1Potom spravil kráľ Nabuchodonozor zlatý obraz, ktorého výška bola šesťdesiat lakťov a šírka šesť lakťov. Postavil ho na poli Dúra v krajine Babylona.
1Li rey Nabucodonosor quixtakla xyîbanquil riqßuin oro jun li nimla jalam ûch. Lajêb xcaßcßâl metro rok ut oxib metro ru. Li jalam ûch aßan quixakabâc saß li ru takßa re Dura xcuênt Babilonia.
2A kráľ Nabuchodonozor poslal shromaždiť satrapov, vojvodov, náčelníkov, sudcov, pokladníkov, znalcov zákona, radcov a všetkých vladárov krajín, aby prišli na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor.
2Ut li rey quixtakla xchßutubanquil ruheb chixjunileb li nequeßcßanjelac chiru. Queßxchßutub ribeb li nînkeb xcuanquil, eb li gobernador, eb li capitán, eb li comisionado, ut eb laj xocol tumin, eb laj qßuehol naßleb, ut eb laj rakol âtin joß eb ajcuiß chixjunileb li cuanqueb xcuanquil saß eb li tenamit. Queßxchßutub ribeb re nak tâxakabâk xcuanquil li jalam ûch li quixqßue chi yîbâc laj Nabucodonosor.
3Vtedy sa shromaždili satrapovia, vojvodovia, náčelníci, sudcovia, pokladníci, znalci zákona, radcovia a všetci vladári krajín na posviacku obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor, a stáli pred obrazom, ktorý postavil Nabuchodonozor.
3Joßcan nak queßchßutubâc chixjunileb li nequeßcßanjelac chiru li rey re nak cuânkeb aran nak tâxakabâk xcuanquil li jalam ûch li quixxakab li rey Nabucodonosor. Xakxôqueb aran chiru li jalam ûch chixjunileb li nînkeb xcuanquil, eb li gobernador, eb li capitán, eb li comisionado, eb laj xocol tumin, eb laj qßuehol naßleb ut eb laj rakol âtin joß eb ajcuiß chixjunileb li nequeßcßanjelac chiru li rey.
4A hlásateľ volal z celej sily: Vám sa rozkazuje, ľuďom, národom a jazykom:
4Ut jun laj yehol esil quixjap re chixyebal: —Lâex li xexchal chak yalak bar, jalan jalânk êtenamit ut jalan jalânk êrâtinobâl, aßan aßin lê chakßrabinquil xqßue li rey:
5Hneď, ako počujete zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žaltár, gajdy a všelijakú hudbu, padnite na svoju tvár a klaňajte sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor!
5Nak têrabi nak teßoc chi ecßânc li trompeta, li xôlb, li tambor, li arpa, li salterio, li zampoña, joß ajcuiß chixjunileb li cuajb, lâex têcuikßib êrib ut têlokßoni li jalam ûch oro li quixqßue chi yîbâc li rey Nabucodonosor.
6A kto by nepadol a neklaňal sa, tej istej hodiny bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej.
6Ut li ani incßaß tixcuikßib rib chixlokßoninquil li jalam ûch, li jun aßan tâchapekß ut saß ajcuiß li hônal aßan tâcutekß saß li horno li kßaxal tik xxamlel, chan.
7Preto v ten istý čas, keď počuli všetci ľudia zvuk rohu, píšťaly, citary, husieľ, žaltár a všelijakú hudbu, padli všetci ľudia, národy a jazyky a klaňali sa zlatému obrazu, ktorý postavil kráľ Nabuchodonozor.
7Joßcan nak chixjunileb queßxcuikßib ribeb nak queßrabi xyâb li cuajb ut queßxlokßoni li yîbanbil dios oro li quixakabâc xban li rey Nabucodonosor. Chixjunileb queßxcuikßib rib chiru, aß yal bar xtenamiteb ut aß yal chanru râtinobâleb.
8Preto v ten istý čas pristúpili niektorí chaldejskí mužovia a žalovali na Židov.
8Saß ajcuiß li cutan aßan cuanqueb laj Caldea queßoc chi jitoc chirixeb laj judío.
9Odpovedali a hovorili kráľovi Nabuchodonozorovi: Kráľu, ži na veky!
9Queßxye re li rey Nabucodonosor: —At rey, chicuânk taxak lâ yußam chi junelic.
10Ty si, ó, kráľu, vydal rozkaz, aby každý človek, ktorý počuje zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padol a klaňal sa zlatému obrazu,
10Lâat, at rey, xaqßue lâ chakßrab nak chixjunileb teßxcuikßib ribeb ut teßxlokßoni li jalam ûch yîbanbil riqßuin oro nak teßecßânk li trompeta, li xôlb, li tambor, li arpa, li salterio, ut chixjunil li jun chßol chic li cuajb.
11a že keby niekto nepadol a neklaňal sa, bude uvrhnutý doprostred ohnivej pece rozpálenej.
11Xaye nak li ani incßaß tixcuikßib rib chixlokßoninquil li jalam ûch oro, li jun aßan tâcutekß saß li horno li yô xxamlel.
12A hľa, sú mužovia Židia, ktorých si ustanovil nad správou Babylonskej krajiny, Sadrach, Mézach a Abednégo, títo mužovia, kráľu, nedbajú na tvoj rozkaz, tvojich bohov nectia a zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa neklaňajú.
12Eb laj judío li xaxakabeb chi taklânc saß kabên lâo aj Babilonia incßaß yôqueb chixqßuebal xcuanquil lâ cuâtin. Aßaneb laj Sadrac, laj Mesac, ut laj Abed-nego. Incßaß nequeßxqßue xlokßal lâ dios chi moco xeßxlokßoni li jalam ûch oro li xayîb, chanqueb.
13Vtedy rozkázal Nabuchodonozor v rozzúrení a v prchlivosti, aby doviedli Sadracha, Mézacha a Abednéga, a vtedy doviedli tých mužov pred kráľa.
13Nak quirabi aßan cßajoß nak quijoskßoß li rey Nabucodonosor ut quixtakla xcßambaleb laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego. Ut saß ajcuiß li hônal aßan queßcßameß chiru li rey.
14Nabuchodonozor odpovedal a riekol im: Sadrach, Mézach a Abednégo, povedzte, či zúmyselne nectíte môjho boha ani zlatému obrazu, ktorý som postavil, sa neklaniate?
14Ut laj Nabucodonosor quiâtinac ut quixpatzß reheb: —At Sadrac, at Mesac, ut at Abed-nego, ¿ma yâl nak lâex incßaß nequelokßoni lin dios? ¿Ma yâl nak incßaß xecuikßib êrib chixlokßoninquil li jalam ûch oro li xinxakab? chan.
15Teraz, ak ste hotoví, aby ste v tú chvíľu, keď počujete zvuk rohu, píšťaly, citary a husieľ, žaltár a gajdy i všelijakú hudbu, padli a klaňali sa obrazu, ktorý som učinil, urobte tak. Ale ak sa nebudete klaňať, budete v tú istú hodinu uvrhnutí doprostred ohnivej pece rozpálenej, a potom kde ktorý boh je to, ktorý by vás vytrhnul z mojich rúk?!
15—Aßut anakcuan, ¿ma têbânu li xinye? ¿Ma têcuikßib êrib ut têlokßoni li jalam ûch li xinyîb nak têrabi li xyâb li trompeta, li xôlb, li tambor, li arpa, li salterio, li zampoña ut li cßaßak chic re ru chi cuajbil? Cui ut incßaß nequelokßoni, saß ajcuiß li hônal aßan texcutekß saß li horno li yô xam chi saß, ut ¿cßaß na ru chi diosil tâcolok êre saß cuukß? chan li rey.
16Sadrach, Mézach a Abednégo odvetili kráľovi a riekli: Nabuchodonozore, nie je nám treba, aby sme ti na to odpovedali slovo.
16Laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego queßchakßoc ut queßxye re: —At rey, mâcßaß aj e nak tatkasume riqßuin li naßleb aßan.
17Jestli tak chce náš Bôh, ktorého my ctíme, ten nás môže vytrhnúť z ohnivej pece rozpálenej a vytrhne aj z tvojich rúk, ó, kráľu!
17Li kaDios li nakalokßoni naru toxcol chiru li xam li kßaxal tik ut naru ajcuiß nocoxcol saß âcuukß lâat.
18Ale ak nie, nech ti je známe, ó, kráľu, že tvojich bohov ctiť nebudeme ani zlatému obrazu, ktorý si postavil, sa nebudeme klaňať.
18Ut cui incßaß toxcol, at rey, chanauhak nak incßaß ajcuiß takalokßoniheb lâ dios chi moco takalokßoni li jalam ûch oro li xayîb, chanqueb.
19Vtedy sa naplnil Nabuchodonozor prchlivosťou, a obraz jeho tvári sa zmenil proti Sadrachovi, Mézachovi a Abednégovi, a odpovediac riekol, aby rozpálili pec sedemkrát nad to, jako bolo ináče treba rozpáliť.
19Ut li rey cßajoß nak quipoß riqßuineb. Quicakoß li ru xban xjoskßil saß xbêneb laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego. Ut quixtakla xtikcuasinquil li xam. Cuukub sut chic xtikcual li xam queßxqßue chiru li ac cßaynakeb xbânunquil.
20A rozkázal mužom, mohutným v sile, ktorí boli v jeho vojsku, aby poviazali Sadracha, Mézacha a Abednéga a vrhli ich do ohnivej pece rozpálenej.
20Ut quixtaklaheb li soldado li kßaxal cauheb rib chixbacßbaleb laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego re teßcutekß saß li horno li yô xxamlel.
21Vtedy boli tí mužovia poviazaní vo svojich plášťoch, vo svojich košeliach a vo svojich klobúkoch, vôbec vo svojom rúchu, a boli hodení doprostred ohnivej pece rozpálenej.
21Tojoßnak li oxib chi cuînk aßin queßbaqßueß ut queßcuteß saß li horno li yô xxamlel rech xiquic li rakßeb cuan chirixeb.
22No, preto, že kráľov rozkaz súril, a že pec bola veľmi rozpálená, mužov, ktorí dopravili Sadracha, Mézacha a Abednéga hore, usmrtil plameň ohňa.
22Xban nak tento xbânunquil li cßaßru quixye li rey, joßcan nak queßxtikcuasi li xam chi kßaxal cuißchic tik. Ut xban nak kßaxal tik li xam, queßcßat ut queßcam li cuînk li queßcutuc reheb laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego saß li xam.
23A tí traja mužovia, Sadrach, Mézach a Abednégo, padli doprostred ohnivej pece rozpálenej poviazaní.
23Ut bacßbôqueb chi us laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego nak coxeßnak saß xyi li xam li cuan saß li horno.
24Vtedy sa predesil kráľ Nabuchodonozor a vstal rýchle a odpovediac riekol svojim radcom: Či sme neuvrhli troch mužov doprostred ohňa poviazaných? Odpovedali a riekli kráľovi: Je pravda, kráľu.
24Cßajoß nak quixucuac laj Nabucodonosor nak qui-iloc saß li horno. Quixakli saß junpât ut quixye reheb laj qßuehol naßleb: —¿Ma incßaß ta biß oxibeb li cuînk bacßbôqueb li xkacuteb saß li xam? chan. Ut eb aßan queßchakßoc ut queßxye: —Yâl nak oxib, chanqueb.
25Odpovedal a riekol: Hľa, ja vidím štyroch mužov nepoviazaných, ktorí slobodne chodia prostred ohňa, a nieto na nich porušenia, a ten štvrtý je na pohľad podobný synovi bohov.
25Ut li rey Nabucodonosor quixye: —¿Cßaßut nak yôquin chirilbal câhib chi cuînk yôqueb chi bêc saß li xam? Moco bacßbôqueb ta. Ut mâcßaß xeßxcßul saß li xam. Ut li xcâ cuînk chanchan ralal junak dios.
26Vtedy sa priblížil Nabuchodonozor čelustiu ohnivej pece rozpálenej, odpovedal a riekol: Sadrach, Mézach a Abednégo, služobníci Najvyššieho Boha, vyjdite a poďte von! Vtedy vyšli Sadrach, Mézach a Abednégo zprostred ohňa.
26Tojoßnak laj Nabucodonosor quinachßoc riqßuin lix puertil li horno li yô cuiß li xam ut quixye: —At Sadrac, at Mesac ut at Abed-nego, lâex nequexcßanjelac chiru li nimajcual Dios. Elenkex saß li xam. Quimkex arin, chan. Tojoßnak laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego queßel chak saß li xam.
27A shromaždili sa satrapovia, vojvodovia, náčelníci a radcovia kráľovi a hľadeli na tých mužov, že oheň nemal nijakej moci nad ich telami, ba ani len vlas na ich hlave nebol oškvrklý, a ich plášte neboly zmenené, ani neprešiel na nich zápach ohňa.
27Ut chixjunileb li cuanqueb xcuanquil, li gobernador, ut chixjunileb li nequeßcßanjelac chiru li rey, queßxchßutub ribeb chirilbal li oxib chi cuînk li incßaß queßcßat saß li xam. Incßaß quicßat li rismaleb, chi moco quicßat li rakßeb, chi moco cuan xbôc li sib chirixeb.
28Vtedy odpovedal Nabuchodonozor a riekol: Nech je požehnaný Bôh Sadrachov, Mézachov a Abednégov, ktorý poslal svojho anjela a vytrhnul svojich služobníkov, ktorí dúfali v neho tak, že neposlúchli ani rozkazu kráľovho, ale vydali svoje telá v záhubu, aby neslúžili ani aby sa neklaňali niktorému bohu krome svojmu Bohu.
28Tojoßnak li rey Nabucodonosor quixye: —Lokßoninbil taxak li Dios li nequeßxlokßoni laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego xban nak aßan xtakla chak lix ángel chixcolbaleb li cuînk aßin li nequeßxlokßoni ut nequeßcßanjelac chiru. Incßaß queßxlokßoni li jalam ûch joß quintaklaheb. Xeßxkßaxtesi ribeb chi câmc chiru xcuikßibanquil ribeb chixlokßoninquil li jalanil dios.
29A preto nariaďujem, aby každý človek z ktoréhokoľvek národa, ľudu alebo jazyka, ktorý by povedal niečo rúhavé proti Bohu Sadrachovmu, Mézachovmu a Abednégovmu, bol rozsekaný na kusy, a jeho dom aby bol obrátený na hnojisko, pretože nieto iného Boha, ktorý by mohol vytrhnúť ako on.
29Xban aßan, lâin ninye nak chixjunileb yalak bar xtenamiteb ut yalak chanru râtinobâl, cui nequeßxmajecua li Dios li nequeßxlokßoni laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego, eb aßan teßcamsîk. Pedasinbil chi chßîchß nak teßosokß, ut li rochocheb tâjucßmânk ut teßcanâk chokß mul xban nak mâcßaß chic junak dios naru nacoloc joß xbânu li nimajcual Dios, chan.Ut li rey kßaxal cuißchic quixqßueheb xcuanquil laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego chi taklânc saß xbêneb li tenamit Babilonia.
30Vtedy zase zvelebil kráľ Sadracha, Mézacha a Abednéga, takže sa mali dobre v krajine Babylona.
30Ut li rey kßaxal cuißchic quixqßueheb xcuanquil laj Sadrac, laj Mesac ut laj Abed-nego chi taklânc saß xbêneb li tenamit Babilonia.
31Kráľ Nabuchodonozor všetkým národom, ľuďom a jazykom, ktorí bývajú na celej zemi: Nech sa vám rozmnoží váš pokoj!
32Vidí sa mi byť slušným, aby som rozprával znamenia a divy, ktoré učinil pri mne Najvyšší Bôh.
33Aké veľké sú jeho znamenia a jaké mocné jeho divy! Jeho kráľovstvo je večným kráľovstvom, a jeho panstvo trvá z pokolenia na pokolenia.