1Toto sú slová, ktoré hovoril Mojžiš celému Izraelovi za Jordánom na púšti, na rovine naproti Červenému moru, medzi Fáranom a Tofelom, medzi Lábanom a Chacerótom a medzi Dí-zahábom.
1Aßan aßin li âtin li quixye laj Moisés reheb chixjunileb laj Israel nak cuanqueb saß li chaki chßochß nachß riqßuin li nimaß Jordán saß li este. Cuanqueb saß li naßajej Arabá saß xcaßyabâl li Caki Palau saß xyânkeb li naßajej Parán, Tofel, Labán, Hazerot ut Dizahab.
2Je to jedenásť dní cesty od Horeba cestou cez vrch Seir po Kádeš-barneu.
2Junlaju cutan chi be xnajtil li naßajej Horeb riqßuin li naßajej Cades-barnea nak nequeßxic saß li be li nanumeß saß li tzûl Seir.
3A stalo sa štyridsiateho roku, jedenásteho mesiaca, prvého dňa toho mesiaca, že hovoril Mojžiš synom Izraelovým všetko, čo mu prikázal Hospodin o nich,
3Saß li xbên cutan nak yô li junlaju po re li caßcßâl chihab li reliqueb Egipto nak laj Moisés quiâtinac riqßuineb laj Israel ut quixye reheb chixjunil li quiyeheß re xban li Kâcuaß.
4potom, keď už bol porazil Síchona, amorejského kráľa, ktorý býval v Chešbone, a Óga, bázanského kráľa, ktorý býval v Aštaróte, v Edrei.
4Aßin quicßulman nak ac xeßnumta saß xbên laj Sehón lix reyeb laj amorreo, li quicuan Hesbón ut saß xbên ajcuiß laj Og lix reyeb laj Basán li quicuan Astarot saß li naßajej Edrei.
5Za Jordánom, v Moábskej zemi, začal Mojžiš vysvetľovať tento zákon a povedal:
5Laj Moisés quiâtinac riqßuineb laj Israel nak cuanqueb chire li nimaß Jordán saß li este saß lix naßajeb laj Moab ut quixye reheb cßaßru naxye saß li chakßrab.
6Hospodin, náš Bôh, nám hovoril na Horebe a riekol takto: Už ste sa dosť nabývali na tomto vrchu.
6Quixye: —Nak cuanco Horeb, li Kâcuaß li kaDios quiâtinac kiqßuin ut quixye ke chi joßcaßin. Ac junxil nequex-oc chi cuânc saß li tzûl aßin.
7Obráťte sa, rušajte sa a vojdite do vrchov Amoreja a na všetky jeho súsedné miesta na rovine, na vrchu a na nížine, na juhu a na pobreží mora, do zeme Kananeja a k Libanonu až po veľkú rieku, po rieku Eufrates.
7Xocomak li cßaßru êre ut texxic saß li naßajej li tzûl ru li cuanqueb cuiß eb laj amorreo. Texxic saß eb li naßajej li cuanqueb chi xjun sutam. Texxic saß li ru takßa re Arabá, ut saß eb li tzûl. Ut texxic Neguev, ut chire li palau, ut saß eb lix naßajeb laj cananeo ut Líbano. Texxic toj cuan cuiß li nimla nimaß Eufrates.
8Vidz, dal som zem pred vami! Vojdite a zaujmite zem dedične, o ktorej prisahal Hospodin vašim otcom, Abrahámovi, Izákovi a Jakobovi, že ju dá im a ich semenu po nich. -
8Qßuehomak retal. Lâin xinqßue êre li naßajej aßin. Texxic ut têrêchani li naßajej joß quinye riqßuin juramento reheb lê xeßtônil yucuaß, laj Abraham, laj Isaac ut laj Jacob ut reheb ajcuiß li ralal xcßajoleb li teßcuânk mokon, chan li Dios.
9A povedal som vám toho času: Nemôžem vás samotný uniesť.
9Laj Moisés quixye reheb: —Nak toj cuanquex chak saß li tzûl Sinaí lâin quinye êre nak incßaß chic nincuy cßamoc be chêru injunes.
10Hospodin, váš Bôh, vás rozmnožil, že hľa, je vás dnes čo do množstva jako hviezd na nebi.
10Li Kâcuaß li kaDios xoxqßue chi tâmc. Anakcuan chanchano chic xqßuial li chahim chiru li choxa.
11Hospodin, Bôh vašich otcov, nech ráči pridať k vám ešte tisíckrát toľko, koľko vás je, a nech vás požehná, tak ako hovoril o vás.
11Aß taxak li Kâcuaß, lix Dioseb li kaxeßtônil yucuaß, tâqßuehok êre chi tâmc chi nabal chiru anakcuan ut texrosobtesi chi nabal joß quixyechißi xbânunquil ke.
12Akože ponesiem samotný vašu ťarchu, vaše bremä a vašu zvadu?!
12Abanan, ¿chan ta cuiß ru nak tincuy rakoc âtin saß êbên injunes? Lâin incßaß tincuy rabinquil lê chßaßajquilal nak nequecuechßi êrib chi ribil êrib.
13Vyberte si mužov, múdrych, rozumných a známych, zo svojich pokolení, a ustanovím ich za hlavy nad vami.
13Sicßomakeb ru saß li junjûnk xtêpaleb li tenamit li cuînk li cuanqueb xnaßleb ut nequeßxnau qßuehoc naßleb. Teßxnau taklânc li têsicß ruheb ut lâin tinxakabeb chi rakoc âtin saß êbên.
14A na to ste mi odpovedali a riekli ste: 'To je dobrá vec, o ktorej hovoríš, aby sme ju učinili.
14Ut lâex queye cue: “Us li nacacßoxla xbânunquil,” chanquex.
15A tedy som vzal hlavy vašich pokolení, mužov to múdrych a známych, a dal som ich za hlavy nad vami, za náčelníkov nad tisícami, za náčelníkov nad stami, za náčelníkov nad päťdesiatimi a za náčelníkov nad desiatimi a za správcov vašich pokolení.
15Joßcan nak lâin quinxakabeb chi rakoc âtin saß êbên li cuînk li nequeßcßamoc be saß êyânk, li cuanqueb xnaßleb ut nequeßxnau taklânc. Cuan li queßrakoc âtin saß xbên jun mil li cristian, cuan li queßrakoc âtin saß xbên jun ciento, cuan li queßrakoc âtin saß xbên lajêb roßcßâl, ut cuan ajcuiß li queßrakoc âtin saß xbên lajêb chi cristian.
16A prikázal som vašim sudcom toho času povediac: Vypočuť obe strany svojich bratov a budete súdiť spravedlivo medzi človekom a medzi jeho bratom a medzi jeho pohostínom.
16Ut lâin quinye reheb li teßrakok âtin saß êbên, “Têqßue retal chi us li cßaßru nequeßxye li yôqueb chi cuechßînc. Ut texrakok âtin saß xyâlal saß xbêneb, usta âcuech aj Israelil malaj ut li jalan xtenamit li cuanqueb saß êyânk.
17Nebudete hľadieť v súde na osobu, ale vypočujete ako malého tak veľkého, nebudete sa báť nikoho, lebo súd je Boží. A vec, ktorá by vám bola priťažká, donesiete ku mne, a ja ju vypočujem.
17Incßaß têsicß ru li ani têcol rix. Texrakok ban âtin saß tîquilal saß xbêneb li mâcßaßeb xcuanquil joß eb ajcuiß li cuanqueb xcuanquil. Mâ ani têxucua ru xban nak li tzßakal aj rakol âtin, aßan li Dios. Cui kßaxal nim li chßaßajquilal ut incßaß texrûk chixyîbanquil, têcßameb chak cuiqßuin ut lâin tinrakok âtin saß xbêneb,” chanquin reheb.
18A toho času som vám prikázal všetky veci, ktoré máte činiť.
18Ut saß li cutan aßan lâin quinye êre chixjunil li cßaßru têbânu.
19Potom sme sa rušali od Horeba a prešli sme celú tú púšť, veľkú a strašnú, ktorú ste videli, cestou k vrchu Amoreja, tak ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh, a prišli sme až do Kádeš-barnee.
19Lâo kabânu joß quixye ke li Kâcuaß li kaDios. Co-el saß li naßajej Horeb ut conumeß saß li nimla chaki chßochß li xiu xiu cuiß numecß. Queqßue ajcuiß retal lâex. Conumeß saß lix naßajeb laj amorreo, li tzûl ru ut cocuulac toj Cades-barnea.
20A povedal som vám: Prišli ste až po vrch Amoreja, ktorý nám dá Hospodin, náš Bôh.
20Ut lâin quinye êre, ac xocßulun saß lix naßajeb laj amorreo, li tzûl ru. Aßan li naßajej li tixkßaxtesi ke li Kâcuaß li kaDios.
21Nože vidz, Hospodin, tvoj Bôh, dal pred tebou zem, vyjdi hore a zaujmi dedične, tak ako hovoril Hospodin, Bôh tvojich otcov, o tebe. Neboj sa ani sa nestrachuj!
21Qßuehomak retal. Li Kâcuaß lê Dios tixkßaxtesi êre li naßajej. Texxic ut têrêchani li naßajej joß quixye li Kâcuaß, lix Dioseb li kaxeßtônil yucuaß. Mexxucuac, chi moco tâchßinânk lê chßôl, chanquin êre.
22Potom ste prišli ku mne všetci a povedali ste: Pošlime mužov pred sebou, ktorí nám prezkúmajú zem a podajú nám zprávu, aj o ceste, ktorou máme ísť hore do nej, ako aj o mestách, ku ktorým prijdeme.
22Abanan lâex quexcuulac cuiqßuin ut queye cue: “Takataklaheb li cuînk chixqßuebal retal li naßajej. Nak teßcßulûnk, teßxye ke bar cuan li be takacßam ut bar cuan li tenamit li to-oc cuiß.”
23To slovo sa mi ľúbilo, a vzal som z vás dvanástich mužov, po jednom mužovi z každého pokolenia.
23Quixcßul inchßôl li cßaßru queye. Ut quinsicß ruheb cablaju li cuînk. Junjûnk quinsicß ru saß xyânkeb lix têpaleb laj Israel.
24A obrátiac sa išli hore na vrchy a prišli až po dolinu Eškol a prešpehovali zem.
24Queßcôeb saß li naßajej li tzûl ru ut queßcuulac toj saß li ru takßa Escol ut queßoc chixqßuebal retal chanru li naßajej.
25A vzali so sebou z ovocia zeme a doniesli dolu k nám a podali nám zprávu a povedali: Je to dobrá zem, ktorú nám dá Hospodin, náš Bôh.
25Nak queßsukßi queßxcßam chak kiqßuin li quißil kßên re takil. Ut queßxye ke, “Kßaxal châbil li naßajej li tixqßue ke li Kâcuaß li kaDios,” chanqueb.
26Avšak nechceli ste ísť hore, ale vzbúrili ste sa proti rozkazu Hospodina, svojho Boha,
26Abanan lâex incßaß queraj xic chirêchaninquil li naßajej. Quekßet ban li chakßrab li quixqßue êre li Kâcuaß lê Dios.
27a reptali ste vo svojich stánoch a povedali ste: Preto, že nás nenávidí Hospodin, preto nás vyviedol z Egyptskej zeme, aby nás vydal do ruky Amoreja, aby nás zahladil.
27Abanan lâex quex-oc chi cuechßînc saß lê muhebâl ut queye, “Xicß nocoril li Kâcuaß. Joßcan nak corisi chak Egipto re nak toxkßaxtesi saß rukßeb laj amorreo re nak teßxsach ku.
28Kam pojdeme hore? Naši bratia veľmi zmalátnili naše srdce hovoriac: Je to veľký ľud a vyšší, ako sme my; a mestá sú veľké a ohradené až do neba, ba ešte aj synov Enákových sme tam videli.
28¿Bar târûk toxic anakcuan? Xchßinan li kachßôl xban nak eb li kacomon xeßxye ke nak eb li cristian aran nînkeb rok chiku lâo ut cauheb rib. Ut nînkeb li tenamit ut nînkeb ajcuiß xteram li tzßac li sutsûqueb cuiß. Ut xeßrileb ajcuiß chak ruheb li ralal xcßajol li nimla cuînk aj Anac xcßabaß.”
29A povedal som vám: Nedeste sa ani sa ich nebojte.
29Ut lâin quinye êre, Michßinan êchßôl chi moco texxucuak xbaneb aßan.
30Hospodin, váš Bôh, ktorý ide pred vami, on bude bojovať za vás, zrovna tak, ako učinil s vami v Egypte pred vašimi očami,
30Li Kâcuaß lê Dios, aßan tâcßamok be chêru. Aßan tâtenkßânk êre chi pletic, joß nak quextenkßa nak cuanquex Egipto. Lâex queqßue retal cßaßru quixbânu.
31i na púšti, kde si videl, že ťa niesol Hospodin, tvoj Bôh, ako nosieva človek svojho syna, na celej ceste, ktorou ste išli, až ste i prišli na toto miesto.
31Ut queril chanru nak li Kâcuaß quextenkßa nak cuanquex saß li chaki chßochß. Chanchan nak quexkßalu joß jun li yucuaßbej naxkßalu li ralal. Ut quicßamoc be chêru toj chalen nak quexcßulun saß li naßajej aßin.
32Ale ani v tejto veci neverili ste Hospodinovi, svojmu Bohu,
32Usta li Dios quextenkßa chak, abanan lâex incßaß ajcuiß quepâb li Kâcuaß lê Dios.
33ktorý išiel pred vami cestou, aby vám vyhľadal miesto, kde by ste sa mohli rozložiť táborom, vnoci v ohni, aby vám ukazoval cestu, ktorou ste mali ísť, a v oblaku vodne.
33Ut li Kâcuaß yô chi cßamoc be chêru riqßuin li xam chi kßojyîn ut li chok chi cutan. Quixcßut chêru bar têyîb cuiß lê muhebâl ut quixcßut chêru bar cuan li be têcßam nak texxic.
34A Hospodin počul hlas vašich rečí a rozhneval sa a prisahal povediac:
34Cßajoß nak quijoskßoß li Kâcuaß nak quirabi li cßaßru queye. Joßcan nak quixye chi joßcaßin riqßuin juramento:
35Prisahám, že niktorý z týchto mužov, toto zlé pokolenie, neuvidí tej krásnej zeme dobrej, o ktorej som prisahal, že ju dám vašim otcom,
35Mâ jun êre lâex li incßaß us lê naßleb têril li châbil naßajej li quinyechißi riqßuin juramento reheb lê xeßtônil yucuaß.
36krome Kálefa, syna Jefunneho; ten ju uvidí, a jemu dám zem, po ktorej chodil, i jeho synom, pretože cele nasledoval Hospodina.
36Caßaj cuiß laj Caleb li ralal laj Jefone târil. Lâin tinqßue re aßan li naßajej li quinumeß cuiß ut tinqßue ajcuiß reheb li ralal xcßajol xban nak laj Caleb quixpâb chi anchal xchßôl li cßaßru quinye.”
37Ešte i na mňa sa nahneval Hospodin pre vás a riekol: Ani ty ta nevojdeš!
37mâc lâex nak quichal xjoskßil li Kâcuaß saß inbên lâin ut quixye cue “Chi moco lâat tat-oc saß li naßajej aßan.
38Jozua, syn Núnov, ktorý stojí pred tebou, ten ta vojde; jeho posilni, lebo on ju rozdelí Izraelovi do dedičstva.
38Abanan laj Josué li natenkßan âcue, li ralal laj Nun, tâoc saß li naßajej aßan. Tâqßue xcacuil xchßôl xban nak aßan tâcßamok be chiruheb laj Israel nak teßrêchani li naßajej aßan.
39A vaše deti, o ktorých ste povedali, že budú za lúpež, a vaši synovia, ktorí ešte dneská nevedia, čo je dobré a čo zlé, tí ta vojdú, a im ju dám, a oni ju zdedia.
39Teßoc lê ralal êcßajol li toj mâjiß nequeßxqßue retal cßaßru li us ut cßaßru li incßaß us. Aßaneb li queye nak teßchapekß ut teßcßamekß chi prêxil, abanan lâin tinqßue li naßajej reheb aßan. Aßaneb li teßêchanînk re.
40A vy sa obráťte a rušajte sa na púšť cestou smerom k Červenému moru.
40Ut lâex, sukßinkex. Ayukex saß li chaki chßochß. Têcßam li be li naxic saß li Caki Palau,” chan li Dios.
41Na to ste mi odpovedali: Zhrešili sme proti Hospodinovi, my pojdeme hore a budeme bojovať celkom tak, ako nám prikázal Hospodin, náš Bôh. A opásali ste si každý svoju vojennú zbraň a majúc to za ľahkú vec išli ste hore na vrch.
41Tojoßnak lâex queye, “Lâo xomâcob chiru li Kâcuaß. Lâo toxic chi pletic. Takabânu li cßaßru tixye ke li Kâcuaß li kaDios,” chanquex. Ut quecauresi êrib chi xic chi pletic saß li naßajej li tzûl ru.
42Ale Hospodin mi riekol: Povedz im: Nechoďte hore a nebojujte, lebo nie som medzi vami, aby ste neboli porazení pred svojimi nepriateľmi.
42Ut li Kâcuaß quixye cue, “Tâye reheb nak incßaß teßxic chi pletic xban nak lâin incßaß tincuânk riqßuineb. Eb li xicß nequeßiloc êre teßnumtâk saß xbêneb,” chan li Dios.
43A hovoril som vám to, a neposlúchli ste, ale ste sa sprotivili rozkazu Hospodinovmu a v spúre ste sa odvážili a išli ste hore na vrch.
43Lâin quinye êre cßaßru quixye cue li Kâcuaß. Abanan lâex incßaß queraj rabinquil li cßaßru quinye. Quekßetkßeti ban êrib chiru li Kâcuaß. Quekßet li râtin ut côex chi pletic saß li naßajej li tzûl ru.
44Vtedy vyšiel Amorej, ktorý býval na tom vrchu, proti vám, a honili vás, ako robievajú včely, a zbili vás na Seire a bijúc prenasledovali až do Hormy.
44Eb laj amorreo li cuanqueb saß li naßajej li tzûl ru queßel chêcßulbal. Chanchaneb jun tûb li chßub nak queßchal saß êbên. Ut quexrâlina toj Horma. Queßnumta saß êbên saß li naßajej Seir.
45A keď ste sa navrátili, plakali ste pred Hospodinom, ale Hospodin neuslyšal vášho hlasu ani nenaklonil k vám svojho ucha.
45Lâex texyâbak nak quexsukßi chak ut quetzßâma chiru li Dios nak aßan textenkßa. Abanan li Kâcuaß incßaß quirabi nak queyâba lix cßabaß.Joßcan nak najt quexcana Cades.
46A tak ste bývali v Kádeši mnoho dní, toľko, koľko ste bývali.
46Joßcan nak najt quexcana Cades.