1A obrátiac sa tiahli sme na púšť cestou smerom k Červenému moru, tak ako mi hovoril Hospodin, a obchádzali sme vrch Seir mnoho dní.
1Chirix aßan cosukßi ut côo saß li chaki chßochß saß li Caki Palau joß quixye cue li Kâcuaß. Najt kabeni kib saß li naßajej Seir, li tzûl ru.
2A Hospodin mi riekol:
2Chirix aßan li Kâcuaß quixye cue,
3Už ste sa dosť naobchádzali tohoto vrchu; obráťte sa na sever.
3Anakcuan texxic saß li norte xban nak ac junxil nequex-oc chixbeninquil êrib saß li naßajej aßin.
4A ľudu prikáž a povedz: Pojdete cez územie svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire. A hoci sa vás budú báť, veľmi sa vystríhajte!
4Tâye reheb laj Israel chi joßcaßin: Oc êre chi numecß saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Esaú, lê rechßalal li cuanqueb saß li naßajej Seir. Eb aßan teßxucuak chêrilbal, abanan lâex têbânu cuênt.
5Nedráždite ich, lebo vám nedám z ich zeme ani toľko, čo by zašľapil nohou, lebo vrch Seir som dal Ezavovi do dedičného majetku.
5Mex-oc chi pletic riqßuineb xban nak lâin incßaß tinqßue êre li naßajej li quinqßue reheb aßan. Chi moco caßchßin ajcuiß li bar têxakab cuiß lê rok tinqßue êre xban nak lâin ac xinqßue re laj Esaú li naßajej Seir li tzûl ru.
6Pokrm si kúpite od nich za peniaze, a tak budete jesť, aj vody si kúpite od nich za peniaze, a budete piť.
6Lâex têtoj lê cua êrucßa li tâqßuehekß êre aran,” chan êre.
7Lebo Hospodin, tvoj Bôh, ťa požehnal v každej práci tvojich rúk; vie, že ideš touto veľkou púšťou. Toto už štyridsať rokov bol Hospodin, tvoj Bôh, s tebou; nemal si v ničom nedostatku.
7Li Kâcuaß lê Dios quexrosobtesi riqßuin chixjunil li cßaßru quebânu. Aßan qui-iloc êre chiru li caßcßâl chihab nak yôquex chi numecß saß li chaki chßochß. Ut quicuan êriqßuin ut mâcßaß quipaltoß chêru.
8A keď sme prešli od svojich bratov, synov Ezavových, ktorí bývajú na Seire, s cesty na rovine, z Elatu a z Ecion-gábera, obrátili sme sa a prešli sme cestou Moábskej púšte.
8Joßcan nak co-el Seir, li naßajej li tzûl ru li cuanqueb cuiß li ralal xcßajol laj Esaú li kechßalal. Kacanab li be re Arabá li naxic Elat ut Ezión-geber. Ut conumeß cuißchic saß li be saß li chaki chßochß re Moab.
9A Hospodin mi riekol: Nebudeš trápiť Moábov ani si nezačínaj s nimi púšťajúc sa do vojny, lebo ti nedám dedičstva z ich zeme, pretože som dal synom Lotovým Ár do dedičstva.
9Ut li Kâcuaß quixye cue, “Mêchßißchßißiheb laj Moab li ralal xcßajol laj Lot. Mêchikß xjoskßileb re teßpletik xban nak lâin incßaß tinqßue lix naßajeb chokß êre lâex. Lâin ac quinqßue li naßajej Ar reheb”.
10Émovia bývali predtým v nej, v zemi Ára, veľký to ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci.
10(Junxil queßcuan eb laj Emita saß li naßajej aßan. Kßaxal nabaleb ut cauheb rib. Najt rokeb joß eb li ralal xcßajol laj Anac.
11Pravda aj oni boli považovaní za obrov ako Enákovci, a Moábovia ich pomenovali Emím.
11Naßnôqueb ru nak nînki cuînkeb joß xnînkaleb li ralal xcßajol laj Anac. Eb laj Moab nequeßxye “Emitas” reheb.
12A na Seire bývali predtým Chorovia, a synovia Ezavovi zaujali ich državie a vyhubili ich zpred svojej tvári a bývali na ich mieste, tak ako učinil Izrael zemi svojho vlastníctva, ktorú im dal Hospodin.
12Najter eb laj horeo queßcuan saß li naßajej Seir, abanan eb li ralal xcßajol laj Esaú queßrisiheb ut queßxsach ruheb ut queßcana chi cuânc saß lix naßajeb. Queßxbânu joß queßxbânu laj Israel nak queßoc saß li naßajej li quixqßue li Dios reheb.)
13A tak teraz vstaňte a prejdite potok Záred. Aj sme prešli potok Záred.
13Ut li Kâcuaß quixye, “Ut anakcuan ayukex jun pacßal li nimaß Zered” chan. Ut joßcan kabânu.
14A času, v ktorom sme išli z Kádeš-barnee, až sme prešli potok Záred, bolo tridsaťosem rokov, dokiaľ nevymrelo všetko to pokolenie, mužovia, súci do vojny, zprostred tábora, tak ako im prisahal Hospodin.
14Cuakxaklaju xcaßcßâl chihab kelic Cades-barnea toj chalen nak conumeß jun pacßal li nimaß Zered. Ac camenakeb chic chixjunileb li cuînk li nequeßxic chi pletic joß quixye li Dios riqßuin juramento.
15Bola aj ruka Hospodinova proti nim, aby ich desila a tak vyhubila zprostred tábora, až i vymreli.
15Li Kâcuaß quixsach ruheb chixjunileb riqßuin lix cuanquil ut mâ jun chic queßcana.
16A stalo sa, keď už boli vymreli zprostred ľudu všetci mužovia toho pokolenia, súci do boja,
16Nak ac camenakeb chic chixjunileb li cuînk li nequeßxic chi pletic,
17že mi hovoril Hospodin a riekol:
17li Kâcuaß quixye cue,
18Ty prejdeš dneská hranicu Moábovu, Ár,
18Anakcuan texnumekß saß li naßajej Ar, li cuanqueb cuiß eb laj Moab.
19a priblížiš sa naproti synom Ammonovým; nebudeš ich trápiť ani si nezačínaj s nimi, lebo ti nedám vlastníctva zo zeme synov Ammonových, pretože som ju dal synom Lotovým za vlastníctvo.
19Nak texcuulak cuanqueb cuiß eb li ralal xcßajol laj Amón, mêchßißchßißiheb ut mêchikß xjoskßileb re teßpletik xban nak lâin incßaß tinqßue êre lix naßajeb. Lâin quinqßue li naßajej aßan chokß reheb li ralal xcßajol laj Lot,” chan.
20Aj tá bola považovaná za zem obrov; obrovia v nej bývali predtým, a Ammonovia ich nazvali Zamzummím.
20(Junxil li naßajej aßin reheb li nînki cuînk ut eb li ralal xcßajol laj Amón queßxye zomzomeo reheb.
21Bol to veliký ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci, ale Hospodin ich vyhubil zpred ich tvári, a tak zaujali ich državie a bývali na ich mieste,
21Kßaxal nabaleb ut cauheb rib ut najt rokeb joß eb li ralal xcßajol laj Anac. Li Kâcuaß quixcanabeb laj Amón chixsachbal ruheb laj zomzomeo. Ut eb li ralal xcßajol laj Amón queßcana chi cuânc saß lix naßajeb.
22jako učinil synom Ezavovým, ktorí bývajú na Seire, keď zahladil Chorov zpred ich tvári, takže zaujali ich državie a bývajú na ich mieste až do dnešného dňa.
22Joßcan ajcuiß quixbânu li Kâcuaß reheb li ralal xcßajol laj Esaú li cuanqueb saß li naßajej Seir. Queßxsach ruheb laj horeo ut chalen toj anakcuan cuanqueb saß lix naßajeb.
23A Avajov, ktorí bývali v dedinách až po Gazu, vyplienili Kaftorania, ktorí vyšli z Kaftora, a bývali na ich mieste.
23Ut eb laj Caftor queßxsach ruheb laj aveo li queßcuan saß li naßajej nacuulac toj Gaza. Ut eb laj caftoreo queßcana chi cuânc saß lix naßajeb.)
24Tedy vstaňte, rušajte sa a prejdite cez potok Arnon! Hľaďže, dal som do tvojej ruky Síchona, kráľa Chešbona, Amoreja, i jeho zem. Začni, zaujmi a vyzvúc ho pusti sa s ním do boja.
24Li Kâcuaß quixye, “Ayukex anakcuan ut numenkex jun pacßal li nimaß Arnón. Lâin tinkßaxtesi saß êrukß laj Sehón laj amorreo, lix reyeb laj Hesbón. Ut tinqßue êre li naßajej li cuan cuiß laj Sehón. Texxic chi pletic riqßuineb re nak têrêchani li naßajej.
25Tohoto dňa začnem dávať tvoj strach a tvoju bázeň na ľudí pod celým nebom. Tí, ktorí počujú zvesť o tebe, budú sa triasť a budú sa svíjať od strachu pred tebou.
25Saß li cutan aßin lâin tinqßue xxiuheb chixjunileb li tenamit li cuanqueb rubel choxa. Teßrabi resil li cßaßru yôkex ut sicsotkeb xban xxiuheb chêru,” chan li Dios.
26A poslal som poslov z púšte Kedemót k Síchonovi, kráľovi Chešbona, so slovami pokoja vzkazujúc:
26Nak cuanco saß li chaki chßochß re Cademot lâin quintaklaheb lin takl riqßuin laj Sehón lix reyeb laj Hesbón chi âtinac riqßuin saß usilal.
27Nech, prosím, prejdem cez tvoju zem. Pojdem priamo cestou; neuhnem sa ani napravo ani naľavo.
27Quinye re: Choâcanab chi numecß saß lâ naßaj. Yal numecß takabânu saß li nim be. Tîc toxic. Mâcßaß takachßeß êre. Tîc ban tonumekß.
28Pokrm mi predáš za peniaze, aby som jedol, i vody mi dáš za peniaze, aby som pil; len nech, prosím, prejdem peší;
28Takatoj li kacua kucßa. Lâo tonumekß chi kok saß lê naßaj.
29učiň mi, jako mi učinili synovia Ezavovi, ktorí bývajú na Seire, a Moábi, ktorí bývajú v Áre, dokiaľ neprejdem cez Jordán do zeme, ktorú nám dáva Hospodin, náš Bôh.
29Choâcanab chi numecß saß lê naßaj toj retal tonumekß jun pacßal li nimaß Jordán saß li naßajej li xqßue ke li Kâcuaß li kaDios joß nak xoeßxcanab chi numecß saß lix naßajeb li ralal xcßajol laj Esaú li cuanqueb Seir ut eb li ralal xcßajol laj Moab li cuanqueb Ar, chanquin re li rey.
30Ale Síchon, kráľ Chešbona, nechcel dať, aby sme prešli jeho územím, lebo Hospodin, tvoj Bôh, zatvrdil jeho ducha a posmelil jeho srdce, aby ho vydal do tvojej ruky, jako je tomu dnes.
30Abanan laj Sehón lix reyeb laj Hesbón incßaß coxcanab chi numecß xban nak li Kâcuaß lê Dios quixcacuubresi xchßôl re nak tixkßaxtesi saß kukß li naßajej toj chalen anakcuan.
31A Hospodin mi riekol: Hľaď, začal som dávať pred tebou Síchona a jeho zem. Začni, zaujmi, aby si dedične zaujal jeho zem.
31Ut li Kâcuaß quixye cue: “Qßue retal. Lâin yôquin chixkßaxtesinquil saß êrukß laj Sehón ut lix naßaj. Anakcuan ayukex chirêchaninquil lix naßajeb,” chan.
32Vtedy vyšiel Síchon proti nám, on i všetok jeho ľud, do boja do Johsy.
32Ut laj Sehón rochbeneb chixjunileb lix soldado queßchal chikacßulbal ut queßpletic kiqßuin saß li tenamit Jahaza.
33A Hospodin, náš Bôh, ho vydal pred nami, a porazili sme ho i jeho synov i všetok jeho ľud
33Ut li Kâcuaß li kaDios quixkßaxtesiheb saß kukß. Ut kasach ruheb laj Sehón rochbeneb li ralal ut chixjunileb lix soldado.
34a zaujali sme všetky jeho mestá toho času a zahladili sme, zarečené, všetky tie mestá, mužov, ženy i deti, takže sme neponechali nikoho nažive.
34Ut conumta saß xbêneb chixjunileb lix tenamit ut kasach ruheb chixjunileb joß cuînk, joß ixk, joß cocßal. Mâ jun chic queßcana.
35Len dobytok sme si pobrali za plen a korisť miest, ktoré sme zaujali.
35Caßaj cuiß lix quetômk kaxoc chokß ke ut li cßaßru terto xtzßak li cuan saß eb lix tenamit.
36Od Aroera, ktoré je na brehu potoka Arnona, a od mesta, ktoré je v tej doline, až po Gileád nebolo mesta, ktoré by nám bolo bývalo privysoké; všetky dal Hospodin, nás Bôh, pred nami.
36Mâ jun li tenamit incßaß ta conumta saß xbên naticla Aroer ut nacuulac toj Galaad. Mâ jun li tenamit kßaxal cau rib chiku lâo. Li Kâcuaß Dios quixkßaxtesiheb chixjunileb saß kukß.Abanan incßaß kachap chokß ke lix naßajeb li ralal xcßajol laj Amón, chi moco li chßochß li cuan chire li nimaß Jaboc, chi moco li tenamit li cuanqueb saß li naßajej li tzûl ru. Incßaß copletic riqßuineb li tenamit li quixye ke li Kâcuaß li kaDios nak incßaß takachßeß.
37Len k zemi synov Ammonových si sa nepriblížil, k niktorému kraju potoka Jabbka ani k mestám toho pohoria ani k niktorému miestu, ktorému blížiť sa zapovedal Hospodin, náš Bôh.
37Abanan incßaß kachap chokß ke lix naßajeb li ralal xcßajol laj Amón, chi moco li chßochß li cuan chire li nimaß Jaboc, chi moco li tenamit li cuanqueb saß li naßajej li tzûl ru. Incßaß copletic riqßuineb li tenamit li quixye ke li Kâcuaß li kaDios nak incßaß takachßeß.