1Ja Nabuchodonozor som bol na pokoji vo svojom dome a prekvitajúc šťastím a blahom vo svojom paláci
1Aßan aßin li esil li quixtakla li rey Nabucodonosor reheb chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß, aß yal bar xtenamiteb ut aß yal chanru li râtinobâleb. Quixye chi joßcaßin: —Chinumtâk taxak li tuktûquil usilal saß êyânk chêjunilex.
2videl som sen, ktorý ma naľakal, a myšlienky, ktoré mi prichádzaly na mojom ležišti, a videnia mojej hlavy ma predesily.
2Ut cherabihak li oc cue chixyebal. Nacuaj nak tênau li sachba chßôlej ut li milagro li quixcßutbesi chicuu li Kâcuaß li nimajcual Dios.
3A bol odo mňa vydaný rozkaz, aby doviedli hore predo mňa všetkých mudrcov Babylona, aby mi oznámili výklad sna.
3Kßaxal nim li sachba chßôlej li naxbânu ut kßaxal lokß li milagro. Li Kâcuaß, aßan li tzßakal rey chi junelic ut aßan li kßaxal nim xcuanquil chi junelic kße cutan.
4Vtedy prišli hore učenci, hvezdári, Chaldeji a veštci, a povedal som pred nimi sen, ale mi neoznámili jeho výkladu.
4Lâin laj Nabucodonosor, cuanquin saß li cuochoch chi sa saß inchßôl ut chixjunil yô chi êlc chi us chicuu.
5Až napokon prišiel hore predo mňa Daniel, ktorého meno je Baltazár, podľa mena môjho boha, a v ktorom je duch svätých bohov, a povedal som mu sen a riekol som:
5Saß jun li kßojyîn quinmatqßuec. Nak qui-aj cuu, cßajoß nak quinxucuac ut incßaß chic quincuar xcßoxlanquil li quicßutbesîc chicuu saß lin matcß.
6Baltazáre, knieža učencov, ja viem, že je v tebe duch svätých bohov, a že ti niktoré tajomstvo nepôsobí ťažkosti, nuž povedz videnia môjho sna, ktorý som videl, i jeho výklad.
6Joßcan nak xintakla xbokbaleb chixjunileb laj qßuehol naßleb li cuanqueb Babilonia re nak teßxye cue cßaßru naxye lin matcß.
7A toto sú videnia mojej hlavy na mojom ležišti. Videl som a hľa, prostred zeme stál strom, ktorého výška bola náramná.
7Ut queßcßameß chak cuiqßuin chixjunileb laj kße, ut eb laj tûl, joßqueb ajcuiß laj qßuehol naßleb ut eb li nequeßtzoloc chirix li chahim. Ut lâin xinye reheb cßaßru lin matcß. Abanan incßaß queßru xyebal cue cßaßru naxye lin matcß.
8Strom bol veľký a mohutný, a jeho výška dosahovala do neba, a bolo ho vidieť až na koniec celej zeme.
8Tojoßnak quintakla xbokbal laj Daniel. Laj Beltsasar nayeman re joß xcßabaß lin dios. Lâin ninnau nak aßan qßuebil xnaßleb xbaneb lix dios santo. Xinserakßi lin matcß re.
9Jeho lístie bolo krásne, a ovocia mal mnoho, a bolo na ňom potravy pre všetko. Pod ním mala tôňu poľná zver, a na jeho konároch bývali nebeskí vtáci, a z neho sa kŕmilo každé telo.
9Ut quinye re: —Lâat laj cßamol be saß xyânkeb laj kße. At Beltsasar, lâin ninnau nak qßuebil ânaßleb xbaneb lâ dios santo. Ninnau nak mâcßaß mukmu châcuu. Ye cue cßaßru naxye lin matcß.
10Potom som videl vo videniach svojej hlavy na svojom ležišti, že hľa, strážca a svätý sostúpil z neba
10Aßan aßin li quicuil saß lin matcß. Nak yôquin chi cuârc quicuil jun li cheß kßaxal najt rok saß xyi li ruchichßochß.
11volajúc silným hlasom a takto hovoril: Zotnite strom a osekajte jeho konáre; otrhajte jeho lístie a rozmecte jeho ovocie; nech ujde zver zpopodeň, a vtáci nech uletia s jeho konárov!
11Quiniman li cheß toj retal quicuulac saß choxa ut qui-ileß yalak bar saß ruchichßochß xbaneb li tenamit.
12Avšak ponechajte mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba, a nech má svoj podiel so zverou na zemskej byline.
12Cßajoß xchßinaßusal lix xak ut kßaxal nabal li ru. Tzßakal re teßtzacânk chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß. Eb li xul saß qßuicheß queßhilan saß lix mu ut eb li cocß xul li nequeßrupupic queßxyîb lix soc saß eb li rukß. Ut chixjunileb queßxtzaca li ru.
13Jeho srdce nech je zmenené na rozdielne od srdca človeka, a nech sa mu dá zvieracie srdce a nech prejde ponad neho sedem časov.
13Ut quicuil ajcuiß saß lin matcß nak yô chak chi cubec saß choxa jun lix santil ángel li Kâcuaß xcomoneb li ángel li nequeßcßacßalen.
14Usúdením strážcov Božích je daný taký rozkaz, a slovo svätých je taká žiadosť, až prijde ta, že poznajú živí, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, a že komu len chce, tomu ho dá, a poníženého z ľudí povyšuje a ustanovuje nad ním.
14Ut chi cau xyâb xcux li ángel quixye, “Yocß li cheß aßan. Yocß ajcuiß li rukß ut isi lix xak ut tzßek li ru. Yolesiheb li xul li cuanqueb rubel joßqueb ajcuiß li cuanqueb saß eb li rukß.
15Tento sen som videl ja, kráľ Nabuchodonozor, a ty, Baltazáre, povedz jeho výklad, pretože niktorý mudrc zo všetkých mudrcov môjho kráľovstva mi nemohol oznámiť jeho výklad; ale ty môžeš, pretože duch svätých bohov je v tebe.
15Abanan tâcanab lix tônal ut lix xeß saß li chßochß ut tâbacß riqßuin cadena yîbanbil riqßuin chßichß hierro ut bronce. Ut tâcuânk saß li pim rochbeneb li xul ut li xchußque tâtßakresînk re. Ut pim tixtzaca rochbeneb li xul.
16Vtedy sa preľakol Daniel, ktorému bolo meno Baltazár, a zhrozený stál asi za jednu hodinu, a jeho myšlienky ho desily. A kráľ odpovedal a riekol: Baltazáre, nech ťa nedesí sen ani jeho výklad! Na to odpovedal Baltazár a riekol: Môj pane, nech platí sen tým, ktorí ťa nenávidia, a jeho výklad tvojim nepriateľom.
16Li cheß aßan retalil jun li cuînk. Chiru cuukub chihab li cuînk aßin incßaß chic tâcßoxlak joß junak cuînk. Chanchanak chic xnaßleb li xul lix naßleb.
17Strom, ktorý si videl, veľký a mohutný, ktorého výška sahala do neba, a ktorý bol viditeľný celej zemi,
17Aßan aßin li tenebanbil saß xbên xbaneb li santil ángel li nequeßcßacßalen, re nak chixjunileb teßxqßue retal nak li nimajcual Dios nim xcuanquil saß xbêneb li nequeßtaklan saß ruchichßochß. Aßan naqßuehoc xcuanquileb li ani naraj aßan, ut naxqßueheb xcuanquil li mâcßaßeb xcuanquil.” Joßcan quixye cue li ángel.
18ktorého lístie bolo krásne, a ktorého ovocia bolo mnoho, a na ktorom pokrmu pre všetko, pod ktorým bývala poľná zver, a na ktorého konároch bývali nebeskí vtáci
18Aßan aßin lin matcß, chan li rey Nabucodonosor. —Lâat at Beltsasar tâye cue cßaßru naxye lin matcß xban nak mâ jun reheb li cuanqueb xnaßleb saß xyânkeb li cuanqueb rubel lin cuanquil xeßru xyebal cue cßaßru naxye. Abanan lâat tatrûk xban nak qßuebil ânaßleb xbaneb lâ dios santo, chan.
19to si ty, ó, kráľu, ktorý si sa stal veľkým a mocným, tvoja veľkosť sa rozmohla a dosiahla až do neba, a tvoje panstvo až po koniec zeme.
19Tojoßnak laj Daniel, li nayeman Beltsasar re, quisach xchßôl ut caßchßin chic mâ jun ôr mem quicana ut yô chi cßoxlac. Li rey quixye re: —At Beltsasar, matcßoxlac chirix lin matcß chi moco tatxucuak xban li naxye, chan. Laj Daniel quichakßoc ut quixye: —Kâcuaß, li cßaßru naxye lâ matcß, us raj cui chirixeb ta li xicß nequeßiloc âcue ut mâcuaß raj châcuix lâat.
20A to, že kráľ videl strážcu a svätého, sostupujúceho s neba, ktorý povedal: Zotnite strom a zkazte ho, avšak ponechajte mu peň jeho koreňov v zemi, ale v putách zo železa a z medi na zelenej tráve poľnej, a nech je máčaný rosou z neba a nech má svoj podiel s poľnou zverou, dokiaľ neprejde ponad neho sedem časov,
20Li cheß li cacuil saß lâ matcß quiniman ut cau rib ut quicuulac xteram toj saß choxa, ut quicßutun yalak bar saß ruchichßochß.
21toto je výklad, ó, kráľu, a je to usúdenie Najvyššieho, ktoré prišlo na môjho pána kráľa:
21Cßajoß xchßinaßusal lix xak. Ut nabal li ru. Tzßakal re teßtzacânk chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß. Li xul saß qßuicheß nequeßhilan rubel li cheß ut eb li xul li nequeßrupupic queßxyîb lix soc saß eb li rukß.
22Vyženú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom a budú ťa máčať nebeskou rosou, a prejde ponad teba sedem časov, až dokiaľ nepoznáš, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a že komu chce, tomu ho dá.
22At rey, li cheß li cacuil li kßaxal najt xteram ut cau rib, aßan lâat. Quinumta lâ cuanquil. Chanchan nak xcuulac toj saß choxa. Ut cuan âcuanquil saß xbêneb chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß.
23A to, že povedali ponechať kmeň koreňov stromu, tvoje kráľovstvo ti bude stáť, odkedy poznáš, že panujú nebesia.
23Nak yôcat chirilbal li cheß, at rey, jun lix ángel li Kâcuaß xcomoneb li ángel li nequeßcßacßalen quicube chak saß choxa ut quixye, “Yocß li cheß ut tâsach. Abanan tâcanab saß li chßochß lix tônal ut lix xeß ut tâbacß riqßuin cadena yîbanbil riqßuin hierro ut bronce ut tâcanâk saß pim. Ut tâtßakresîk xban li xchußque ut chiru cuukub chihab tixtzaca li pim rochbeneb li xul”, chan li ángel.
24Preto, ó, kráľu, prijmi moju radu a lám svoje hriechy spravedlivosťou a svoje neprávosti činením milosrdenstva utrápeným, ak by azda bolo nejako predĺženia tvojmu pokoju.
24At rey, aßan aßin li naxye lâ matcß. At rey, aßin li tenebanbil saß âbên xban li nimajcual Dios.
25No, všetko to prišlo na kráľa Nabuchodonozora.
25Lâat tatyolesîk saß lâ naßaj. Tat-isîk saß xyânkeb li tenamit. Saß pim tatcuânk saß xyânkeb li xul. Ut pim tâcuaß joß li bôyx ut tattßakresîk xban li xchußque. Cuukub chihab tatcuânk saß pim. Riqßuin aßin tâqßue retal nak li nimajcual Dios, aßan li kßaxal nim xcuanquil saß xbêneb li cuanqueb xcuanquil saß ruchichßochß ut aßan yal re li ani naraj xqßuebal xcuanquil.
26Lebo ku koncu dvanástich mesiacov prechádzajúc sa hore po kráľovskom paláci v Babylone
26Li ángel xye nak lix tônal li cheß tâcanâk saß chßochß. Aßan retalil nak lâ cuanquilal incßaß tâsachk chi junaj cua. Tat-oc cuißchic chokß rey toj tâqßue retal nak li Kâcuaß, aßan li kßaxal nim xcuanquil saß xbên chixjunil.
27takto hovoril kráľ a riekol: Či nie je toto on, ten veľký Babylon, ktorý som ja vystavil, aby bol domom kráľovstva, v sile svojej moci, a aby bol na ozdobu mojej slávy?!
27At rey Nabucodonosor, chacßul taxak li cuâtin. Chacanabak xbânunquil li mâc ut chabânu li tîquilal. Mâbânu chic li mâusilal. Chacuuxtâna taxak ruheb li nebaß. Cui tâbânu aßan, mâre chan nak toj tatcanâk saß lâ cuanquil, chan laj Daniel.
28Ešte bola reč v ústach kráľa, keď padol hlas s neba: Tebe hovoria, kráľu Nabuchodonozore, že kráľovstvo odišlo od teba,
28Ut chixjunil aßin quixcßul li rey Nabucodonosor.
29a vyženú ťa zpomedzi ľudí, a budeš mať obydlie s poľnou zverou, budú ti dávať jesť bylinu jako volom, a prejde ponad teba sedem časov, až dokiaľ nepoznáš, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom človeka a že komu chce, tomu ho dá.
29Ac xnumeß chic jun chihab nak li rey yô chak chi bêc saß lix nimal palacio aran Babilonia.
30V tú istú hodinu sa vyplnila reč pri Nabuchodonozorovi, a bol vyhnaný zpomedzi ľudí a jedol bylinu jako voly, a jeho telo bolo máčané nebeskou rosou, až narástly jeho vlasy veľké jako perie orlov a jeho nechty jako pazúry vtákov.
30Quixye li rey: —¿Ma mâcuaß ta biß aßin lix nimal ru tenamit Babilonia li quinyîb? ¿Ma mâcuaß ta biß saß incßabaß lâin nak xniman li tenamit xban nak cuan incuanquil lâin? Aßan nacßutuc re lin cuanquil ut lin lokßal, chan.
31A ku koncu tých dní, ja Nabuchodonozor, pozdvihol som svoje oči k nebesiam, a môj rozum sa navrátil ku mne, dobrorečil som Najvyššiemu a Živého na veky som chválil a oslavoval, ktorého panstvo je večným panstvom, a jeho kráľovstvo trvá z pokolenia na pokolenie.
31Toj yô ajcuiß chixyebal li âtin aßin nak quirabi jun xyâb cux quichal saß choxa ut quixye: —At rey Nabucodonosor, ac isinbil chic lâ cuanquil, chan.
32A všetci obyvatelia zeme sú počítaní jako čo by nič, a podľa svojej vôle činí s vojskom nebies i s obyvateľmi zeme, a nie je nikoho, kto by ho uderil po ruke a povedal mu: Čo to robíš?
32—Tat-isîk saß xyânkeb li tenamit ut saß pim chic tatcuânk saß xyânkeb li xul. Cuukub chihab tâcuaß li pim joßqueb li bôyx. Tatcuânk saß pim toj tâqßue retal nak li nimajcual Dios, aßan li kßaxal nim xcuanquil saß xbêneb li cuanqueb xcuanquil saß ruchichßochß. Ut aßan naxqßue xcuanquil li ani naraj xqßuebal xcuanquil, chan li ángel.
33Toho istého času sa navrátil môj rozum ku mne, a čo do slávy môjho kráľovstva, i moja dôstojnosť i môj lesk sa navrátil ku mne, a hľadali ma moji radcovia a moji veľmoži, a zase som bol postavený nad svojím kráľovstvom a bola mi pridaná ešte väčšia sláva.
33Ut saß ajcuiß li hônal aßan quicßulman joß quiyeheß re laj Nabucodonosor. Quilôcoß ru ut qui-isîc saß xyânkeb li tenamit. Quixcuaß li pim joßqueb li bôyx ut quitßakresîc xban li xchußque. Quichamoß li rismal chanchan rix li cßuch ut quinînkan li rixißij, chanchan li rixißijeb li xul li nequeßrupupic. Chanchan chic xnaßleb li xul lix naßleb.
34Teraz tedy ja Nabuchodonozor chválim, vyvyšujem a oslavujem Kráľa nebies, ktorého všetky diela sú pravdou a jeho cesty súdom, a ktorý tých, ktorí chodia v pýche, môže ponížiť.
34—Nak ac xnumeß li cuukub chihab, chan li rey Nabucodonosor, lâin quin-iloc saß choxa ut quiqßueheß cuißchic cue lin naßleb. Ut lâin quinlokßoni li nimajcual Dios. Quinqßue xlokßal li Kâcuaß li yoßyo chi junelic. Aßan li cuan xcuanquil chi junelic kße cutan.
35Chixjunileb li cuanqueb saß ruchichßochß mâcßaßeb xcuanquil chiru aßan. Li Kâcuaß kßaxal nim xcuanquil saß xbêneb li cuanqueb saß choxa joß ajcuiß saß ruchichßochß. Naxbânu li cßaßru naraj aßan ut mâ ani naru naâtinac chirix.
36Ut nak quincßul cuißchic lin naßleb, quincßul ajcuiß lin lokßal ut lin cuanquil. Eb laj cßanjel chicuu quineßxsicß ut quineßxsicß ajcuiß eb laj qßuehol naßleb. Ut quinqßueheß cuißchic chi taklânc saß xbêneb li tenamit ut kßaxal nim cuißchic lin cuanquil quiqßueheß cue chiru junxil.Ut anakcuan lâin li rey Nabucodonosor ninlokßoni li tzßakal Rey li cuan saß choxa. Ninnima ru ut ninqßue xlokßal xban nak naxbânu chixjunil saß xyâlal ut saß tîquilal. Ut naxcubsi xcuanquil li ani naxnimobresi rib xjunes, chan laj Nabucodonosor.
37Ut anakcuan lâin li rey Nabucodonosor ninlokßoni li tzßakal Rey li cuan saß choxa. Ninnima ru ut ninqßue xlokßal xban nak naxbânu chixjunil saß xyâlal ut saß tîquilal. Ut naxcubsi xcuanquil li ani naxnimobresi rib xjunes, chan laj Nabucodonosor.