¹A keď to hovoril ľudu, prišli na nich kňazi a veliteľ stráže chrámu i sadúceovia,

¹Toj yôqueb ajcui' chi âtinac laj Pedro ut laj Juan nak que'cuulac laj tij riq'uineb. Rochbeneb laj tij cuan li nataklan sa' xbêneb li soldado li neque'c'ac'alen re li templo ut rochbeneb ajcui' laj saduceo.

²namrzení preto, že učia ľud a zvestujú v Ježišovi vzkriesenie z mŕtvych.

²Yôqueb xjosk'il xban nak laj Pedro ut laj Juan yôqueb chixc'utbal lix yâlal chiruheb li tenamit ut yôqueb chixch'olobanquil xyâlal chiruheb chirix lix cuaclijiqueb li camenak chi yo'yo sa' xc'aba' li Jesús.

³A položili na nich ruky a vsadili ich do rána do žalára, lebo už bol večer.

³Xbaneb xjosk'il que'xchap laj Pedro ut laj Juan ut que'xq'ue sa' tz'alam toj sa' li cutan jun chic xban nak ac x-ecuu.

⁴Ale mnohí z tých, ktorí počuli slovo, uverili, a narástol počet mužov tak asi na päť tisíc.

⁴Abanan nabaleb li que'pâban re li âtin li yôqueb chixyebal laj Pedro ut laj Juan. Cuanqueb na ôbak mil li cuînk li que'pâban.

⁵A stalo sa na druhý deň, že sa shromaždili ich kniežatá a starší a zákonníci do Jeruzalema,

⁵Sa' li cutan jun chic que'ch'utla Jerusalén eb li xbênil aj tij, ut eb li neque'taklan sa' xbêneb laj judío, jo'queb ajcui' laj tz'îb.

⁶aj Annáš, najvyšší kňaz, a Kaifáš a Ján a Alexander i všetci, koľko ich bolo z rodu najvyššieho kňaza,

⁶Cuanqueb ajcui' aran laj Anás li xyucua'il laj tij, ut laj Caifás, ut laj Juan, ut laj Alejandro jo'queb ajcui' li jun ch'ol chic lix comoneb li xyucua'il aj tij.

⁷a postaviac ich do prostredku vypytovali sa: Jakou mocou alebo v akom mene ste to vy učinili?

⁷Que'xtakla xc'ambal laj Pedro ut laj Juan. Que'xakabâc chiruheb ut que'xye reheb: -¿Ani xq'uehoc êcuanquil? Ut, ¿ani sa' aj c'aba' yôquex chixbânunquil li milagro a'in? chanqueb.

⁸Vtedy Peter, razom naplnený Svätým Duchom, im povedal: Kniežatá ľudu a starší Izraelovi!

⁸Ut laj Pedro qui-oc chi âtinac riq'uin xcuanquil li Santil Musik'ej ut quixye reheb: -Lâex li nequextaklan sa' xbêneb laj judío ut lâex li nequexc'amoc be chiruheb, abihomak li oc cue xyebal,

⁹Ak sme my dnes vyšetrovaní pre dobrodenie, učinené nemocnému človekovi, že čím alebo kým je tento uzdravený,

⁹xban nak yôquex chixtz'ilbal âtin sa' kabên riq'uin li usilal li xc'ul li cuînk a'in. Yôquex chixpatz'bal ke chanru nak quiq'uirtesîc li cuînk a'in.

¹⁰nech vám je všetkým známe aj všetkému ľudu izraelskému, že menom Ježiša Krista, toho Nazarejského, ktorého ste vy ukrižovali, ktorého Bôh vzkriesil z mŕtvych, tým tento tu stojí zdravý pred vami.

¹⁰Takaye lix yâlal êre re nak tênau nak li cuînk a'in xq'uira sa' xc'aba' li Jesucristo laj Nazaret li queq'ue lâex chi camsîc chiru cruz. Ut a'an li quicuaclesîc cui'chic chi yo'yo xban li Dios sa' xyânkeb li camenak. Sa' xc'aba' a'an xq'uira li cuînk a'in li yôquex chirilbal arin anakcuan.

¹¹To je ten kameň, opovrhnutý vami staviteľmi, ktorý sa stal hlavou uhla.

¹¹Li Jesús a'an chanchan li châbil pec tz'ektânanbil xbaneb laj cablanel. Lâex xetz'ektâna li Jesús. Chanchanex laj cablanel li que'tz'ektânan re li châbil pec li quiq'uehe' chok' xxuc li cab mokon.

¹²A nieto v inom nikom spasenia, lebo ani nieto iného mena pod nebom, ktoré by bolo bývalo dané niekomu medzi ľuďmi, v ktorom by sme mali byť spasení.

¹²Ut mâ ani chic aj iq'uin târûk takatau kacolbal, xban nak mâc'a' chic junak c'aba'ej sa' chixjunil li ruchich'och' q'uebil ta ke re târûk tocolek' cui', chan laj Pedro.

¹³A keď videli Petrovu smelosť i Jánovu a spozorovali, že sú ľudia neučení a prostí, divili sa a poznali ich, že bývali s Ježišom.

¹³Que'ril nak cauheb xch'ôl laj Pedro ut laj Juan chi âtinac. Que'xq'ue retal nak moco tzolbileb ta ut mâc'a'eb xcuanquil. Ut que'xsach xch'ôleb chirabinquil li c'a'ru que'xye. Ut que'xq'ue retal nak eb li cuînk a'in que'bêc chak rochben li Jesús.

¹⁴A keď videli s nimi stáť človeka, toho uzdraveného, nemali čo proti nim povedať.

¹⁴Ut mâc'a' chic naru neque'xye xban nak yôqueb chirilbal li cuînk li quiq'uirtesîc xakxo chixc'atkeb laj Pedro ut laj Juan.

¹⁵A rozkázali, aby vyšli von z vysokej rady a radili sa medzi sebou

¹⁵Jo'can nak que'xtakla risinquil chirix cab laj Pedro ut laj Juan. Ut que'oc chixc'ûbanquil chi ribileb rib c'a'ru te'xbânu riq'uineb.

¹⁶a vraveli: Čo urobíme týmto ľuďom? Lebo že sa stal zjavný div skrze nich, je známe všetkým, ktorí bývajú v Jeruzaleme, a nemôžeme to popierať.

¹⁶Ut que'xye: -¿C'a'ru takabânu riq'uineb li cuînk a'in? Chixjunileb li tenamit arin Jerusalén neque'xnau nak tz'akal milagro que'xbânu re li cuînk. Lâo inc'a' naru takaye nak inc'a' yâl a'an.

¹⁷Ale aby sa to viacej nerozširovalo medzi ľudom, prísne im pohrozme, aby viacej v tom mene nehovorili niktorému človekovi.

¹⁷Takase'besiheb re nak inc'a' chic te'xye resil li na'leb a'in sa' eb li tenamit. Takaye reheb nak chalen anakcuan inc'a' chic te'âtinak sa' xc'aba' li Jesús, chanqueb.

¹⁸A zavolajúc ich prikázali im, aby viac vôbec nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.

¹⁸Ut nak que'boke' cui'chic laj Pedro ut laj Juan, que'xye reheb nak inc'a' chic târûk te'âtinak chi moco târûk chic te'xtzoleb li tenamit sa' xc'aba' li Jesús.

¹⁹Ale Peter a Ján im odpovedali a riekli: Rozsúďte sami, či je to spravedlivé pred Bohom, aby sme vás poslúchali viac ako Boha.

¹⁹Ut que'chak'oc laj Pedro ut laj Juan ut que'xye reheb: -C'oxlahomak chi us bar cuan li us chiru li Dios. ¿Ma us nak texkapâb lâex malaj ut us nak takapâb li Dios?

²⁰Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.

²⁰Lâo inc'a' naru takacanab xyebal resil li c'a'ru xkil ut xkabi, chanqueb.

²¹A oni, keď im ešte prihrozili, prepustili ich nenajdúc ničoho, jako by ich boli mohli potrestať, pre ľud, lebo všetci oslavovali Boha nad tým, čo sa stalo.

²¹Nak ac xe'xse'besiheb riq'uin cacuil âtin, que'rach'abeb. Mâc'a' que'ru xbânunquil reheb xban nak chixjunileb li tenamit yôqueb chixlok'oninquil li Dios riq'uin li c'a'ru quic'ulman.

²²Lebo človek mal vyše štyridsať rokov, pri ktorom sa stal ten div uzdravenia.

²²Ac numenak ca'c'âl chihab cuan re li cuînk li quiq'uirtesîc riq'uin milagro.

²³A keď ich prepustili, prišli k svojim a porozprávali im všetko, čo im povedali najvyšší kňazi a starší.

²³Ut nak ac xe'ach'abâc laj Pedro ut laj Juan, que'côeb riq'uineb li rech aj pâbanelil. Que'xserak'i reheb chixjunil li que'xye eb li xbênil aj tij ut eb li neque'taklan.

²⁴A oni, keď to počuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a povedali: Samovládca, ty, ó, Bože, ktorý si učinil nebo a zem i more i všetko, čo je v nich,

²⁴Nak que'rabi a'an, chixjunileb laj pâbanel que'tijoc chiru li Dios sa' comonil ut que'xye: -At Kâcua' at nimajcual Dios, lâat catyîban re li choxa, li ruchich'och', ut li palau. Lâat catyîban re chixjunil li c'a'ru cuan.

²⁵ty, ktorý si povedal skrze ústa Dávida, svojho služobníka: Prečo zúria národy, a ľudia smýšľajú márne veci?

²⁵Riq'uin li Santil Musik'ej caye re li rey David laj c'anjel châcuu nak tixye chi jo'ca'in: ¿C'a'ut nak yôqueb xjosk'il li tenamit li inc'a' neque'xpâb li Dios? Ut, ¿c'a'ut nak yôqueb xc'ûbanquil ribeb chixbânunquil li yal mâc'a' na-oc cui'?

²⁶Postavili sa kráľovia zeme, a kniežatá sa dovedna sišli proti Hospodinovi a proti jeho Pomazanému.

²⁶Eb li rey que'josk'o' riq'uin li c'a'ru quixbânu li Kâcua'. Ut que'xch'utub rib chixc'ûbanquil chanru nak te'risi sa' xcuanquil li Mesías li xakabanbil chak xban li Dios. (Sal. 2:1-2)

²⁷Lebo sa naozaj sišli v tomto meste na tvojho svätého Služobníka Ježiša, ktorého si pomazal, Heródes a Pontský Pilát s pohanmi aj s izraelským ľudom,

²⁷At Kâcua', yâl ajcui' nak que'xch'utub ribeb sa' li tenamit a'in laj Herodes ut laj Poncio Pilato rochbeneb li tenamit aj Israel jo'queb ajcui' li mâcua'eb aj Israel ut que'xc'ûb ru chanru nak te'xbânu raylal re li Jesús lâ Santil Alal li sic'bil ru âban xban nak xic' que'ril.

²⁸aby vykonali všetko, čo predurčila tvoja ruka a tvoja rada, aby sa stalo.

²⁸Jo'ca'in que'xbânu xban nak ac jo'can chak sa' âch'ôl lâat. Ut ac yebil chak âban nak jo'can tâc'ulmânk.

²⁹A tak teraz, ó, Pane, pohliadni na ich hrozby a daj svojim sluhom prosto a s celou smelosťou hovoriť tvoje slovo,

²⁹Ut anakcuan, at Kâcua', chaq'ue taxak retal li kase'besinquil yôqueb, ut choâtenk'a lâo aj c'anjel châcuu re nak takaye lâ cuesilal chi cau kach'ôl.

³⁰kým ty vystrieš svoju ruku uzdravovať, a aby sa dialy divy a zázraky skrze meno tvojho svätého Služobníka Ježiša.

³⁰Ut riq'uin taxak xnimal lâ cuanquil, tâq'uirtesiheb li yaj ut chabânu li sachba ch'ôlej ut milagro sa' xc'aba' li Jesús lâ Santil Alal, chanqueb sa' lix tijeb.

³¹A keď sa pomodlili, zatriaslo sa miesto, kde boli shromaždení, a zrazu boli všetci naplnení Svätým Duchom a hovorili slovo Božie prosto a smele.

³¹Nak ac xe'rake' chi tijoc, qui-ec'asîc li na'ajej li ch'utch'ûqueb cui'. Ut chixjunileb li cuanqueb aran que'nujac riq'uin li Santil Musik'ej. Ut cauheb xch'ôl chixyebal li râtin li Dios.

³²A toho množstva uverivších bolo jedno srdce a jedna duša, a ani jeden z nich nehovoril o ničom z toho, čo mal, že je to jeho vlastné, ale mali všetko spoločné.

³²Ut chixjunileb li que'pâban junajeb chic xch'ôleb ut junajeb chic xc'a'uxeb. Ut mâ ani quixye nak junes re a'an li c'a'ru cuan re. Reheb ban sa' comonil chixjunil li c'a'ru cuan reheb.

³³A apoštolovia vydávali s velikou mocou svedoctvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša, a veliká milosť bola na nich na všetkých.

³³Eb li apóstol cauheb xch'ôl chixch'olobanquil xyâlal lix cuaclijic cui'chic chi yo'yo li Jesucristo sa' xyânkeb li camenak. Ut li Dios quirosobtesiheb chixjunileb chi nabal.

³⁴Lebo ani nebolo nikoho medzi nimi núdzneho; lebo všetci, ktorí boli majiteľmi polí alebo domov, predávali ich a nosili peniaze za to, čo ktorí predali,

³⁴Mâ jun sa' xyânkeb mâc'a' ta cuan re xban nak chixjunileb li cuanqueb xch'och' ut li cuanqueb rochocheb que'xc'ayi ut que'xk'axtesi reheb li apóstol lix tz'ak li que'xc'ayi.

³⁵a kládli k nohám apoštolov, a rozdávalo sa každému podľa toho, jako to ktorý potreboval.

³⁵Coxe'xq'ue li tumin reheb re te'xjeq'ui a' yal jo' q'uial tâc'anjelak chiru li junjûnk.

³⁶A Jozef, ktorému dali apoštolovia prímeno Barnabáš, čo je v preklade: Syn potešenia, Levita, rodom z Cypru,

³⁶Quicuan jun li cuînk aj José xc'aba'. Eb li apóstol que'xq'ue Bernabé chok' xcab xc'aba'. Chi jalbil ru naraj naxye "Aj C'ojobanel Ch'ôlej". A'an xcomoneb li neque'tenk'an reheb laj tij. Chipre xtenamit.Cuan jun xch'och' quixc'ayi. Quixc'am lix tz'ak ut quixq'ue reheb li apóstol.

³⁷majúc pole predal ho a doniesol peniaze a položil k nohám apoštolov.

³⁷Cuan jun xch'och' quixc'ayi. Quixc'am lix tz'ak ut quixq'ue reheb li apóstol.