¹A keď sme už boli zachránení, vtedy sme poznali, že sa ostrov volá Melita.

¹Nak ac cuanco chic chi ch'och'el, quikanau nak li na'ajej a'an, li sutsu sa' ha', a'an Malta xc'aba'.

²A tamojší barbari nám preukázali neobyčajnú ľudomilnosť, lebo rozložili oheň a prijali nás všetkých pre dážď, ktorý bol vtedy, a pre zimu.

²Li cuanqueb aran c'ajo' li usilal que'xbânu ke. Coe'xc'ul sa' xyâlal chikajunilo ut que'xtz'ab jun xam xban nak c'ajo' li hab ut c'ajo' li que.

³A keď nasbieral Pavel hromadu raždia a priložil na oheň, vyšla vretenica z tepla a pripäla sa mu na ruku.

³Laj Pablo quixxoc chak jun k'âl li ruk' che' chaki ut quixq'ue sa' li xam. Jun li c'ambolay quiêlelic xban xtikcual li xam ut quixtiu li ruk' laj Pablo. T'uyt'u quicana.

⁴A jako videli barbari zviera, že visí s jeho ruky, hovorili si medzi sebou: Tento človek je istotne vrah, ktorému, hoci sa zachránil z mora, nedala pomsta žiť.

⁴Li cuanqueb sa' li na'ajej Malta, nak que'ril li c'ambolay t'uyt'u chi ruk', que'xye chi ribileb rib: -Relic chi yâl nak li cuînk a'in, a'an aj camsinel. Xcole' chak chiru li palau, abanan inc'a' tâcanabâk chi yo'yo arin chi inc'a' tixc'ul xtojbal rix lix mâc, chanqueb.

⁵Ale on striasol zviera do ohňa, a nestalo sa mu nič zlého.

⁵Ut laj Pablo quixchik' li ruk' ut li c'ambolay quit'ane' sa' xam ut mâc'a' quixc'ul laj Pablo.

⁶Oni však očakávali, že opuchne alebo že padne razom mŕtvy. Ale keď zaveľa čakali a videli, že sa mu len nič zlého nedeje, zmenili svoju mienku a vraveli, že je boh.

⁶Eb a'an yôqueb chiroybeninquil jok'e tâsîpôk laj Pablo ut tât'anek' chi camenak. Najt que'roybeni ut nak que'ril nak mâc'a' quixc'ul, que'xjal lix c'a'uxeb ut que'xye: -Dios tana li cuînk a'an, chanqueb.

⁷A na okolí toho miesta mal polia najpoprednejší človek ostrova, menom Publius, ktorý nás prijal a tri dni priateľsky hostil.

⁷Aran cuan xc'alebâl laj Publio li cuan xcuanquil sa' li na'ajej Malta. A'an coxc'ul sa' xyâlal ut riq'uin cohilan chiru oxib cutan.

⁸A stalo sa, že otec Publiov ležal trápený horúčkou a červienkou, ku ktorému vošiel Pavel, pomodlil sa, vzložil na neho ruky a uzdravil ho.

⁸Lix yucua' laj Publio t'ant'o sa' ch'ât. Yô xtik ut yô xquic' sa'. Laj Pablo qui-oc sa' li na'ajej li cuan cui'. Quixq'ue li ruk' sa' xbên nak quitijoc ut quiq'uirtesîc.

⁹A keď sa to stalo, prichádzali aj ostatní na ostrove, ktorí boli nemocní, a boli uzdravení,

⁹Nak que'rabi resil nak ac xq'uirtesîc lix yucua' laj Publio, nabaleb li yaj li cuanqueb sa' li na'ajej a'an, que'cuulac riq'uin laj Pablo ut que'q'uirtesîc.

¹⁰ktorí nás i mnohými cťami ctili, a keď sme sa mali odplaviť, nakládli, čo bolo treba na cestu.

¹⁰Riq'uin li usilal qui-ux reheb, k'axal cui'chic coe'xra ut que'xq'ue nabal c'a'ru ke. Ut nak ac xic ke nabal li c'a'ru ke que'xsi ke re tâc'anjelak ke chiru be.

¹¹A po troch mesiacoch sme sa odplavili na alexandrínskej lodi, ktorá zimovala na ostrove a mala za odznak Dioskúrov.

¹¹Ut nak quinume' oxib po, co-oc sa' jun li jucub re Alejandría li yô chixnumsinquil li habalk'e sa' li na'ajej Malta. Li jucub a'an cuan retalil lix dioseb chiru. Cástor ut Pólux xc'aba'eb.

¹²A keď sme sa doplavili do Syrakúz, pobudli sme tam tri dni,

¹²Cocuulac sa' li tenamit Siracusa ut aran cohilan oxib cutan.

¹³odkiaľ sme išli okolo a prišli sme do Regia, a keď o deň neskoršie vial poludniak, prišli sme na druhý deň do Potiól,

¹³Chirix chic a'an côo cui'chic chiru ha' ut cocuulac sa' li tenamit Regio. Cuulajak chic quiticla li ik' li nachal sa' li sur. Yô li ik' chalen nak cocuulac sa' li na'ajej Puteoli.

¹⁴kde sme našli bratov, ktorí nás prosili, žeby sme zostali u nich sedem dní, a tak sme prišli do Ríma.

¹⁴Sa' li na'ajej a'an cuanqueb aj pâbanel katauheb. Eb a'an que'xtz'âma chiku nak tocanâk cuukubak cutan riq'uineb. Ut chirix a'an côo cui'chic Roma.

¹⁵A odtiaľ bratia, keď počuli o nás, prišli nám naproti až po Apiovo Forum, po námestie Apiovo, a ku Tres tabernä, ku Trom krčmám. A keď ich videl Pavel, poďakoval Bohu, rozveselil sa a nabral smelosti.

¹⁵Eb laj pâbanel li cuanqueb Roma que'rabi resil nak cuulac ke. Cuanqueb laj pâbanel que'chal chi c'uluc ke toj cuan cui' li c'ayil Apio xc'aba' ut cuanqueb ajcui' que'c'uluc ke toj sa' li na'ajej Oxib Tabernas. Nak quiril ruheb laj pâbanel, laj Pablo quixbantioxi chiru li Dios ut quic'ojla xch'ôl.

¹⁶A keď sme vošli do Ríma, stotník oddal väzňov hlavnému veliteľovi, ale Pavlovi bolo dovolené bývať osebe s vojakom, ktorý ho strážil.

¹⁶Nak cocuulac Roma, li capitán quixk'axtesiheb li prêx re li coronel. Ut laj Pablo quicanabâc chi cuânc xjunes rochben jun li soldado li na-iloc re.

¹⁷A stalo sa, že po troch dňoch si svolal Pavel popredných zo Židov, a keď sa sišli, hovoril im: Ja, mužovia bratia, hoci som neurobil ničoho na priekor izraelskému ľudu alebo proti otcovským obyčajam, vydaný som z Jeruzalema jako väzeň do rúk Rimanom,

¹⁷Nak ac xnume' chic oxib cutan, laj Pablo quixbokeb li neque'c'amoc be sa' xyânkeb laj judío li cuanqueb Roma. Nak acak xe'ch'utla quiâtinac riq'uineb re xcolbal rib, ut quixye reheb: -Ex cuas cuîtz'in, lâin inc'a' xinmâcob chiruheb li cuech tenamitil chi moco xink'et lix chak'rabeb li kaxe'tônil yucua'. Abanan xinchape' Jerusalén xbaneb laj judío, ut xine'xk'axtesi sa' ruk'eb laj Roma.

¹⁸ktorí, keď ma vyšetrili, chceli ma prepustiť, pretože nie je na mne nijakej viny, pre ktorú by som bol hodný smrti.

¹⁸Ut eb laj Roma nak que'rakoc âtin sa' inbên, mâ jun inmâc que'xtau re incamsinquil. Que'raj raj cuach'abanquil.

¹⁹Ale keď Židia protirečili tomu, bol som prinútený odvolať sa na cisára, no, nie ako čo by som mal niečo žalovať na svoj národ.

¹⁹Abanan eb laj judío inc'a' que'raj quine'risi. Jo'can nak quintz'âma chiruheb nak li acuabej César târakok âtin sa' inbên. Moco chixjitbal ta lin tenamit xinchal.

²⁰A tak pre tú príčinu som vás povolal, aby som vás videl a poshováral sa s vami. Lebo pre nádej Izraelovu som poviazaný touto reťazou.

²⁰A'an aj e nak xintakla êbokbal. Xcuaj rilbal êru ut xcuaj âtinac êriq'uin. Sa' xc'aba' li jun li nakayo'oni lâo aj Israel nak bac'bôquin anakcuan riq'uin li cadena a'in, chan reheb.

²¹A oni mu povedali: My sme nedostali ani písma o tebe z Judska, ani neprišiel nikto z bratov, ktorý by nám bol zvestoval alebo hovoril niečo zlé o tebe.

²¹Ut eb a'an que'xye: -Lâo mâ jun hu xkac'ul chalenak ta Judea, ut mâ jun li kas kîtz'in xc'ulun châjitbal chi moco chixyebal junak c'a'ak re ru inc'a' us châcuix.

²²Ale uznávame za dobré počuť od teba, jako smýšľaš. Lebo o tejto sekte nám je známe, že sa jej všade protivia.

²²Takaj rabinquil c'a'ru nacac'oxla chirix a'an xban nak kabiom nak yalak bar xic' neque'rabi li tijleb chirix li Jesús, chanqueb.

²³A keď mu určili deň, prišli k nemu viacerí do jeho bytu. A on im vykladal vec a svedčil pevne o kráľovstve Božom a presviedčal ich o Ježišovi, jako zo zákona Mojžišovho, tak z prorokov, od rána až do večera.

²³Jo'can nak que'xxakab jun li cutan re nak te'cuulak riq'uin sa' li cab li cuan cui'. Nabaleb que'cuulac riq'uin laj Pablo re nak tixch'olob xyâlal chiruheb chirix lix nimajcual cuanquilal li Dios. Quixnumsi li cutan chixch'olobanquil lix yâlal chirix li Jesús jo' tz'îbanbil sa' lix chak'rab laj Moisés jo' ajcui' li que'xtz'îba li profeta re nak te'xpâb li Jesús.

²⁴A jedni verili tomu, čo hovoril, druhí neverili.

²⁴Cuan que'pâban re li c'a'ru yô chixyebal. Abanan cuan ajcui' li inc'a' que'xpâb.

²⁵A tak nie súc jednomyseľní medzi sebou rozchádzali sa, keď povedal Pavel to jedno slovo: Dobre hovoril Svätý Duch skrze proroka Izaiáša našim otcom,

²⁵Cuanqueb li inc'a' que'cuulac chiruheb li c'a'ru yô chixyebal laj Pablo, ut que'oc chi êlc. Nak ac xiqueb re, laj Pablo quixye li âtin a'in: -Yâl ajcui' li quixc'utbesi li Santil Musik'ej chiru li profeta Isaías chirixeb li kaxe'tônil yucua' nak quixye:

²⁶keď povedal: Idi k tomuto ľudu a povedz: Počuť, áno počujete, ale neporozumejte a hľadieť, i hľadieť budete, ale nevidzte!

²⁶Ayu ut tâye reheb li tenamit chi jo'ca'in: Yôkex chirabinquil, abanan moco têtau ta ru lix yâlal li c'a'ru têrabi; ut yôkex chirilbal, abanan inc'a' têq'ue retal c'a'ru xyâlal li c'a'ru têril.

²⁷Lebo stučnelo srdce tohoto ľudu, a ušami ťažko počuli a svoje oči zažmúrili, aby snáď nejako očami nevideli, ušami nepočuli, srdcom neporozumeli a neobrátili sa, a uzdravil by som ich.

²⁷Xban nak cacuubresinbil lix ch'ôleb li tenamit a'in, jo'can nak inc'a' te'xtau xyâlal. Inc'a' saken te'abînk ut inc'a' saken te'ilok re nak inc'a' te'xtau xyâlal li c'a'ru te'ril ut inc'a' te'xtau xyâlal li te'rabi. Inc'a' te'xtau xyâlal, chi moco te'xjal xc'a'ux, chi moco tebinq'uirtesi, chan li Dios. (Isa. 6:9-10.)

²⁸Nech vám je teda známe, že je pohanom poslané toto spasenie Božie, a oni aj budú počúvať.

²⁸Jo'can nak chenauhak nak li resil li colba-ib li naxq'ue li Dios quiq'uehe' reheb li mâcua'eb aj judío. A'an eb chic te'abînk re, chan laj Pablo.

²⁹A keď to povedal, odišli Židia veľmi sa medzi sebou dohadujúc.

²⁹Nak que'rabi a'in, eb laj judío que'côeb ut yôqueb chixcuech'inquil rib.

³⁰A Pavel zostal celé dva roky v byte, ktorý si sám najal, a prijímal všetkých, ktorí prichádzali k nemu,

³⁰Cuib chihab quicuan aran Roma laj Pablo sa' li cab li quixto'oni. Ut quixc'uleb chi sa sa' xch'ôl chixjunileb li que'cuulac riq'uin.Yô chixch'olobanquil lix yâlal lix nimajcual cuanquilal li Dios ut yô chixyebal resil li Kâcua' Jesucristo chi mâc'a' xxiu. Ut mâ ani quiramoc chiru xyebal.

³¹a kázal kráľovstvo Božie a učil o Pánu Ježišu Kristovi úplne smele a bez prekážky.

³¹Yô chixch'olobanquil lix yâlal lix nimajcual cuanquilal li Dios ut yô chixyebal resil li Kâcua' Jesucristo chi mâc'a' xxiu. Ut mâ ani quiramoc chiru xyebal.