¹A keď bolo usúdené, že sa máme odplaviť do Itálie, oddali Pavla i niektorých iných väzňov stotníkovi, menom Júliusovi, z pluku jeho veličenstva.

¹Nak quich'ola li kaxiquic chiru ha' toj Italia, laj Pablo rochbeneb li jun ch'ol chic li cuanqueb chi prêxil, que'k'axtesîc sa' ruk' jun li capitán aj Julio xc'aba'. A'an xcomoneb li jun ch'ûtal chi soldado re li acuabej César.

²A keď sme vyšli na adramytenskú loď majúc sa plaviť na miesta popri Ázii, odplavili sme sa, a bol s nami Aristarch, Macedonec z Tesaloniky.

²Co-oc sa' jun li jucub li quichal chak sa' li tenamit Adramitio. Li jucub a'an ac xic re. Côo kochben laj Aristarco li quichal chak Tesalónica xcuênt Macedonia. Li jucub tânumek' chixc'atk eb li na'ajej xcuênt Asia.

³A na druhý deň sme sa doplavili do Sidona. A keďže Július láskave zaobchádzal s Pavlom, dovolil mu ísť k priateľom, aby sa postarali o neho.

³Ut sa' li cutan jun chic cocuulac Sidón. Laj Julio quixbânu usilal re laj Pablo. Quixcanab chi xic riq'uineb laj pâbanel li cuanqueb aran re nak tâtenk'âk xbaneb.

⁴A keď sme sa odtiaľ pustili, plavili sme sa popod Cyprus, pretože sme mali vetry proti sebe.

⁴Co-el aran Sidón sa' li jucub. Nak yôco chi xic, coxonumek' nach' riq'uin Chipre xban nak chiku yô chi châlc li ik'.

⁵A tak preplaviac sa morom popri Cilícii a Pamfýlii prišli sme do Myry v Lycii.

⁵Conume' jun pac'al li palau cuan cui' li tenamit Cilicia ut Panfilia. Ut cocuulac sa' li tenamit Mira li cuan sa' xcuênt Licia.

⁶Tam našiel stotník alexandrínsku loď, ktorá sa plavila do Itálie, a vlodil nás do nej.

⁶Aran quixtau jun li jucub li capitán re Alejandría. Ac xic re Italia ut corocsi sa' li jucub a'an re toxic.

⁷A keď sme sa už mnoho dní pomaly plavili a ledva sme sa dostali naproti Knídu, a že nás ta nepripustil vietor, podplavili sme sa pod Krétu popri Salmóne.

⁷Nabal cutan cobêc chiru ha' chi timil. Ra sa nak cocuulac sa' xjayal li tenamit Gnido. Xban nak k'axal cau li ik', jo'can nak quikajal kabe. Conume' cuan cui' li tenamit Salmón ut côo sa' li na'ajej Creta li sutsu sa' ha'.

⁸A keď sme sa potom, aj to len s veľkou ťažkosťou, preplavili popri nej, prišli sme na jakési miesto, zvané Krásny prístav, blízko ktorého miesta bolo mesto Lasea.

⁸K'axal ch'a'aj ut k'axal timil cocuulac sa' jun li tenamit "Châbil Oquebâl" neque'xye re. Nach' riq'uin a'an cuan li tenamit Lasea.

⁹A keď bolo prešlo hodne času, a plavba už bola nebezpečná, pretože už bol pominul aj pôst, napomínal Pavel

⁹Nabal cutan cobay sa' li na'ajej a'an ut xiu xiu chic li xic chiru ha' xban nak cuulac re li habalk'e. Jo'can nak laj Pablo qui-oc chixq'uebal xna'lebeb laj ch'e'ol jucub.

¹⁰a hovoril im: Mužovia, vidím, že plavba bude spojená s trudom a s veľkou stratou nie len nákladu a lode, ale aj našich životov.

¹⁰Quixye reheb: -Ex cuas cuîtz'in, yôquin chixq'uebal retal nak li xic chiru ha' k'axal ch'a'aj. Nabal li raylal takac'ul chi jo'ca'in. Moco ca'aj cui' ta xiu xiu re li jucub ut li rîk. Xiu xiu aj ban cui' chok' ke lâo, chan laj Pablo.

¹¹Ale stotník viacej veril kormidelníkovi a majiteľovi lode ako tomu, čo hovoril Pavel.

¹¹Abanan li capitán inc'a' quixq'ue xcuanquil li c'a'ru quixye laj Pablo. A' ban chic li c'a'ru que'xye laj êchal re li jucub ut laj ch'e'ol re, a'an chic li que'xbânu.

¹²A pretože bol prístav nepríhodný na prezimovanie, väčšina z nich sa uradila odplaviť sa aj odtiaľ, ak by sa len vraj mohli nejako dostať do Fénixu a tam prezimovať. To je prístav na Kréte, ktorý hľadí smerom juhozápadného a severozápadného vetra.

¹²Ut xban nak mâc'a' junak na'ajej bar târûk te'xnumsi cui' li habalk'e chi sa sa' xch'ôleb, li xq'uialeb que'xye nak us li êlc aran cui târûk te'cuulak Fenice re te'xnumsi li habalk'e aran. A'an jun li tenamit xcuênt Creta. Sa' li na'ajej a'an cuan cuib li oquebâl re li jucub. Jun nacana sa' li suroeste ut li jun chic nacana sa' li noroeste.

¹³A keď začal podúvať vietor od poludnia, domnievali sa, že už držia, čo si boli umienili, vytiahli tedy kotvy a plavili sa bližšie popri Kréte.

¹³Nak ac yô li ik' li nachal sa' li sur, que'xc'oxla nak naru te'xic. Jo'can nak que'xtiquib xic. Yôqueb chi xic chire li palau nach' riq'uin li na'ajej Creta.

¹⁴Ale po krátkom čase uderil na ňu búrlivý vietor, zvaný Euroklydon.

¹⁴Junpât na chic nak quichal jun cacuil ik'. Lix cau ok li ha' yô chixsac'bal rib chiru li jucub. Euroclidón xc'aba' li ik' a'an li nachal chak sa' li noroeste.

¹⁵A keď bola loď zachvátená a nemohla čeliť vetru, popustili sme a nieslo nás.

¹⁵Inc'a' chic que'xcuy xmetz'êu li cacuil ik' laj ch'e'ol re li jucub. Jo'can nak quikacanab kib re toxc'am. Ut li jucub quic'ame' xban li ik'.

¹⁶A podbehnúc pod nejaký ostrôvok, zvaný Klauda, sotva sme mohli zvládať čln,

¹⁶Cocuulac cuan cui' jun sîril li ch'och' Clauda xc'aba' sutsu sa' ha'. Ra sa nak coru xtaksinquil li ch'ina jucub li yô chi quelôc xban li nimla jucub.

¹⁷ktorý keď vytiahli, používali pomocí podpasujúc loď. A bojac sa, aby nenarazili na piesočinu Syrtu, spustili plachtu a tak sa niesli.

¹⁷Nak kataksi sa' li nimla jucub, c'ajo' nak que'xucuac li cristian. Que'xc'oxla nak mâre tât'ilk li jucub sa' li samaib. Que'xcubsi xt'icrul li jucub ut yôco chi xic chi jo'can.

¹⁸A keď len víchor veľmi zmietal nami, na druhý deň vyhadzovali náklad

¹⁸Jo' cuulajak chic toj cau ajcui' li ik'. C'ajo' nak yô chirec'asinquil li jucub. Jo'can nak quikatiquib xjebbal li rîk ut kacut sa' li palau.

¹⁹a na tretí vlastnými rukami povyhadzovali náradie lode.

¹⁹Sa' rox li cutan quikisi sa' li jucub li c'a'ru nac'anjelac re li jucub, re nak inc'a' chic âlak li jucub.

²⁰A keď sa len za viacej dní neukazovaly ani slnce ani hviezdy, a že stále doliehal veľký nečas napokon bola vzatá všetka nádej, že by sme mohli byť zachránení.

²⁰Chiru nabal cutan inc'a' qui-iloc li sak'e chi moco li chahim chiru k'ojyîn. K'axal cau li câk-sut-ik' ut xiu xiu cuanco. Inc'a' chic nakayo'oni nak tocolek' ta.

²¹Potom po mnohom hladovaní zastal si Pavel v ich strede a povedal: Mali ste ma poslúchnuť, mužovia, a nepúšťať sa s Kréty a usporiť si toto trápenie a tú ztratu.

²¹Ac xnume' nabal cutan ut mâji' nakayal cua. Jo'can nak laj Pablo quixakli sa' xyiheb ut quixye reheb: -Ex cuas cuîtz'in, k'axal us raj quinêrabi ta. Inc'a' raj co-el chak Creta. Cui ta inc'a' xo-el, inc'a' raj xkac'ul li raylal a'in ut inc'a' raj xosachoc.

²²A čo do teraz, napomínam vás, aby ste sa nebáli, lebo niktorý z vás neprijde o život, iba čo loď zahynie.

²²A'ut anakcuan tinye êre nak mexc'oxlac. Cauhak ban êch'ôl xban nak mâ ani ke tâcâmk. Ca'aj cui' li jucub tâsachk.

²³Lebo tejto noci sa postavil vedľa mňa anjel Boha, ktorého som a ktorému i slúžim,

²³Sa' li k'ojyîn a'in xc'utbesi rib chicuu jun x-ángel li Dios laj êchal cue, li ninc'anjela ru.

²⁴a povedal: Neboj sa, Pavle, musíš stáť pred cisárom, a hľa, Bôh ti daroval všetkých tých, ktorí sa plavia s tebou.

²⁴Li ángel xye cue, "Matxucuac, at Pablo, xban nak tento nak tatcuulak riq'uin li acuabej César. Xban xnimal rusilal li Kâcua', mâ jun reheb li cuanqueb âcuochben te'câmk," chan cue.

²⁵Preto, mužovia, nebojte sa, lebo verím Bohu, že bude tak, ako mi bolo hovorené.

²⁵Jo'can nak cauhak êch'ôl, ex cuas cuîtz'in. Lâin cau inch'ôl riq'uin li Dios nak tâc'ulmânk jo' xye cue li ángel.

²⁶Ale musíme naraziť na jakýsi ostrov.

²⁶Abanan tento nak tocutek' xban li ha' sa' jun na'ajej sutsu sa' ha', chan laj Pablo reheb.

²⁷A keď prišla štrnásta noc, a my sme boli sem a ta zmietaní na Adriatickom mori, okolo polnoci domnievali sa plavci, že sa k nim blíži jakási zem.

²⁷Cuib xamân na yôco chi c'uluc raylal. Li ha' yô chikac'ambal yalak bar chiru li palau Adriático xc'aba' xban li cacuil ik'. Tuktu chic k'ojyîn nak eb laj ch'e'ol jucub que'xc'oxla nak ac cuulaqueb re chi ch'och'el.

²⁸A spustiac olovnicu našli hĺbky dvadsať siah. A keď sa odplavili kúsok ďalej a zase spustili olovo, našli pätnásť siah.

²⁸Que'xcubsi jun li c'am re xbisbal xchamal li ha'. Toj cuan cuaklaju xcâc'âl metro xchamal nak que'xbis. Nak que'jiloc chic ca'ch'in, que'xq'ue cui'chic li bisleb ut cuukub xca'c'âl metro chic lix chamal.

²⁹A bojac sa, aby sme nejako nenarazili na úskalie, spustili so zadu lode štyri kotvy a priali si, aby bol deň.

²⁹C'ajo' lix xiuheb xban nak que'xc'oxla nak mâre tâcutek' li jucub sa' xyânk pec xban lix cau ok li palau. Jo'can nak que'xq'ue sa' li ha' chirix li jucub câhib li nînki ch'îch' ancla xc'aba' re raj xxakabanquil li jucub. Ut neque'raj ta ac xsakêu.

³⁰A keď hľadali lodníci spôsob, ako utiecť z lode, a spustili čln do mora, pod zámienkou, že s predu lode spustia kotvy,

³⁰Ut eb laj ch'e'ol jucub que'raj êlelic sa' li jucub. Que'xq'ue li ch'ina jucub sa' ha' ut que'xbânu ribeb nak te'raj xq'uebal li ch'îch' ancla sa' ha' chiru li jucub.

³¹povedal Pavel stotníkovi a vojakom: Ak títo nezostanú na lodi, vy nemôžete byť zachránení.

³¹Laj Pablo quixye re li capitán ut reheb ajcui' li soldado: -Cui inc'a' neque'cana eb a'in sa' li jucub, lâex inc'a' târûk texcolek', chan.

³²Vtedy poodtínali vojaci povrazy člna a dali mu padnúť do mora.

³²Jo'can nak eb li soldado que'xyoc' lix c'âmal li ch'ina jucub ut que'xcanab chi sachc sa' li palau.

³³A do toho času, kým sa malo dniť, napomínal Pavel všetkých, aby si zajedli, a povedal: Je tomu dnes štrnásty deň, čo očakávate hladní a nejete ničoho.

³³Nak qui-oc chi cutanoc', laj Pablo quixq'ue xcacuilal xch'ôleb chixjunileb ut quixye reheb nak te'cua'ak. Quixye reheb: -Cuib xamân anakcuan êroquic chi oybenînc ut chixcuybal êsa' chi mâc'a' nequetzaca.

³⁴Preto vás prosím, žeby ste si zajedli, lebo to je na vašu vlastnú záchranu, lebo vám niktorému ani vlas s hlavy nezhynie.

³⁴Nintz'âma chêru nak texcua'ak re nak cauhakex ut mâ jun êre tâcâmk, chan reheb.

³⁵A keď to povedal a vzal chlieb, poďakoval Bohu pred všetkými a odlomil a začal jesť.

³⁵Ut nak quixye a'an, quixchap jun li caxlan cua ut quixbantioxi chiru li Dios chiruheb chixjunileb li cuanqueb aran. Ut nak quixjach, qui-oc chixcua'bal.

³⁶A keď sa tak všetci rozveselili, zajedli si aj oni.

³⁶Riq'uin a'in quic'ojla xch'ôleb chixjunileb ut que'oc ajcui' chi cua'ac eb a'an.

³⁷A bolo nás všetkých duší na lodi dvesto sedemdesiatšesť.

³⁷Chikajunilo li cuanco sa' li jucub, cuanco cuib ciento riq'uin cuaklaju xcâc'âl.

³⁸A keď sa nasýtili pokrmu, ľahčili loď vyhadzujúc zbožie do mora.

³⁸Nak ac xe'rake' chi cua'ac, que'oc cui'chic chixjebbal li rîk li jucub ut que'xcut chi ha' li trigo re nak tâsêbok' li rîk.

³⁹A keď bol deň, nepoznali zeme, ale spozorovali jakúsi zátoku, ktorá mala prístupný breh, a uradili sa, že, ak im bude možné, k nemu doženú loď.

³⁹Nak quicutano' que'xq'ue retal nak cuanqueb sa' jun na'ajej inc'a' neque'xnau ru. Aran na-oc jun li nima' sa' li palau ut aran cuan jun li na'ajej sa' samaib chire li palau. Aran que'xc'oxla nak târûk te'xhiltesi li jucub.

⁴⁰A povyťahujúc kotvy dookola pustili sa do mora a zároveň popustili i viazadlá vesiel a vyzdvihnúc vetru prednú plachtu kärovali k brehu.

⁴⁰Que'xyoc' lix c'âmal li anclas ut que'xcanab chi subûnc sa' li ha'. Que'xcotz ajcui' lix bac'bal li ch'îch' li naberesin re li jucub. Ut que'xtaksi cui'chic li nimla t'icr li naramoc re li ik'. Ut yôqueb chi xic chire li ha'.

⁴¹Ale že sa dostali na miesto, kde splývajú dve moria, dali lodi naraziť, pri čom predná časť lode zaboriac sa zostala nepohnuteľná, a zadná sa lámala silou vĺn.

⁴¹Li jucub quic'ame' xban li ik' bar neque'xc'ul cui' rib li nima' ut li palau. Aran quit'il sa' samaib li ru'uj li jucub. Inc'a' chic qui-ec'an sa' xna'aj. Ut li jucub yô chi jorec' xban lix cau ok li palau.

⁴²Vtedy radili vojaci, aby pobili väzňov, aby niektorý, keď vypláva, neutiekol.

⁴²Eb li soldado que'xc'oxla nak us te'xcamsiheb chixjunil li prêx re nak inc'a' te'xcut rib chi numxic chiru ha' re te'xcol rib.

⁴³Ale stotník chcúc zachrániť Pavla zabránil im vykonať ich úmysel a dal povel, aby tí, ktorí vedia a môžu plávať, skočili a vyšli prví na zem

⁴³Abanan li capitán quiraj xcolbal laj Pablo. Jo'can nak quixpo' ru lix c'a'uxeb li soldado ut quixye reheb nak li ani naxnau numxic xcutakeb rib xbên cua sa' ha' ut te'numxik re nak te'êlk chi ch'och'el.Cuan li que'el chiru tz'alam che' ut cuan que'xchap c'a'ak re ru re li jucub. Jo'ca'in nak que'cole' chixjunileb ut que'el chi ch'och'el.

⁴⁴a ostatní, ktorí na doskách, ktorí na niečom inom z lode, a takým činom sa stalo, že sa všetci šťastne zachránili na zem.

⁴⁴Cuan li que'el chiru tz'alam che' ut cuan que'xchap c'a'ak re ru re li jucub. Jo'ca'in nak que'cole' chixjunileb ut que'el chi ch'och'el.