledujúcej noci zastal k nemu Pán a povedal: Neboj sa, Pavle, lebo jako si pevne o mne svedčil v Jeruzaleme, tak musíš svedčiť aj v Ríme.

¹¹Chiru li k'ojyîn a'an li Kâcua' quixc'ut rib chiru laj Pablo ut quixye re: -Cauhak âch'ôl, at Pablo. Jo' nak xach'olob li yâl chicuix arin Jerusalén, jo'can ajcui' nak toxâch'olob li yâl chicuix aran Roma, chan.

¹²A keď bol deň, srotili sa niektorí Židia, a zakliali sa, že vraj nebudú ani jesť ani piť, dokiaľ nezabijú Pavla.

¹²Cuulajak chic cuanqueb laj judío que'xch'utub ribeb ut que'xc'ûb ru c'a'ru te'xbânu. Que'xye riq'uin juramento nak inc'a' te'cua'ak chi moco te'uc'ak cui inc'a' te'xcamsi laj Pablo.

¹³A bolo ich viac ako štyridsať, ktorí sa tak sprisahali.

¹³Numenakeb na ca'c'âl chi cuînk li que'xc'ûb ru xcamsinquil laj Pablo.

¹⁴A prišli k najvyšším kňazom a starším a povedali: Veľmi sme sa zakliali, že neokúsime ničoho, dokiaľ nezabijeme Pavla.

¹⁴Que'côeb riq'uineb li xbênil aj tij ut riq'uineb li neque'c'amoc be sa' xyânkeb laj judío ut que'xye reheb: -Lâo xkac'ûb kib ut xkabânu li juramento nak inc'a' totzacânk cui inc'a' takacamsi laj Pablo.

¹⁵Tak teraz vy dajte vedieť tisícnikovi aj s vysokou radou, aby ho zajtra doviedol dolu k vám, ako čo by ste chceli dôkladnejšie zvedieť o ňom a o jeho veci; a my, prv ako sa priblíži, hotoví sme ho zabiť.

¹⁵Jo'can nak lâex rochbeneb li neque'taklan sa' xbêneb laj judío yehomak re li coronel nak tixtakla chak arin laj Pablo cuulaj. Ye re nak têraj tênau tz'akal xyâlal chirix. Lâo ac xkacauresi kib re nak takacamsi nak toj mâji' nac'ulun arin, chanqueb.

¹⁶Ale keď počul o úklade syn sestry Pavlovej, prišiel a vošiel do tábora a oznámil to Pavlovi.

¹⁶Ut lix yum li ranab laj Pablo quirabi li c'a'ru yôqueb chixc'ûbanquil. Cô riq'uin laj Pablo sa' cuartel ut quixserak'i re li c'a'ru yôqueb chixc'ûbanquil chirix.

¹⁷A Pavel si zavolal jedného zo stotníkov a povedal: Zaveď tohoto mládenca k tisícnikovi, lebo mu má niečo oznámiť.

¹⁷Jo'can nak laj Pablo quixbok jun li capitán ut quixye re: -C'am li al a'in riq'uin li coronel xban nak cuan c'a'ru tixye re, chan.

¹⁸A tak ho pojal a zaviedol k tisícnikovi a povedal: Väzeň Pavel si ma zavolal a prosil, žeby som zaviedol tohoto mládenca k tebe, že má niečo s tebou hovoriť.

¹⁸Ut li capitán quixc'am li al riq'uin li coronel ut quixye: -Laj Pablo li prêx xinixbok ut xtz'âma chicuu nak tinc'am chak âcuiq'uin li al a'in. Cuan c'a'ru tixye âcue, chan.

¹⁹A tisícnik si ho pojal za ruku a odíduc s ním okreme vypytoval sa: Čo je to, čo mi máš oznámiť?

¹⁹Ut li coronel quixchap chi ruk'. Quixc'am xjunes ut quixpatz' re: -¿C'a'ru tâcuaj xyebal cue? chan re.

²⁰A on povedal: Židia sa sriekli, že ťa poprosia, žeby si zajtra doviedol Pavla dolu do vysokej rady, jako čo by sa chceli čosi dôkladnejšie vypytovať o ňom.

²⁰Ut li al quixye: -Eb laj judío xe'xc'ûb ribeb re xtz'âmanquil châcuu nak tâtakla cuulaj laj Pablo re tâxic chiruheb li neque'taklan sa' li templo. Xe'xye nak toj cuan c'a' re ru te'raj te'xtau xyâlal chirix. A'an moco yâl ta. Raylal ban te'raj xbânunquil re.

²¹Ale ty sa im nedaj nahovoriť, lebo mu úkladia z nich viac ako štyridsiati chlapi, ktorí sa zakliali, že nebudú ani jesť ani piť, dokiaľ ho nezabijú. A teraz sú hotoví a čakajú prisľúbenie od teba.

²¹Mâbânu c'a'ru te'xye xban nak numenak ca'c'âl chi cuînk te'ramok re sa' be re xcamsinquil. Eb a'an que'xc'ûb rib. Que'xbânu li juramento ut que'xye nak inc'a' te'cua'ak chi moco te'uc'ak cui inc'a' te'xcamsi laj Pablo. Anakcuan yôqueb chiroybeninquil c'a'ru tâye lâat, chan li al.

²²Vtedy prepustil tisícnik mládenca a prikázal, aby nevravel nikomu, že mu to oznámil.

²²Ut li coronel quixchak'rabi li al ut quixye re nak mâ ani aj e tixye li c'a'ru quixye resil re.

²³Potom si zavolal ktorýchsi dvoch zo stotníkov a povedal: Prihotovte dvesto vojakov, aby išli až do Cezáree a sedemdesiat jazdcov a dvesto kopijníkov od tretej hodiny vnoci.

²³Li coronel quixtakla xc'ambal cuib li capitán ut quixye reheb nak te'xcauresi cuib ciento chi soldado, ut lajêb xcâc'âl li te'xic chirix cacuây ut cuib ciento li cuanqueb xlâns re te'xic toj Cesarea sa' belêb ôr re k'ojyîn.

²⁴A rozkázal priviesť i hovädá, aby vysadili Pavla a dopravili zdravého k vladárovi Felixovi.

²⁴Ut quixye ajcui' nak te'xcauresi li cacuây li tâxic cui' laj Pablo. Te'ril chi us re nak mâc'a' tixc'ul nak te'xc'am riq'uin laj Félix li acuabej.

²⁵A napísal list takéhoto obsahu:

²⁵Ut quixtz'îba ajcui' jun li hu re tixtakla chirixeb. Naxye chi jo'ca'in:

²⁶Klaudius Lyziáš vzkazuje výbornému vladárovi Felixovi pozdravenie.

²⁶Lâin laj Claudio Lisias. Nintakla xsahil âch'ôl, at acuabej Félix. Lâat li k'axal nim âcuanquil.

²⁷Tohoto človeka boli zajali Židia a mali ho zabiť; ale som prišiel s vojskom a vytrhnul som ho z ich moci dozvediac sa, že je Riman.

²⁷Li cuînk a'in li yôquin chixtaklanquil âcuiq'uin quichape' xbaneb laj judío. Oqueb raj re chixcamsinquil nak quebintau ut quinmak' chiruheb lâin cuochbeneb li soldado xban nak quinq'ue retal nak a'an tz'akal aj Roma.

²⁸A chcúc dokonale zvedieť príčinu, pre ktorú na neho žalujú, zaviedol som ho dolu pred ich vysokú radu

²⁸Ut quicuaj raj xnaubal c'a'ru xmâc nak yôqueb chixchapbal. Jo'can nak quinc'am chiruheb li neque'taklan sa' xyânkeb laj judío.

²⁹a našiel som, že žalujú na neho o jakési otázky svojho zákona, ale že nemá nijakej žaloby proti sebe, prečo by bol hoden smrti alebo pút.

²⁹Lâin quiq'ue retal nak yôqueb chixjitbal yal xban lix chak'rabeb a'an. Ninnau nak mâc'a' xmâc re te'xcamsi, chi moco re te'xq'ue sa' tz'alam.

³⁰A keď mi potom bolo povedané o úklade, ktorý strojili Židia človekovi, hneď som ho poslal k tebe rozkážuc i žalobníkom, aby to, čo majú proti nemu, rozpovedali u teba. Maj sa dobre!

³⁰Ut xcuabi ajcui' resil nak eb laj judío que'xc'ûb ru chanru nak te'xcamsi. Jo'can nak quintakla chi junpât âcuiq'uin. Xinye ajcui' reheb li yôqueb chi jitoc chirix nak te'xye âcue c'a'ru xmâc. Chacuil âcuib, chan re li acuabej sa' li hu li quixtakla laj Claudio.

³¹A tak vojaci, jako im bolo nariadené, pojali Pavla a odviedli cez noc do Antipatridy

³¹Eb li soldado que'xc'am laj Pablo jo' quiyehe' reheb. Que'xc'am chi k'ek toj sa' li tenamit Antípatris.

³²a druhého dňa nechajúc jazdcov, aby odišli s ním, navrátili sa do tábora.

³²Ut sa' li cutan jun chic eb li soldado li que'côeb chi rok que'suk'i cui'chic sa' li cuartel. Ut eb li cuanqueb chirix cacuây que'côeb riq'uin li acuabej chixcanabanquil laj Pablo.

³³A keď tamtí vošli do Cezáree a odovzdali vladárovi list, postavili pred neho i Pavla.

³³Nak que'cuulac Cesarea, que'xk'axtesi li hu re li acuabej, ut que'xk'axtesi ajcui' laj Pablo.

³⁴A keď prečítal vladár písmo, opýtal sa ho, z ktorej je provincie, a keď sa dozvedel že z Cilície,

³⁴Ut li acuabej nak quiril xsa' li hu, quixpatz' re laj Pablo bar xtenamit. Nak quirabi nak a'an aj Cilicia, quixye re:-Châlkeb cuan laj jitol âcue, tojo'nak takabi c'a'ru âmâc, chan re. Ut quixtakla laj Pablo sa' rochoch laj Herodes. Aran que'xtz'ap sa' jun li na'ajej ut que'xc'ac'ale re nak inc'a' tâêlelik.

³⁵povedal: Vypočujem ťa dôkladne, keď tu budú i tvoji žalobníci. A dal rozkaz, aby ho strážili v paláci Heródesovom.

³⁵-Châlkeb cuan laj jitol âcue, tojo'nak takabi c'a'ru âmâc, chan re. Ut quixtakla laj Pablo sa' rochoch laj Herodes. Aran que'xtz'ap sa' jun li na'ajej ut que'xc'ac'ale re nak inc'a' tâêlelik.