¹A istý človek, menom Ananiáš, so Zafírou, svojou ženou, predal nejaký majetok

¹Quicuan jun li cuînk aj Ananías xc'aba'. Quixc'ayi jun lix ch'och' rochben lix Safira li rixakil.

²a kradmo uňal z utŕžených peňazí i s vedomím svojej ženy a doniesol nejakú čiastku a položil k nohám apoštolov.

²Ut que'xc'ûb ru chi ribileb rib nak yijach lix tz'ak li ch'och' tâcanâk chok' reheb. Ut li yijach chic quixc'am laj Ananías riq'uineb li apóstol ut quixye reheb: -A'an a'in chixjunil lix tz'ak li kach'och' li xkac'ayi, chan.

³A Peter povedal: Ananiášu, prečo naplnil satan tvoje srdce, aby si oluhal Svätého Ducha a uňal kradmo z peňazí za to pole?

³Laj Pedro quixye re: -At Ananías, ¿c'a'ut nak xaq'ue âcuib chirâle laj tza? ¿C'a'ut nak yôcat chixbalak'inquil li Santil Musik'ej riq'uin nak yôcat chixcanabanquil yijach lix tz'ak li ch'och' chok' âcue?

⁴Či azda nebolo tvoje, keď bolo nepredané? A keď bolo predané, tiež bolo v tvojej moci. Prečo si si uložil tú vec vo svojom srdci? Neluhal si ľuďom, ale Bohu.

⁴¿C'a'ut nak tat-oc xmukbal xtz'ak lâ ch'och'? ¿Ma mâcua' ta bi' âcue? Cui xac'ayi lâ ch'och', ¿ma inc'a' ta bi' raj xru xcana chok' âcue lix tz'ak? Mâcua' chiku lâo yôcat chi tic'ti'ic. Chiru ban li Dios, chan.

⁵A keď počul Ananiáš tie slová, padol a vydal ducha. A prišla veliká bázeň na všetkých, ktorí to počuli.

⁵Nak quirabi li âtin li quixye laj Pedro, quit'ane' laj Ananías ut camenak quicana. Ut c'ajo' nak qui-oc xxiuheb chixjunileb li que'iloc re jo'queb ajcui' li que'abin resil.

⁶A čo mladší vstanúc upravili ho a vynesúc pochovali.

⁶Ut eb li cuînk li toj sâjeb li cuanqueb aran que'xlan li camenak, que'xpako ut que'xc'am re te'xmuk.

⁷A stalo sa tak asi o tri hodiny, že vošla i jeho žena nevediac čo sa stalo.

⁷Ac xnume' na chic oxib ôr nak quicuulac lix Safira li rixakil. Inc'a' naxnau c'a'ru ac xc'ulman.

⁸A Peter jej odpovedal: Povedz mi, či ste za toľko predali to pole? A ona odpovedala: Áno, za toľko.

⁸Laj Pedro quixye re: -Ye cue. ¿Ma jo' a'in xec'ayi cui' lê ch'och'?- Ut lix Safira quixye: -Yâl, jo'can xkac'ayi cui', chan.

⁹A Peter jej povedal: Prečo ste sa sriekli pokúšať Ducha Pánovho? Hľa, nohy tých, ktorí pochovali tvojho muža, sú pri dveriach a vynesú i teba.

⁹Ut laj Pedro quixye cui'chic re: -¿C'a'ut nak xec'ûb chêribil êrib xyalbal rix li Santil Musik'ej? Cue'queb chak li xe'mukuc chak re lâ bêlom ut tate'xc'am ajcui' lâat, chan.

¹⁰A padla naskutku k jeho nohám a vydala ducha, a keď vošli mládenci, našli ju mŕtvu a vyniesli ju a pochovali k jej mužovi.

¹⁰Ut sa' ajcui' li hônal a'an lix Safira quit'ane' chi rok laj Pedro ut camenak quicana. Eb li cuînk que'oc sa' cab ut que'ril nak camenak chic. Que'risi ut coxe'xmuk chak chixc'atk lix bêlom.

¹¹A prišla veliká bázeň na celú cirkev a na všetkých, ktorí to počuli.

¹¹C'ajo' nak qui-oc xxiuheb chixjunileb laj pâbanel jo'queb ajcui' chixjunileb li que'abin re li resil a'in.

¹²A skrze ruky apoštolov dialo sa mnoho divov a zázrakov medzi ľudom (A všetci boli jednomyseľne v dvorane Šalamúnovej.

¹²Rajlal neque'xch'utub ribeb sa' xmu li templo chixjunileb laj pâbanel cuan cui' li oquebâl Salomón xc'aba'. Nabal li milagro que'xbânu eb li apóstol ut nabal li sachba ch'ôlej.

¹³A z ostatných sa im nikto neopovážil pripojiť. Ale ľud ich zveleboval.

¹³Usta eb li tenamit neque'xq'ue xlok'aleb laj pâbanel, abanan neque'xucuac chi xic sa' xyânkeb.

¹⁴A čím ďalej, tým viacej veriacich sa pridávalo Pánovi, množstvá mužov a žien),

¹⁴C'ajo' nak yôqueb chi tâmc li yôqueb chi pâbânc re li Kâcua', jo' cuînk jo' ixk.

¹⁵takže i na ulice vynášali nemocných a kládli na posteliach a na nosidlách, aby, keď tade pojde Peter, aspoň jeho tieň zatienil niektorého z nich.

¹⁵Ut nabaleb li que'xc'am chak lix yajeb ut que'xyocob sa' lix cuarib malaj chiru lix pôp chire be. Que'raj nak laj Pedro tixq'uirtesiheb. Eb a'an que'xc'oxla nak usta yal tânumek' chiruheb, te'q'uirâk.

¹⁶A schádzalo sa i množstvo z okolitých miest do Jeruzalema, ktorí niesli nemocných a takých, ktorých trápili nečistí duchovia, a boli všetci uzdravení.

¹⁶Nabaleb li que'chal chak sa' eb li tenamit li cuanqueb chi nach' riq'uin Jerusalén. Que'xc'am chak li yaj ut eb li cuan mâus aj musik'ej riq'uineb. Ut chixjunileb quilaje'q'uirtesîc.

¹⁷Tu povstal najvyšší kňaz a všetci, ktorí boli s ním, sekta to sadúceov, a boli naplnení závisťou

¹⁷Ut li xyucua'il aj tij ut eb laj saduceo li cuanqueb rochben, c'ajo' nak que'oc xcakalinquileb li apóstol.

¹⁸a položili ruky na apoštolov a vsadili ich do obecného väzenia.

¹⁸Jo'can nak que'xtakla xchapbaleb ut que'xq'ueheb sa' li tz'alam li neque'q'uehe' cui' yalak ani.

¹⁹Ale anjel Pánov otvoril cez noc dvere žalára, vyviedol ich a povedal:

¹⁹Abanan chiru li k'ojyîn a'an jun lix ángel li Kâcua' quixte lix puertil li tz'alam ut quirisiheb sa' tz'alam ut quixye reheb:

²⁰Iďte a postaviac sa hovorte v chráme ľudu všetky slová tohoto života.

²⁰-Ayukex sa' li templo ut têch'olob xyâlal chiruheb li tenamit chirix li ac' yu'am, chan reheb.

²¹A keď to počuli, vošli nad ránom do chrámu a učili. A prišiel najvyšší kňaz i tí, ktorí boli s ním, a svolali vysokú radu i všetkých starších zo synov Izraelových a poslali do väzenia, aby ich doviedli.

²¹Cuulajak chic nak toj ek'ela que'côeb sa' li templo eb li apóstol ut que'oc chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li tenamit jo' quiyehe' reheb xban li ángel. Sa' ajcui' li ek'ela a'an que'cuulac li xbênil aj tij rochbeneb chixjunileb li neque'tenk'an re, ut que'xbokeb li jun ch'ol chic li neque'c'amoc be chiruheb laj judío jo'queb ajcui' li neque'taklan sa' xbêneb. Ut que'xtakla xyebal re laj ilol tz'alam nak te'c'amek' li apóstol riq'uineb.

²²Ale služobníci prijdúc ta nenašli ich v žalári a tak navrátili sa a zvestovali

²²Que'cuulac li takl sa' li tz'alam ut inc'a' chic que'ta'e' li apóstol aran. Jo'can nak que'suk'i chixyebal resil ut que'xye:

²³a vraveli: Väzenie sme našli cele bezpečne zamknuté i strážených stáť vonku pri dveriach, ale keď sme otvorili, vnútri sme nenašli nikoho.

²³-Relic chi yâl li tz'alam tz'aptz'o chi us nak xkatau. Ut eb laj c'ac'alenel cuanqueb chire li oquebâl. Nak xkate li tz'alam, inc'a' chic xkatauheb li cuînk chi sa', chanqueb li takl.

²⁴A keď počuli tie slová, rečený kňaz a veliteľ chrámu i najvyšší kňazi, boli celí bezradní ohľadom nich nevediac, čo sa to mohlo stať.

²⁴Nak que'rabi a'an, eb li xbênil aj tij ut eb li neque'taklan sa' xbêneb li soldado li neque'c'ac'alen sa' li templo, que'sach xch'ôleb ut que'oc chixc'oxlanquil c'a'ru tâcanâk cui' li yô chi c'ulmânc.

²⁵A ktosi prišiel a oznámil im a vravel: Hľa, mužovia, ktorých ste vsadili do žalára, stoja v chráme a učia ľud.

²⁵Quichal jun ut quixye reheb: -Eb li cuînk li que'q'uehe' sa' tz'alam ecuêr cuanqueb sa' li templo ut yôqueb chixch'olobanquil lix yâlal chiruheb li tenamit, chan.

²⁶Vtedy odišiel veliteľ so služobníkmi a viedol ich, nie násilne, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňovali.

²⁶Cô ut li jun li nataklan sa' xbêneb li soldado rochbeneb lix takl. Ut que'xc'ameb chak li apóstol sa' usilal xban nak que'xucuac. Que'xc'oxla nak mâre te'cutek' chi pec xbaneb li tenamit.

²⁷A keď ich doviedli, postavili ich pred vysokú radu. A najvyšší kňaz sa ich opýtal a riekol:

²⁷Que'c'ame' laj Pedro ut laj Juan ut que'xakabâc chiru li xyucua'il aj tij ut chiruheb li cuanqueb rochben. Ut li xyucua'il aj tij quiâtinac riq'uineb ut quixye reheb:

²⁸Či sme vám prísne neprikázali, aby ste neučili v tom mene, a hľa, naplnili ste Jeruzalem svojím učením a chcete na nás uviesť krv toho človeka.

²⁸-¿Ma inc'a' ta bi' xkaye êre nak inc'a' chic têtzoleb li tenamit sa' xc'aba' li cuînk a'an? Lâex yôquex chixc'utbal li tijleb a'an sa' chixjunil Jerusalén ut têraj xq'uebal sa' kabên lix camic li cuînk a'an, chanqueb.

²⁹A Peter odpovedal i ostatní apoštolovia a riekli: Viac treba poslúchať Boha ako ľudí.

²⁹Laj Pedro, jo'queb ajcui' li rech apostolil, que'chak'oc ut que'xye: -¿Ma takak'et li c'a'ru naxye li Dios ut takapâb li c'a'ru neque'xye li cuînk? Inc'a'. Tento takapâb li c'a'ru naxye li Dios.

³⁰Bôh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zabili povesiac ho na drevo.

³⁰Li Dios li que'xlok'oni chak li kaxe'tônil yucua', a'an li quicuaclesin cui'chic re li Jesús chi yo'yo sa' xyânkeb li camenak, li queq'ue chi camsîc chiru cruz lâex.

³¹Toho Bôh povýšil svojou pravicou na Veľvodcu a Spasiteľa, aby dal Izraelovi pokánie a odpustenie hriechov.

³¹Li Jesús, a'an li quiq'uehe' xlok'al xban li Dios ut quiq'uehe' chi c'ojlâc sa' xnim uk' ut quiq'uehe' xcuanquil chi taklânc ut chi coloc, re nak laj Israel naru te'yot'ek' xch'ôleb te'xjal xc'a'ux ut te'cuyek' xmâqueb.

³²A my sme jeho svedkami v tých veciach i Svätý Duch, ktorého dal Bôh tým, ktorí ho poslúchajú.

³²Lâo xkil a'an riq'uin ku. Jo'can nak nakach'olob xyâlal a'in ut li Santil Musik'ej li naxq'ue li Dios reheb li neque'pâban, a'an ajcui' nac'utuc re lix yâlal a'in, chanqueb.

³³A oni, keď to počuli, zúrili a chceli ich zabiť.

³³Li xyucua'il aj tij ut li cuanqueb rochben, c'ajo' nak que'josk'o' nak que'rabi li quixye laj Pedro ut que'raj raj xcamsinquileb li apóstol.

³⁴Ale povstal nejaký farizeus vo vysokej rade, menom Gamaliel, učiteľ zákona, ktorého si veľmi vážil všetok ľud, a rozkázal, aby na chvíľu vyviedli ľudí von,

³⁴Abanan sa' xyânkeb a'an cuan jun aj fariseo aj Gamaliel xc'aba'. Li cuînk a'an aj tzolol chak'rab ut naq'uehe' xcuanquil xbaneb li tenamit. Quixakli chiruheb ut quixtakla risinquileb li apóstol junpât chirix cab.

³⁵a povedal im: Mužovia Izraeliti, majte sa na pozore pri týchto ľuďoch, čo máte robiť!

³⁵Ut quixye reheb: -Ex cuînk aj Israel, c'oxlahomak chi us c'a'ru têbânu riq'uineb li cuînk a'in.

³⁶Lebo nedávno, pred týmito dňami, bol povstal Teudas, ktorý hovoril o sebe, že je ktosi, ktorému sa bolo pripojilo počtom okolo štyristo mužov, ktorého potom zabili, a všetci, ktorí ho poslúchali, sa rozpŕchli a vyšli na nič.

³⁶Q'uehomak retal li c'a'ru quixc'ul laj Teudas. A'an quixye nak k'axal nim xcuanquil. Cuan na câhibak ciento chi cuînk li neque'tâken re. Aban li jun a'an quicamsîc ut chixjunileb li que'tâken re quilaje'xcha'cha'i ribeb ut que'oso' yal chi jo'can.

³⁷Po ňom bol povstal Júdas Galilejský, vo dňoch popisu, a odvrátil za sebou mnoho ľudu, ale aj ten zahynul, a všetci, ktorí ho poslúchali, boli rozptýlení.

³⁷Ut jo'can ajcui' quixc'ul laj Judas, Galilea xtenamit, nak quic'ulun sa' xk'ehil chixtz'îbanquil xc'aba'eb li tenamit. Quixbalak'iheb nabaleb li tenamit. Quicam ajcui' a'an ut chixjunileb li que'tâken re que'cha'cha'îc.

³⁸A čo do teraz, hovorím vám, odstúpte od týchto ľudí a nechajte ich, lebo ak je tá rada z ľudí alebo to dielo, rozpadne sa;

³⁸Anakcuan lâin tinye êre: Canabomakeb li cuînk a'in. Mêch'i'ch'i'iheb chic xban nak cui li c'anjel a'in yal xc'a'ux cuînk, tâosok'.

³⁹no ak je z Boha, nebudete ho môcť zničiť, aby ste snáď neboli najdení ešte i jako takí, ktorí sa boria s Bohom!

³⁹Abanan cui ut re li Dios, inc'a' texrûk chixpo'bal ru. Q'uehomak retal chi us mâre anchal yôquex chi pletic riq'uin li Dios, chan laj Gamaliel.

⁴⁰A poslúchli ho. A zavolajúc si apoštolov nabili ich a prikázali im, aby nehovorili v mene Ježišovom, a prepustili ich.

⁴⁰Ut que'xc'ul xch'ôl li quixye. Que'xbokeb li apóstol ut que'xq'ueheb chi saq'uec' ut que'xye reheb nak inc'a' chic te'âtinak sa' xc'aba' li Jesús. Ut chirix a'an, que'ach'abâc.

⁴¹A oni išli zpred tvári vysokej rady radujúc sa, že boli učinení hodnými byť pohanení pre meno Pána Ježiša.

⁴¹Ut eb li apóstol que'el chiruheb chi k'axal sa sa' xch'ôleb xban nak chiruheb a'an lok' xc'ulbal li raylal sa' xc'aba' li Jesús.Ut inc'a' que'xcanab xch'olobanquil xyâlal chiruheb li tenamit sa' li templo ut sa' eb li rochoch ut que'xye resil nak li Jesucristo, a'an laj Colonel li yechi'inbil xban li Dios.

⁴²A neprestávali učiť každého dňa v chráme a po domoch a zvestovať Ježiša Krista.

⁴²Ut inc'a' que'xcanab xch'olobanquil xyâlal chiruheb li tenamit sa' li templo ut sa' eb li rochoch ut que'xye resil nak li Jesucristo, a'an laj Colonel li yechi'inbil xban li Dios.