¹A Agrippa povedal Pavlovi: Dovoľuje sa ti hovoriť za seba. Vtedy vystrel Pavel ruku a bránil sa:

¹Li rey Agripa quixye re laj Pablo: -Anakcuan naru tat-âtinak re tâcol âcuib, chan. Ut laj Pablo quixtaksi li ruk' ut qui-oc chi âtinac re tixcol rib.

²Za šťastného sa považujem, kráľu Agrippa, že sa mám dnes brániť pred tebou ohľadom všetkého, čo na mňa žalujú Židia,

²Quixye: -At rey Agripa, nasaho' sa' inch'ôl nak târûk tinâtinak âcuiq'uin re tincol cuib chiruheb laj c'amol be sa' xyânkeb laj judío li yôqueb chi jitoc cue.

³a zvlášte preto, že si ty znalcom všetkých obyčají a sporných otázok u Židov. Preto ťa prosím, žeby si ma trpezlive vypočul.

³K'axal cui'chic us xban nak lâat nacanau chixjunil li c'a'ru c'aynakeb xbânunquil eb laj judío ut nacanau chanru lix na'lebeb. Jo'can ut nak nintz'âma châcuu nak tâcuy rabinquil li c'a'ru oc cue xyebal.

⁴Teda jaký bol môj život od mladosti, od počiatku v mojom národe a v Jeruzaleme, to vedia všetci Židia,

⁴Chixjunileb laj judío neque'xnau chanru lin yu'am nak xincuan chak sa' lin tenamit chalen chak sa' insâjilal ut toj anakcuan. Jo'can ajcui' aran Jerusalén neque'xnau cuu.

⁵ktorí ma znajú od prvopočiatku, keby chceli dosvedčiť, že podľa najakurátnejšej sekty našeho náboženstva som žil ako farizeus.

⁵Eb a'an neque'xnau cuu chalen chak sa' inca'ch'inal. Cui te'raj, târûk te'xch'olob xyâlal chicuix. Lâin aj fariseo xcomoneb li neque'xq'ue xch'ôl chixbânunquil chixjunil li naxye sa' li chak'rab jo' naraj li kapâbâl.

⁶A tiež aj teraz pre nádej na zasľúbenie, ktoré dal Bôh našim otcom, stojím pred súdom,

⁶Ut anakcuan lâex yôquex chi rakoc âtin sa' inbên yal xban nak yôquin chiroybeninquil li quixyechi'i chak li Dios junxilaj reheb li kaxe'tônil yucua'.

⁷ku ktorému zasľúbeniu nadeje sa dojsť našich dvanásť pokolení slúžiac v napätí dňom i nocou Bohu. Pre túto nádej žalujú na mňa Židia, kráľu Agrippa.

⁷Li cablaju xtêpaleb laj Israel yôqueb chiroybeninquil nak te'xc'ul li yechi'inbil chak reheb xban li Dios. Chi k'ek chi cutan neque'xlok'oni li Dios. At rey Agripa, xban xyo'oninquil a'an nak yôqueb chinjitbal eb laj judío.

⁸Čo, vy súdite, že je to neuveriteľné, ak Bôh kriesi mŕtvych?

⁸¿C'a'ut nak lâex inc'a' nequepâb nak li Dios tixcuaclesiheb cui'chic chi yo'yo li camenak?

⁹Nuž ja som myslel v sebe, že musím urobiť menu Ježiša Nazarejského mnoho na priekor,

⁹Yâl nak junxil lâin xinc'oxla nak us xrahobtesinquileb li neque'xpâb li Jesús aj Nazaret.

¹⁰čo som aj urobil v Jeruzaleme a mnoho zo svätých som ja pozatváral do žalárov dostanúc splnomocnenie od najvyšších kňazov, a keď ich zabíjali, dával som proti nim hlas

¹⁰Lâin quinq'ueheb chi tz'apec' sa' tz'alam nabaleb laj pâbanel. Ut q'uebil incuanquil chixbânunquil a'an xbaneb li xbênil aj tij. Ut nak neque'camsîc laj pâbanel, lâin quin-oquen ajcui' chirixeb re te'camsîk. A'in quilajinbânu aran Jerusalén.

¹¹a po všetkých synagógach som ich často trestal a nútil som rúhať sa a náramne zúriac proti nim prenasledoval som až i do vonkajších miest cudzích.

¹¹Nabal sut quintakla xsac'baleb sa' li cab li neque'xch'utub cui' ribeb laj judío. Quinpuersiheb chixmajecuanquil xc'aba' li Jesús. Xban nak c'ajo' injosk'il sa' xbêneb, quebintâke yalak bar sa' eb li jalanil tenamit re xbânunquil raylal reheb.

¹²V takej veci som tiež išiel aj do Damašku so splnomocenstvom a s dovolením od najvyšších kňazov.

¹²A'in yôquin chixbânunquil nak côin Damasco. Q'uebil incuanquil ut taklanbilin xbaneb li xbênil aj tij.

¹³A tu na poludnie, na ceste som videl, ó, kráľu, z neba nad jasnosť slnca jasnejšie svetlo, ktoré razom obkľúčilo mňa i tých, ktorí išli so mnou.

¹³Chacuabi at rey, li yôquin xyebal. Cua'leb re cutan nak quinixsut jun li chanchan xam sa' be. Li xam a'an quichal chak sa' choxa. Nalemtz'un. Naxk'ax ru nak nalemtz'un ru li sak'e. Quinixsut lâin ut que'sute' ajcui' li yôqueb chi xic chicuix.

¹⁴A keď sme všetci padli na zem, počul som hlas, ktorý mi vravel hebrejským nárečím: Saule, Saule, prečo ma prenasleduješ? Tvrdo ti bude proti ostňu sa vzpečovať.

¹⁴Nak cot'ane' chikajunil chiru ch'och', quicuabi jun xyâb cux yô chi âtinac cuiq'uin. Quixye cue sa' râtinobâleb laj judío, "At Saulo, at Saulo, ¿c'a'ut nak yôcat chinrahobtesinquil? Yôcat chixtacuasinquil âcuib âjunes jo' naxbânu li bôyx li inc'a' na-abin chiru laj êchal re nak yô chixberesinquil," chan cue.

¹⁵A ja som povedal: Kto si, Pane? A Pán povedal: Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

¹⁵Ut lâin quinye re, "¿Anihat lâat, Kâcua'?" Ut li Kâcua' quixye cue, "Lâin li Jesús li yôcat chinrahobtesinquil.

¹⁶Ale vstaň a postav sa na svoje nohy, lebo nato som sa ti ukázal, aby som si ťa zvolil za služobníka a za svedka i toho, čo si videl, i toho, pre čo sa ti ešte ukážem

¹⁶Anakcuan ut cuaclin. Lâin xinc'utbesi cuib châcuu re nak tatinxakab chok' aj c'anjel chicuu. Lâat tatch'olobânk xyâlal li c'a'ak re ru xacuil jo' ajcui' li c'a'ak re ru toj tinc'utbesi châcuu.

¹⁷vytrhujúc ťa z rúk izraelského ľudu a z moci pohanov, ku ktorým ťa ja teraz posielam,

¹⁷Lâin tincolok âcue chiruheb li xic' neque'iloc âcue, jo' eb laj judío, jo' eb li mâcua'eb aj judío, ut tatintakla anakcuan sa' xyânkeb li mâcua'eb aj judío.

¹⁸aby si otvoril ich oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu a od moci satana k Bohu, aby dostali odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou, vierou vo mňa.

¹⁸Chanchan nak tâteônk li xnak' ruheb nak tâch'olob lix yâlal chiruheb. Chanchan nak te'êlk sa' li k'ojyîn ut te'oc sa' cutan nak te'xtau ru lix yâlal. Te'êlk rubel xcuanquil laj tza ut te'oc rubel xcuanquil li Dios. Riq'uin inpâbanquil lâin, tâcuyek' tâsachek' lix mâqueb, ut tâcuânk xna'ajeb sa' xyânkeb li sic'bileb ru xban li Dios," chan cue li Kâcua'.

¹⁹A preto, kráľu Agrippa, nebol som neposlušný nebeskému videniu;

¹⁹Jo'can ut nak inc'a' xink'etk'eti cuib chiru li quixc'utbesi rib chicuu li quichal chak sa' choxa, at rey Agripa.

²⁰ale tým v Damašku najprv i Jeruzalemu jako aj celej zemi Judskej i pohanom som zvestoval, aby činili pokánie a obrátili sa k Bohu a činili skutky, hodné pokánia.

²⁰Ut xbên cua quinch'olob xyâlal chiruheb li cuanqueb Damasco ut Jerusalén. Chirix a'an quinch'olob xyâlal chiruheb laj judío li cuanqueb Judea, jo' ajcui' chiruheb li mâcua'eb aj judío. Quinye reheb nak tento te'yot'ek' xch'ôleb te'xjal xc'a'uxeb ut te'xk'axtesi ribeb re li Dios ut te'xbânu li us jo' xc'ulubeb li ac xe'pâban.

²¹Preto ma Židia sobrali v chráme a pokúšali sa o to, aby ma zabili.

²¹Sa' xc'aba' a'an nak quine'xchap eb laj judío sa' li templo ut que'raj raj incamsinquil.

²²Ale dostanúc pomoc od Boha stojím až do dnešného dňa a svedčím i malému i veľkému nehovoriac ničoho iného, iba to, čo vraveli proroci, že sa bude diať, i Mojžiš,

²²Abanan lâin tenk'anbilin xban li Dios toj chalen anakcuan. Yôquin chixch'olobanquil li yâl chirix li c'a'ru tâc'ulmânk. Ninch'olob xyâlal chiruheb chixjunileb, li cuanqueb xcuanquil jo' ajcui' li mâc'a'eb xcuanquil. Mâc'a' junak aq'uil na'leb yôquin chixyebal. Li yôquin chixyebal, a'an ajcui' li que'xch'olob xyâlal eb li profeta ut laj Moisés.

²³totiž že či je to možné, aby Kristus mohol trpieť a či prvý zo zmŕtvychvstania mŕtvych bude zvestovať izraelskému ľudu i pohanom svetlo.

²³Que'xye nak tento tâcamsîk li Cristo, laj Colonel li yechi'inbil xban li Dios, abanan a'an li xbên li tâcuaclîk cui'chic chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak ut tixch'olob xyâlal li evangelio reheb laj judío jo'queb ajcui' li mâcua'eb aj judío, chan laj Pablo.

²⁴A keď sa týmto bránil, povedal Festus velikým hlasom: Blázniš, Pavle. Tá tvoja veľká učenosť ťa ženie do bláznovstva.

²⁴Nak laj Pablo yô chi âtinac chi jo'can re xcolbal rib, laj Festo quixjap re chixyebal: -Lôc âcuu lâat, Pablo. K'axal nabal li tzoloc xabânu ut a'an yô chi lôcobresînc âcuu, chan.

²⁵Ale Pavel povedal: Nebláznim, výborný Feste, ale hovorím slová pravdy a zdravého rozumu.

²⁵Ut laj Pablo quixye re: -At Festo, k'axal nim âcuanquil. Lâin moco lôc ta cuu. Li c'a'ru yôquin chixyebal âcue, a'an tz'akal yâl.

²⁶Lebo veď kráľ vie o týchto veciach, ktorému i smelo hovorím, lebo som presvedčený, že nieto ničoho z toho, o čom by nevedel, lebo veď sa to nepodialo voľakde v kúte.

²⁶Li rey Agripa naxnau chixjunil li c'a'ak re ru a'in. Jo'can nak yôquin chi âtinac chiru chi mâc'a' inxiu. A'an naxnau chixjunil a'in xban nak moco quic'ulman ta chi mukmu, chan.

²⁷Či veríš, kráľu Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.

²⁷Ut laj Pablo quixye re li rey Agripa: -At rey Agripa, ¿ma nacapâb li c'a'ru que'xtz'îba li profeta? Lâin ninnau nak nacapâb, chan laj Pablo.

²⁸A Agrippa povedal Pavlovi: Bez mála by si ma nahovoril stať sa kresťanom.

²⁸Li rey Agripa quichak'oc ut quixye re: -Riq'uin li c'a'ru xaye xak'unobresin inch'ôl. Ca'ch'in chic mâ xinpâban âban, chan.

²⁹Ale Pavel riekol: Žiadal by som si od Boha, i bez mála i bez mnoha, aby si sa nie len ty, ale aby sa i všetci, ktorí ma dnes čujú stali takými, jako so i ja, krome týchto pút.

²⁹Ut laj Pablo quixye: -Xq'ue taxak âcue li Dios nak tatpâbânk lâat jo' eb ajcui' chixjunileb li yôqueb chi abînc cue anakcuan. Usta ch'a'aj chêru, usta inc'a', texpâbânk taxak jo' nak xinpâban lâin, abanan inc'a' raj texbaq'uek' riq'uin cadena, jo' nak bac'bôquin lâin, chan.

³⁰A keď to povedal, povstal kráľ i vladár i Bernika aj tí, ktorí sedeli s nimi,

³⁰Ut nak quirake' chixyebal li âtin a'in, que'cuacli li rey ut lix Berenice jo' ajcui' laj Festo ut eb li que'c'ojla chixc'atk.

³¹a keď sa vzdialili, hovorili medzi sebou a vraveli: Tento človek nerobí ničoho, čo by bolo hodno smrti alebo pút.

³¹Ut nak yôqueb chi êlc sa' li na'ajej a'an, que'xye chi ribileb rib: -Li cuînk a'in mâc'a' xmâc. Mâc'a' junak mâc xbânu re tâcamsîk chi moco re cuânk sa' tz'alam, chanqueb.Ut laj Agripa quixye re laj Festo: -Târûk raj rach'abanquil li cuînk a'in cui ta inc'a' xtz'âma nak târakok âtin li acuabej César sa' xbên, chan li rey Agripa.

³²A Agrippa povedal Festovi: Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára.

³²Ut laj Agripa quixye re laj Festo: -Târûk raj rach'abanquil li cuînk a'in cui ta inc'a' xtz'âma nak târakok âtin li acuabej César sa' xbên, chan li rey Agripa.